06. December 2011, 17:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel Ľ. Fullu na aukciách SOGY:
160 000,- € Blumentál v zime. 1944. Olej na dreve (autorský rám). 88 x 53 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
106 500,- € Ukrižovanie. Okolo 1939-42. Olej na kartóne. 40 x 27 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
99 581,76,- € V poli na jeseň. 1947. Olej na plátne. 60 x 100 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
80 000,- € Májové ráno. 1950. Olej na plátne. 41 x 60 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave. 1921-22 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1922-27 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Hofbauer, Kysela). 1927 učiteľ na meštianskej škole v Senici, 1928-29 profesor gymnázia v Malackách, 1929-39 profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-42 na Slovenskej pedagogickej škole v Bratislave. 1942 odchod do dôchodku, 1943 sa odsťahoval do Martina. 1949-52 vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1952-56 výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, 1956-62 v Žiline, od 1962 žil a tvoril v Ružomberku. 1921 vydal krúžok Komenský jeho kresby ako súbor pohľadníc. 1930-32 štyri čísla Súkromných listov Fullu a Galandu. 1930-1940 avantgardné scénografie pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. 1936 odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne, 1937 Grand Prix za Obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. 1958 si zriadil v Žiline svoju osobnú galériu. 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahle konvolúty svojich diel ako protihodnotu za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená 1969). Okrem maliarstva, grafiky, kresby, scénografie sa zásadným spôsobom venoval i knižnej ilustrácii. 1983 vyšla jeho spomienková kniha Okamihy a vyznania. Samostatne vystavoval v Bratislave (1929 - väčšia kolekcia diel na 17. výstave Spolku slovenských umelcov, 1930-31 s Galandom, 1960, 1962, 1972), Košiciach (1930-31 s Galandom), Prahe (1932 s Galandom, 1936, 1972, 1977), Žiline (1960), Varšave (1965). Najvýznamnejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1966, 1982, 2000 Slovenská národná galéria) a Prahe (1966, Národní galerie).
Literatúra: Wagner, V.: Ľudo Fulla. Praha-Prešov 1935; Cincík, J.: Grafika Ľuda Fullu. Martin 1944; Váross, M.: Ľudo Fulla. Bratislava 1955; Hlaváček, Z.: Ľudovít Fulla. Praha 1962; Matuštík, : Ľudovít Fulla. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ľudovít Fulla. Bratislava 1977; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997; Bajcurová, K.: Ľudovít Fulla. Bratislava 2008.
Poradové číslo: | 110 |
Vyvolávacia cena: | 45 000 € |
Konečná cena: | 48 000 € |
Rok: okolo 1965
Technika: Akvarel, tuš na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 109 x 69 cm
Značené: Neznačené
Ďalšie vlastnosti: K dielu je priložený posudok Dr. Kataríny Bajcurovej, autorky monografie o Ľ. Fullovi.
Popis:
Podľa Kataríny Bajcurovej: "... posudzovaný kartón vznikol podľa spôsobu prevedenia akvarelovej maľby a veľkosti ako podklad k realizácii mozaiky pre hrobku predčasne zosnulej Fullovej prvej manželky Juliany Kláry (1898 – 1962), čo dokazuje vizuálne porovnanie oboch diel. Fulla po presťahovaní sa zo Žiliny do rodného Ružomberku (1962), kde mu štát prisľúbil postavenie galérie, plne venoval pripravovanej stavbe svojej galérie (otvorená a sprístupnená verejnosti 1969). Popri tom dal postaviť rodinnú hrobku (návrh ako pri galérii arch. Martin Kusý st., návrh z roku 1962, realizácia do roku 1965) – jej koncept bol prísne funkcionalistický: tvoril ho hranol z pohľadového betónu, naopak jej vnútro bolo poňaté výpravne a dekoratívne: tvoria ho dve mozaiky s motívom madony s dieťaťom a ukrižovania, okná s jednoduchými geometrickými farebnými vitrážami, madlo v tvare „vtáka z Casablanky“. Fulla takto vlastnými dielami dotvoril miesto posledného odpočinku svojej manželky a napokon aj svoje, keďže bol do nej pochovaný (1980). Osobne riešil návrh vnútrajška – v GĽF je zachovaný aj kartón nápisu mena manželky a svojho, ktorý ešte za života vlastnoručne zhotovil (vystavený na výstave Domov a svet/y Ľudovíta Fullu, GĽF, 2009).
Chronologický kontext: v 60. rokoch sa naplno rozvinul Fullov talent monumentalistu – z povahy jeho prejavu a štýlu bolo jasné, že skôr či neskôr by sa jeho diela mohli ocitnúť v architektonickom rámci. Jeho maľby mnohokrát – najmä zahraničným kritikom – evokovali vitráže, fresky, výšivky, či mozaiky. Jednou z monumentálno-dekoratívnych techník, ktoré mimoriadne konvenovali jeho tvorbe, bola mozaika. Pre Československý pavilón na EXPO v Montreali (mottom výstavy bol „Človek a jeho svet“) Fulla navrhol mozaiku Tradícia, ktorá bola podľa údajov z vtedajšej tlače zakúpená do Rockefellerovej zbierky. Mozaika bola abstraktným pendantom diela, ktoré navrhol pre vestibul vlastnej galérie (Východná, 1967 – 1969). Pôvodne pripravoval pre Montreal aj ďalšie mozaiky, ktoré sa neskôr realizovali, boli osadené roku 1970 vo vydavateľstve Mladé letá: použil pri nich riešenia známe z obrazov Kompozícia (1965) a Líšky v sade (1968). Pre novostavbu svojej galérie v Ružomberku navrhol mozaiku, ktorú koncom 60. rokov realizoval Ernest Zmeták. Taktiež dostal čestnú úlohu pri príležitosti ďalšej rekonštrukcie a výzdoby reprezentačných priestorov Bratislavského hradu, ktorá prebiehala koncom 60. rokov (ing. arch. Dušan Martinček a kol.), navrhol mozaiku do Siene federácie, kde bol 30. októbra 1968, podpísaný Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii. Východiskom kompozície Hlaholika, symbolicky poukazujúcej na slovanské korene vzdelanosti a cyrilo-metodský odkaz sa stali geometrické permutácie a obrazové parafrázy akéhosi archaického („kvázi“ staroslovienskeho?) písma. Mozaiky podľa jeho návrhov realizovala spoločnosť Umelecké remeslá.
Zoznam diel autora: