100. jubilejná večerná aukcia

15. November 2011, 19:00

Image

Aukcie | 100. jubilejná večerná aukcia

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 802 670,- EUR Marilyn Monroe (portfólio 10). Farebná sieťotlač. 91 x 91. Londýn 2006
790 164,- EUR Bozk (Bela Lugosi). Monotyp. 76,5 x 101,5 cm. New York 2000.
653 025,- EUR Cambells juice (portfólio 10). Sieťotlač na dreve. New York 2003
607 037,- EUR Samovražda. Monotyp na papieri. 101,5 x 76 cm. New York 1999
557 270,- EUR Marilyn Monroe (portfolio 10). Farebná sieťotlač. 91,7 x 91,7 cm. Londýn 2004
539 916,- EUR Mao. Farebná sieťotlač (portfolio 10). 91 x 91 cm. New York 2011
401 124,- EUR Marilyn. Farená sieťotlač. 91 x 91 cm. New York 1989

Biografia: Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu, zomrel 22. februára 1987 v New Yorku. Americký maliar, filmový tvorca, vedúca osobnosť v hnutí pop-art. Narodil sa ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Rakúsko-Uhorsku (dnes severovýchodné Slovensko). Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne s rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle. V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťotlač, začína sa zaujímať o prácu svojich súputníkov Jaspera Johnsa a Roberta Rauschenberga. 1960 sa vracia k maľbe. Prvé maľby sú comic-strip figúry a prvé reklamy fliaš Coca-Coly. Dva roky na to tvorí prvé obrazy dolárových bankoviek a dóz Campbell super. 1963 natáča svoj prvý film. Ako tridsaťšesťročný realizuje monumentálnu objednávku pre pavilón pri príležitosti Svetovej výstavy v New Yorku “Trinásť najviac hľadaných mužov”. Pretože sa jednalo o známych bossov mafie, musel obrazy premaľovať. 1965 v Paríži sa rozhoduje vzdať sa maľovania a v budúcnosti len filmovať. V ďalších rokoch sa zjavujú nové obrazové témy – Lebky, Kladivo a kosák, Torzá, Tiene. 1979 vytvorí retrospektívne obrazy Prevraty, vychádza kniha grafií Exposures (Odhalenie), stretáva sa s nemeckým umelcom Jozefom Beuysom v Düsseldorfe.1980 podniká cesty po európskych veľkomestách. 1982 cesta do Pekingu a opätovne do Nemecka. Navrhuje plagát k filmu “Querelle” Reinera W. Fassbindera. Ako päťdesiatsedemročný tvorí kamuflážované podobizne, vlastné podobizne, sériu obrazov áut, veľkú sériu “Poslednej večere” podľa Leonarda. V poslednom roku života začal práce na podobizniach Beethovena a sérii The History of American TV. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral grafické portréty slávnych ľudí ako Marilyn Monroe, Mao či Elvis Presley.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť