Maliar pri stojane

Rok: 1944

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 96 x 65,5 cm

Značené: Značené vpravo dole "Jakoby Gy."

Ďalšie vlastnosti: Dielo nedosiahlo garantovanú predajnú cenu. Proveniencia: významná súkromná zbierka v Košiciach. Na zadnej strane štítok s popisom diela, ktorý jeho vznik datuje do roku 1944. Publikované v monografii umelca: Saučin, L: Július Jakoby, Bratislava 1960, repr.č. 24.

Popis:

“Maliar pri stojane” je formátovo reprezentačné, galerijné dielo Júliusa Jakobyho. Vacerí dôverní priatelia a znalci Jakobyho umenia tvrdili, že maľovanie bolo pre neho formou akejsi psychoterapie. Odtiaľ nepreberné množstvo jeho autoportrétov. Malo to aj svoje významové dôsledky. Ľudská figúra prestala byť súčasťou príbehu vytrhnutého z reálneho života a nadobudla povahu inotaja alebo (v civilistických námetoch) groteskného, sociálneho symbolu doby. Nečudo preto, že maliarova obsahová neurčitosť ho v hodnotiacich súdoch diskvalifikovala na jav síce v mnohom fascinujúci, ale myšlienkovo ohraničený: " … jeho záujem o vydedencov kapitalistického spoločenského poriadku prýštil síce z úprimného záujmu, no len zo všeobecnej humanistickej a nie uvedomelej politickej akcie, neľakajúcej sa triednej solidarity…". Na okraj toho Saučinovho, dobou svojho vzniku poznamenaného hodnotenia Jakobyho tvorby, možno iba položiť otázku, či si Jakobyho medzivojnová maľba vôbec chcela klásť nejaké sociálne (a nebodaj až politické) ciele. Z pohľadu celkového maliarovho diela to skôr vyzerá tak, že jeho myšlienkový pohyb spočíval nie v zovšeobecňovaní do symbolu "človeka spoločenského", ale v zaujatí jedinečnosťou jeho individuality, grotesnosťou jeho všednodennej existencie. Tým "jediným" človekom je v konečných dôsledkoch sám umelec, ktorý je nielen stvoriteľom, ale často sa stáva aj priamym účastníkom diania svojich obrazov. Hlavné dejisko zrodu Jakobyho grotesky sa teda odohráva tam, kde by sme to čakali zo všetkého najmenej -- vo výbere maliarskych námetov a ich "prevrátenej", zosmiešňujúcej štylizácii. Jakobyho ikonografii celkom chýbala cielená sociálnosť, zámerná kritickosť. Zdanlivo mu šlo len o ľahostajné zachytávanie scén "života takého, aký je". Výstižne to charakterizoval Jaroslav Zemina: "… bylo by mylné zdůrazňovat v Jakobyho obrazech úlohu námětu... Mám dokonce za to, že narativnost a žánrovost, realismus Jakobyho obrazů byly vždy víceméně konvencí, daní odevzdávanou převládající místní tradici... konvencí a daní, kterou však Jakoby dlouho nepociťoval jako něco tíživého, protože námět vlastně nikdy nebyl jeho problémem... jeho realismus v tomto zmyslu není realismem záměrů, ale zvyku…". Zároveň sa však žiada čiastočne so Zeminovým tvrdeniami polemizovať: ak Saučin hovorí o "maliarskom donchuanstve" Jakobyho štýlovo rôznorodej ranej maľby, my dodávame, že bol vtedy i akýmsi maliarskym voyeurom. Košická periféria, Ťahanovský riadok mu bol dejiskom nepretržitého predstavenia commedia dell arte a on so škodoradostnou záľubou pristihoval svojich blížnych (ale i samého seba) v situáciách čo najpikantnejších, pripomínajúci vystrihnuté políčká komického filmu života.

Zoznam diel autora:

Adorácia sv. Štefana kráľaNa poliNa trhu v KošiciachPadnutý so psomAkt ženyV cirkuseRobotnícka idylaPri pití kávyPri riekePred ťahanovským tunelomMaliar pri stojaneVeronikina šatkaNa strániÚtek do EgyptaRobotnícka idyla