137. večerná aukcia

14. November 2017, 19:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

137. večerná aukcia

Aktuality

Top dražba 137. večernej aukcie - Neznámy spišský sochár

Top dražba 137. večernej aukcie - Neznámy spišský sochár

(18)  NEZNÁMY SPIŠSKÝ SOCHÁR: Svätá Barbora. Okolo 1480. Drevo, polychrómia. Výška 115 cm.  Neznačené. Konečná cena: 22 000 €.

 

PROVENIENCIA

Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené znalecké dobrozdanie dr. Zuzany Konopáskovej.

 

„Svätá Barbora“

patrí medzi diela záveru gotického obdobia. Jej vznik možno zaradiť do prostredia spišského rezbárstva a datovať ju možno do konca 15. storočia. Svätá Barbora patrila spolu s ďalšími tromi sväticami pannami a mučenicami sv. Katarínou, sv. Margitou a sv. Dorotou, do jednej z najuctievanejších skupín svätíc - Quator Virgines Capitales. Táto skupina mala na území dnešného Slovenska v gotickom rezbárstve najfrekventovanejšie zastúpenie a nájdeme ju v desiatkach stredovekých kostolov Slovenska. Medzi hlavné atribúty svätej Barbory patria veža, meč, pávie pero alebo kalich s eucharistiou. V našom prípade rezbár využil azda najfrekventovanejší atribút – vežu. Bohužiaľ, práve táto časť sochy je, spolu s rukami svätice, poznačená najväčšími sekundárnymi zásahmi. Socha sv. Barbory bola pravdepodobne dielom niektorej zo spišských rezbárskych dielní. Hoci ju môžeme datovať až do konca 15. storočia, typologicky vychádza z rezbárskej tvorby začiatku tohto storočia, z obdobia tzv. krásneho slohu. Toto očividné prepojenie s obdobím krásneho slohu napovedá, že išlo o dielenskú prácu, ktorá vychádzala z konkrétnej požiadavky zadávateľa a bola vytvorená na základe priameho vzoru. Hoci typologicky vychádza naša socha z krásneho slohu, o čom napovedá najmä bohatá rezba drapérie, je statickejšia, esovité prehnutie nie je také výrazné ako u sôch tohto obdobia a tak isto chýbajú výrazné gestá rúk, či sklon hlavy. Z korýtkového vydlabania zadnej časti sochy sa dá usudzovať, že mohla byť súčasťou väčšieho oltárneho celku. Štvorica vyššie spomenutých svätíc bola veľmi často súčasťou mariánskych oltárov (napr. oltár Madony z Lomničky). Socha, rezaná na pohľad spredu, stojí na šesťuholníkovom podstavci.  Hlava sv. Barbory je nasadená na dlhšom, pomerne robustnom krku, má vysoké čelo, od seba pomerne vzdialené oči, drobné, našpúlené ústa a mierne vystupujúcu drobnú  bradu. Tvár je asi jediná časť sochy, na ktorej možno pod lazúrnou vrstvou premaľby vidieť zvyšky staršej polychrómie na kriedovom podklade. Dlhé vlasy sú dekoratívne rezané v zvislých jemných vlnách a hlavu svätice pokrýva pomerne robustná koruna. Vplyv krásneho slohu možno vidieť na rezbársky bohatej drapérii spodného odevu i plášťa svätej barbory. Kaskádovitá drapéria plášťa pod rukami, či bohaté nariasenie prednej časti odevu poukazujú na mimoriadnu zručnosť rezbára. Bohužiaľ, socha sv. Barbory nesie známky viacerých reštaurátorských zásahov. Nie sú to len vyššie spomenuté ruky a veža, ktoré po rezbárskej stránke nezodpovedajú celkovej kvalite sochy, ale gotický výraz potláča nie práve najvydarenejšia povrchová úprava sochy. Tá nezodpovedá gotickej polychrómii ani technologicky ani farebne a výrazným spôsobom uberá soche na jej autenticite. Napriek tomu možno konštatovať, že sa jedná o zaujímavé neskorogotické dielo, ktorému môže primeraný reštaurátorský zásah vrátiť stredoveký charakter (dr. Zuzana Konopásková)