145. aukcia výtvarných diel

02. Apríl 2019, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

145. aukcia výtvarných diel

Aktuality

Top dražba 145. aukcie - LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 - 1919)

Top dražba 145. aukcie - LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 - 1919)

127.  LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 - 1919): Traja v lese. Okolo 1884-1885. Tuš na papieri. 20,4 x 29 cm. Značené vpravo dole "Mednyánszky". Konečná cena: 4 600 €.

 

Kresba zohrávala v tvorbe Ladislava Mednyánszkeho vždy mimoriadne dôležitú úlohu a svojou úrovňou často dosahovala kvality jeho maľby. Mednyánszkeho kresba nebola len akousi podpornou (prípravnou) technikou, ale mala do veľkej miery aj umeleckú autonómiu. Diela vznikajúce ako kresby a možno ich považovať za dokončené (ako napr. predkladané dielo Traja v lese) sú skôr vzácnosťou, napriek tomu je im venovaná relevantná pozornosť. Dokazujú to aj autorove monografie a katalógy, kde je kresbovým prácam venovaný dostatočný priestor. Krehkosť a nestabilnosť média však spôsobuje, že takéto diela sa jednako vystavujú menej a aj na umeleckom trhu sú zastúpené zriedkavejšie  (ak nepočítame nespočetné drobné štúdie, pochádzajúce neraz zo zničených skicárov autora).


Mednyánszky bol vynikajúci maliar a zároveň vynikajúci kresliar. Precíznosť vlastných prác, cit pre detaily a grafickú presnosť však sám autor považoval za skľučujúce dedičstvo krátkeho štúdia na mníchovskej akadémii. Do Mníchova prichádza z Zürichu v roku 1872 (Orsolya Hessky 2003). Nebola to však len popisná, hustá kresba, ktorú si mladý Mednyánszky v Mníchove osvojil. V meste, kde sa stále viac udomácňovali nové tendencie vo výtvarnom umení a odklon od akadémie, spoznal aj príklon umelcov k prírode, ktorá mu bola vždy blízka. Či už ide o mníchovské reminiscencie alebo jeho vlastný umelecký výraz, kresbový drobnopis definuje túto časť jeho diela až do jeho smrti. O necelých osem rokov neskôr, od jeho prvých kontaktov s bavorským prostredím, pôsobí Mednyánszky ako illustrator (napr. Vasárnapi ujság, neskôr Osztrák-Magyar monarchia… do 1902) a síce väčšinou kreslí nekonkrétne výjavy a krajiny – jeho Trenčiansky hrad (1885), sa stane jeho príznačným dielom v technike kresby. Nie sú to však len hrady, na zachytávanie ktorých ho predestinuje jeho šľachtický – hornouhorský pôvod, ale aj výjavy so zvláštnou atmosférou odkazujúce k jeho vnútornému svetu samotára, pútnika, tichého a plachého pozorovateľa ľudských osudov.

V máji 1884 nakreslí v Beckove, k tej našej, štýlovo veľmi podobnú kresbu slovenského chlapca kľačiaceho (modliaceho sa) pred Božími mukami v lese (Ringwald 71) a pravdepodobne krátko na to vznikne aj jej prepracovanejšia verzia (Ringwald 73). Ide však o návrat k téme, známej z jeho ranej rozmernej maľby (Kieselbach 141 dielo 26. aukcie), ktorej námet nám nie je celkom jasný – autorove denníky, slúžiace inak ako vynikajúce východisko k interpretácii jeho diela, sú zo 70. a 80. rokov 19. storočia neúplné. Božie muky mali v religióznej kultúre slovenského vidieka významnú úlohu – pripomínali väčšinou tragické udalosti v živote dediny a pripisovala s aim aj ochranná funkcia. Motív Božích múk sa vyskytuje aj na diele Traja v lese, umocňuje (okrem hľadiska štýlu) datovanie do polovice 80. rokov 19. storočia. Predmetná kresba sa síce úplne nevymyká z Mednyánszkeho kocepcie lesa ako katedrály, jej téma je však odľahčená civilnejšími momentmi, ako sú táborisko či ležérny postoj centrálne umiestnenej figúry.

 

JB

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť