V nedeľu vo Važci

Rok: 1941

Technika: Kresba perom tušom, kolorovaná akvarelom na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 49 x 62 cm

Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 1941"

Ďalšie vlastnosti: Predajná cena diela len na osobitné dožiadanie!

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku.

„V NEDEĽU VO VAŽCI“
je zo zreteľa kresbovej tvorby Jana Hálu špičkovým dielom, dokladajúcim povahu žánrovej ikonografie jeho „važeckej“ periódy. V lete roku 1923 pozýva Hálu blatnický rodák a generačný súkmeňovec, maliar Karel Hildprandt, do Zlatej Bane pri Prešove na poľovačku. Hála, dychtiaci po nových výtvarných inšpiráciách, no ustavične zápasiaci s finančným nedostatkom, s radosťou prijíma priateľskú ponuku. Prebudila sa v ňom túžba uvidieť Slovensko, kde padol za nedávnej vojny jeho starší brat Antonín a kde len o čosi neskôr umrela jeho sestra Ružena, ktorá pôsobila ako učiteľka v Krupine. A tak 6. júla 1923 odchádza z Blatnej, aby sa tam už nikdy natrvalo nevrátil. Hneď v prvom liste domov píše: „Moju myseľ naplňuje jedna prekrásna dedina – volá sa Važec... To ti je nádhera: tam sa chcem vrátiť v najkratšom čase, lebo zaujala zo všetkého najviac, čo som na Slovensku zbadal.“ Ak pátrame po vnútornom zmysle Hálovho umenia, akási osudová nevyhnutnosť tohto zvláštne skratkovitého zaujatia ľuďmi a životom podtatranskej dedinky je problémom kľúčovým. Svojím spôsobom naznačuje odpoveď sám maliar: „Není tu jenom kroj, nebo prostá venkovská architektura, neudrželo se tu jen nářečí zvláštní, nebo nejaký zbytek zvyků a starých tradic. Celé kouzlo starodávneho života působí dodnes na pozorovatele a dráždí svým výrazným zahrocením.“ Jan Hála určite nebol len jedným z plejády českých maliarov, ktorí na Slovensko prichádzali, ba niektorí sa tu i dlhšie usadili, často len z praktických dôvodov – pre možnosť získať občianske (väčšinou učiteľské) zamestnanie a nové námety (J. Jareš, M. Vořechová-Vejvodová, M. Sylla, J. Mandel, J. Jičínský, J. Vodrážka, A. Petříček, F. Havránek, V. Kovář a viacerí ďalší). Je doložiteľné nielen jeho výtvarným, ale aj literárnym dielom, že jeho naturalizácia na Slovensku bola podmienená oveľa hlbšími motiváciami, nie nepodobnými „slovenskofílii“ českej intelektuálnej obce na rozhraní storočí, reprezentovanej takými kultúrnymi velikánmi, ako boli napríklad A. Heyduk, R. Pokorný, J. Zayer či J. Holeček. Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi „slovanskom Tahiti“ dosiahli vtedy svoj vrchol: „Obraz trpící Slovače, mytus tonoucího národa či návratu ztraceného syna, touha přichýlit, přivinout Huny trýzněný bratrský národ a odpustit mu tzv. zradu z let čtyřicátých s laskavostí, s jakou odpouští starší bratr mladšímu, to vše je častým tématem české literatury a především publicistiky období zhruba třiceti let, které s jistou velkorysostí nazývame přelomem století...“.

Zoznam diel autora:

V nedeľu vo Važci