146. aukcia výtvarných diel

18. Jún 2019, 18:00

146. aukcia výtvarných diel

Aktuality

Top  dražba 146. aukcie - Miloš A. Bazovský (1919 - 2004)

Top dražba 146. aukcie - Miloš A. Bazovský (1919 - 2004)

(88) MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ (1899 - 1968): Z Lúžnej. 1938. Olej na kartóne. 38 x 47 cm Značené vpravo dole „MB“. Na zadnej strane autorský štítok s popisom diela. Konečná cena: 49 000 €.

 

 

„Z Lúžnej“

je galerijné dielo M. A. Bazovského, pochádzajúce z experimentov krátkeho obdobia rokov 1937 – 1939. Na ich začiatku bola maliarova cesta do slnečnej Dalmácie (1937), z ktorej sa vráti s prečistenou koncepciou svietivého kolorizmu teplých žltých, oranžových, červených a hnedých tónov. Nová Bazovského paleta zvestovala i celkom nové umelecké zámery. Farba prestala byť výrazom okamžitého stavu vnútorného života maliara, nadobudla všeobecnejšiu symbolickú funkciu, poukazovala mimo individuálnych významov na najvšeobecnejšie podobenstvá večne sa obnovujúceho kolobehu života (Oranžový kôň, 1937; Zlatý deň, 1939). Podľa Vaculíka je obdobie prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov začiatkom Bazovského syntézy, časom kedy sa štyridsaťročný zrelý maliar, teraz už suverénne zvládajúci register vlastných talentových predpokladov, mohol konečne odhodlať k maliarskej i osobnej výpovedi. No rovnako by sa dalo tvrdiť, že Bazovského syntéza je vlastne príznakom vývinu v kruhu, návratom k problematike ranej maľby, pokusom o jej reinterpretáciu. Okrem narastania úlohy symbolickosti tomu nasvedčuje i znovuprítomný prísne konštruktívny poriadok obrazovej kompozície. Skrátka - Bazovský sa pokúsil o dopovedanie "obsahového" posolstva maľby rokov 1929-1933, ktoré zostalo len naznačené. Vaculík zásadnú tendenciu Bazovského nového poňatia žánru charakterizuje ako "byzantinizujúci akcent", označuje ho za "manifestačnú renesanciu byzantského folklorizmu". Čo sa teda vlastne s Bazovského žánrom udialo? Ak predtým skladal zlomky žánrovej reality do svojprávneho obrazového celku v protikladných, často vyslovene špekulatívnych disharmóniách, aby tak zosúčasnil nečasovosť mýtu, teraz sa rovnako špekulatívnym postupom pokúsil o čosi opačné. Plošnosť a hieratickosť kompozičnej osnovy pospájaných dejových pásov, statickosť postojov a giest obrazových figúr, súzvuk i disonancie brilantných tónov teplých a studených farieb -- to všetko sa stalo maliarskou metaforou večnosti, nadčasovosti, harmonickosti obrazom stvoreného slovenského sveta. Bazovský - v tomto neodlišne od Benku, teraz už nemaľoval skutočného sedliaka, ani "pot jeho práce", či "smútky jeho osudov", ale akési moderné ikony Slovenska. Totemickosť týchto Bazovského maliarsky určite najdokonalejších diel, našla dovedanie  až v záverečnom vzopätí tvorby rokov 1952—1957.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť