135. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

13. Jún 2017, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

135. letná aukcia výtvarných diel a starožitností

Aktuality

Top dražba 135. letnej aukcie - Rudolf Krivoš (1933)

Top dražba 135. letnej aukcie - Rudolf Krivoš (1933)

(223) RUDOLF KRIVOŠ (1933): Dve ženy s batohmi.1987. Olej, kombinácia techník na lepenke. 60 x 60 cm. Značené v strede dole "R. Krivoš 87". Konečná cena: 10 000 €

„Dve ženy s batohmi“ sú dielom dokladajúcim zavŕšenie premien novofiguratívnej estetiky v tvorbe Rudolfa Krivoša. Existencionálna dráma jeho obrazov sa často dotýka hraníc grotesnosti. Ba dá sa povedať, že Krivoš je (popri Jakobym a Paštékovi) protagonistom takejto maliarskej filozofie v našom umení po roku 1945. Nová figurácia sa v súvislostiach slovenského umenia začala frontálne presadzovať okolo polovice šesťdesiatych rokov. Bola azda navýraznejším produktom znovuobjavovania európskej problematiky, existencionalizmu a najmä absurdného divadla: Jarryho, Ionesca, Sartra, Camusa, Mrožeka, Havla. Málokto si však vtedy uvedomoval, že v tomto politickom prostredí poetika absurdity existencie človeka dostávala prevrátený zmysel oproti európskym vzorom. Nebola príjímaná ako nadčasová metafora osudovej podmienenosti individuálneho bytia, ale oveľa viac ako priamočiare zrkadlenie situácií každodenného života. To, čomu sa ľudia na absurdnom divadle v skutočnosti smiali, neboli vypreparované filozofujúce symboly, ale vlastne len nadsázky všednej, každému dôverne známej, socialistickej reality života pred bránami divadla. Takto sa ťaživá absurdita prenášala do oslobodzujúcej katarzie grotesky. Dnes je už nespochybniteľné, že Rudolf Krivoš vniesol do takéhoto názorového rozpoloženia našej novej figurácie svojský a originálny príspevok. Bol celkom neliterárny - prízvukujúci skôr prvoplánovú brutalitu a individuálne traumy, najčastejšie v podobe deformovaného ľudského torza v anonymnom, nepriateľskom priestore a teda viac optickú než duchovnú metaforu existenciálnej situovanosti moderného človeka. Nech už však Krivoš kládol akýkoľvel dôraz na intelektuálsky výklad absurdity, v každom prípade sa významová obojakosť stala poznávacím znamením, základom svojprávnosti jeho príspevku k tradičným postupom novofiguratívnej maľby. Bez ohľadu na premeny ikonografie je v jeho obrazoch stále prítomné napätie, znepokojujúci rozpor medzi duchovnosťou a animálnosťou, zámernou špekuláciou a nespútanou expresiou, drastickou otvorenosťou subjektívneho zaujatia a estétskym vychutnávaním fines jeho maliarskeho predvádzania.