Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY MALOFORMÁTOVÝCH DIEL MARTINA BENKU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 44 000,- Oravské chalupy. Okolo 1922. Olej na kartóne. 28 x 29 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 29 000,- Pastier so stádom kráv. Okolo 1920 - 25. Olej na kartóne. 42 x 33 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
€ 22 000,- Krajina od Ružomberka. Okolo 1928. Olej na plátne, 53 x 53 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
€ 22 000,- Za humnami - Kostice - Morava.. 1923. Olej na plátne, kašírované na kartóne, 25, 3 x 33, 5 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
„Jeseň na Orave“ je príznačné dielo Martina Benku z prechodného obdobia druhej polovice tridsiatych rokov. Najmä neobyčajnou harmóniou prepojenia krajinného rámca s figurálnou stafážou. Martin Benka si zrejme v každom momente vývinu vlastnej tvorby uvedomoval obmedzenia panteisticky ozvláštňovanej krajinomaľby, ktorá nedovoľovala sprostredkovať adresné národné významy, o ktoré mu nadovšetko išlo. Preto aj jeho hľadanie skutočne slovenskej témy spočívalo v skúšaní možností symbolicky úderného zasadenia figúry slovenského človeka do jemu zodpovedajúceho krajinného rámca. Z jeho spomienok sa dozvedáme, ako ho už počas prvej oravskej cesty fascinovala veľkoleposť Vysokých Tatier. Benkovej maliarskej ctižiadosti však táto téma nevyhovovala -- chýbal mu v nej človek, poľudšťujúca stopa jeho prirodzenej, všednodennej a nie len turistickej prítomnosti. Podľa Mila Urbana sa "... neťahal sa do hluchého pásma kosodreviny, medzi holé skaly. Nedobýval nebesia. Zostal len kdesi pod hoľami, pri ornej pôde, pri lúkach, rúbaniskách a hľadal -- ľudí...". Takúto erbovú krajinu pre svoje maliarstvo našiel až v lete roku 1920, počas cesty na Oravu, Spiš a Liptov, v osobitom tvarovom rytme kulisovito sa vynárajúcich opách vrchov a pod nimi poskladaných úzkych pásov políčok. Maliarsky ho vybrúsil do stále opakovanej typológie výrazne zjednodušenej, rovnako anonymnej ako všeoznačujúcej horskej krajiny. Do roku 1918 však toto úsilie bolo len latentné. Až od začiatku dvadsiatych rokov sa ustaľuje umelcova nezameniteľná farebná arabeska, tvarová a kompozičná štylizácia, ale najmä príznačná rukopisná kaligrafia (Benka štetcom vždy viac kreslil ako maľoval) rodiaca sa už niekedy v rokoch 1910--1911 a definitívne sa ustaľujúca v miloňovickom období. Pretrvala a do istej miery protirečila zámerom vrcholnej tvorby období rokov 1921--1927 a 1931--1934 a končila v dosť nepríjemnom manierizme maľby rokov štyridsiatych. V každom prípade sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie -- práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti".
