141. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

19. Jún 2018, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

141. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

Aktuality

Top dražba 141. letnej aukcie - Janko Alexy (1894 - 1970)

Top dražba 141. letnej aukcie - Janko Alexy (1894 - 1970)

(83) JANKO ALEXY (1894 - 1970): Tatry. Okolo 1955-60. Pastel na kartóne. 70 x 100 cm. Značené vľavo dole "J. Alexy". Konečná cena: 2 300 €. 

„Tatry“

sú reprezentačným dielom neskoršej tvorby Janka Alexyho. Počiatky slohu Alexyho zrelej maľby sa rodia počas jeho pobytu v Čáčove pri Senici. Vo februári roku 1945 sem odchádza Alexy pred blížiacim sa frontom z Bratislavy na tri mesiace do Čáčova pri Senici. Záhorské dedinské „veduty“ s figurálnou stafážou (Čáčov. 1945; Krajina so stromami. 1945; Predjarie. 1945; Humná v Čáčove. 1945; Jarné vody. 1945; V Čáčove pri potoku. 1945; Cesta v Čáčove. 1945; Húsatá. 1945, Okraj dediny. 1945, Za dedinou. 1945 a ďalšie) znamenajú záverečný bod v riešení jedného latentného problému technologickej faktúry umenia. Totiž, využívania klasickej kresbovej techniky pastelu v dosahovaní číro maliarskych efektov. Klišéovité, opakujúce sa zostavy čáčovských reálií boli k tomu ideálnym podkladom: „... nanesením niekoľkých pastelových farieb vo veľkých nepravidelných plochách pripravil podklad budúceho obrazu. Prekrývaním farebných plôšok najmä v tónovaných prechodoch susedných farieb vznikol vlastne základ koloritu. Často táto podkladová farebná vrstva ovplyvnila voľbu doplnkovej kresbovej kontúry a tým aj celkový charakter obrazu. Umelec prichádzal do tvorivého styku s predmetom už s predstavou konečného výsledku práce. V teréne len prispôsoboval kresbou tvary skutočnosti ... vo všetkých čáčovských obrazoch ... zbavil sa Alexy neistoty, ktorá u portrétov viedla až k názorovej nestálosti. Znásobil pôsobnosť farebnej jadrnosti...“.  To je síce možno všetko pravda, ale Alexyho prechod z „plenéru do ateliéru“ signalizoval aj počiatok čohosi iného. Akejsi „automatizácii“ umeleckej invencie, keď „myšlienka“ obrazu je  vopred daná a otvorený ostáva len spôsob jej realizácie. A to nemohlo v konečných dôsledkoch viesť k ničomu pozitívnemu. Najmä pri osobitej povahe Alexyho, čerpajúcej nie z racionálneho, špekulatívneho, ale intuitívneho, citového zmocňovania sa toho, čomu sa vraví „predmet“ maliarskeho zobrazenia. Isteže, povedané slovami dobového kritika, Alexyho neskoršia tvorba sa aj (predovšetkým) zásluhou technických fines stáva dôkazom „maliarskej artistiky“ 65, jej manieristická podmienenosť ju však vedie do slepej uličky opakovania, zmnožovania a tým aj relativizácie už dosiahnutého umeleckého poznania. Dobré úmysly čáčovské tak Alexymu vlastne dláždili cestu do umeleckého pekla vo svojej podstate ne-tvorivej „produkcie“ parafráz, replík, variant, ponášiek na predchádzajúce úsilia a tým ich vlastne aj – nechcene a neprogramovo -- definitívne uzavrú jeho komornú maliarsku tvorbu. .