141. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

19. Jún 2018, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

141. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

Aktuality

Top dražba 141. letnej aukcie - Jan Hála (1890 - 1959)

Top dražba 141. letnej aukcie - Jan Hála (1890 - 1959)

(70) JAN HÁLA (1890 - 1959): Važtianka (Zuzka Mudroňová). Okolo 1923 - 25. Olej na plátne. 49,5 x 22,5 cm. Značené vpravo dole "J. Hála". K dielu je priložený posudok dr. Kataríny Bajcurovej. Konečná cena: 7 300 €.

„Važtianka“

je podľa Kataríny Bajcurovej zberateľsky vzácnym príkladom ranej, važeckej tvorby Jana Hálu. Úvodné roky maliarovho važeckého pobytu (1923 – 1925) boli predovšetkým o „mapovaní terénu“. Prejavuje sa pritom jedna z rozhodujúcich vlastností jeho výtvarného naturelu – úsilie o totálne, vyčerpávajúce postihnutie ikonografickej rôznorodosti predmetu tvorby. Už v auguste roku 1923 píše domov: „… myslel som si, že za ten mesiac namaľujem spústu vecí, ale nahliadol som hlbšie do života dediny a videl som, aká naivná bola moja predstava… tu treba byť, zžiť sa s tým ľudom, vnikať do koreňov jeho života; jedine tak možno namaľovať všetku tú krásu, ktorá si ma tak podmanila, že rozhodol som sa tu ostať…“ V perokresbách a olejoch zo začiatku dvadsiatych rokov sa Hálov výtvarný názor ustálil do podoby národopisne vymedzeného umeleckého nazerenia. Zaujme ho najmä téma priadok, ktorej sa zmocňuje v nespočetných akvarelom kolorovaných perokresbách. Hála ukazuje dovtedy nepoznanú kresbovú ľahkosť, ktorá je však zmierňovaná naturalistickým kolorizmom, čo dodáva kresbám dosť rozporný a nevyrovnaný účinok (definitívnu podobu dostane tento sujet v olejomaľbe Priadky z roku 1929). Vznikajú aj prvé maliarske realizácie: oleje Pri okienku (1923), Zuzka Mudroňová (1923). Tieto i viaceré ďalšie rané práce sú dôkazom toho, že to, čo si Hála dovolí v perokresbe, nie je ešte pripravený použiť v náročnejšej maliarskej technike. V podstate ide o nenáročné krojové štúdie. O rok neskôr maľovaná Tkáčka (1924) je svojou už kompozičnou osnovou náročnejšia. Efektne je zvládnutá najmä svetelná dispozícia obrazu. Zdroj obrazového svetla, umiestnený v perspektívnom úbežníku kompozície, výrazne kontúruje postavu sediacej tkáčky, kým ostatné časti obrazu sú ponorené v šere. Rafinované použitie jednoduchého maliarskeho triku zaraďuje tento obraz medzi najvyspelejšie z úvodného obdobia važeckých aktivít. V tomto duchu potom Hála pokračuje vo viacerých, zväčša jednofigurálnych žánrových podobizniach (Starý cigáň, 1923; Pastierik z Dohňan, 1924; Žena z Važca, 1925; Ján Michalko, 1925; Bača, 1926 a ďalšie).