107. večerná aukcia

13. November 2012, 19:00

Image

Aukcie | 107. večerná aukcia

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 1 003 776,- EUR Mao (10). Farebná sieťotlač. 91,4 x 91, 4 cm. Londýn 2007
1 006 604.- EUR Marylyn. (10). Farebná sieťotlač. 91, 4 x 91, 4 cm. Londýn 2007
862 920.- EUR Mao (10). Farebná sieťotlač. 91, 9 x 91, 6 cm. New York 2011
802 670,- EUR Marilyn Monroe (10). Farebná sieťotlač. 91 x 91 cm. Londýn 2007
Pozn. londýnska Sotheby´s na aukcii, ktorá prebehla 19.septembra 2012 predala štyri farebné sieťotlače “Anglická kráľovná Alžbeta II.” z cyklu Vládnuce kráľovné. Listy sa predávali jednotlivo z portfólia, za ceny cez 45.000 libier za kus (plus aukčná provízia). Pritom diela neboli v ideálnom stave – vyblednuté farby a lokálne povrchové poškodenia.
120 000,- € Hans Christian Andersen (portfolio 4 sieťotlačí). 1987. Farebná sieťotlač na papieri - Lenox Museum Board. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
104 000,- € Kladivo a kosák (portfólio 4 sieťotlačí). 1977. Farebná sieťotlač na papieri Strahmore Bristo, 76, 2 x 101, 6 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)

Biografia: Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu, zomrel 22. februára 1987 v New Yorku. Americký maliar, filmový tvorca, vedúca osobnosť v hnutí pop-art. Narodil sa ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Rakúsko-Uhorsku (dnes severovýchodné Slovensko). Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne s rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle. V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťotlač, začína sa zaujímať o prácu svojich súputníkov Jaspera Johnsa a Roberta Rauschenberga. 1960 sa vracia k maľbe. Prvé maľby sú comic-strip figúry a prvé reklamy fliaš Coca-Coly. Dva roky na to tvorí prvé obrazy dolárových bankoviek a dóz Campbell super. 1963 natáča svoj prvý film. Ako tridsaťšesťročný realizuje monumentálnu objednávku pre pavilón pri príležitosti Svetovej výstavy v New Yorku “Trinásť najviac hľadaných mužov”. Pretože sa jednalo o známych bossov mafie, musel obrazy premaľovať. 1965 v Paríži sa rozhoduje vzdať sa maľovania a v budúcnosti len filmovať. V ďalších rokoch sa zjavujú nové obrazové témy – Lebky, Kladivo a kosák, Torzá, Tiene. 1979 vytvorí retrospektívne obrazy Prevraty, vychádza kniha grafií Exposures (Odhalenie), stretáva sa s nemeckým umelcom Jozefom Beuysom v Düsseldorfe.1980 podniká cesty po európskych veľkomestách. 1982 cesta do Pekingu a opätovne do Nemecka. Navrhuje plagát k filmu “Querelle” Reinera W. Fassbindera. Ako päťdesiatsedemročný tvorí kamuflážované podobizne, vlastné podobizne, sériu obrazov áut, veľkú sériu “Poslednej večere” podľa Leonarda. V poslednom roku života začal práce na podobizniach Beethovena a sérii The History of American TV. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral grafické portréty slávnych ľudí ako Marilyn Monroe, Mao či Elvis Presley.

Literatúra: Honnef, K.: Warhol. Taschen, Bratislava 1992; Kol. autorov: Andy Warhol. Zlatno oko, Novi Sad 2006; Wrenn, M.: Andy Warhol vlastnými slovami. Champagne avantgarde, Bratislava 1993. Bycko, M., Ledecká, I., Jasaň, V.: Andy Warhol 1928 – 1987. Zoya Gallery, Bratislava 2007; Andy Warhol a Československo, Arbor vitae, Praha 2012.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť