Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny porovnateľných diel Ladislava Mednyánszkeho dosiahnuté na aukciách SOGY: € 14 900 Tatranská krajina na jar. Okolo 1885. Olej, plátno, kartón. 36 x 62 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 14 800 Lesná cesta po daždi. 1895-1900. Olej, kartón, drevo. 33 x 24 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 14 500 Pri zrúcanine hradu. Okolo 1885-90. Olej na dreve. 22 x 32 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 14 400 Zimná tatranská krajina. Okolo 1890-1910. Olej na plátne, kartóne. 55 x 68,5 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012) € 14 400 Zimná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 60 x 80 cm. (121. jarná aukcia výtvarných diel, 17.03.2015)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. Kat výstavy SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pôvodne pochádza z majetku vydavateľstva Singer a Wolfner. Na zadnej strane pečiatka z pozostalostného konania. Priložený Atest Galérie Virág Judit. Budapešť (17. 12. 2017)
Technika: Olej na plátne, dublované na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Značené: Značené vpravo dole "Mednánszky“
Popis:
„Motív z Beckova“ dokladá tvorbu Ladislava Mednyánszkeho z 80. rokov 19. storočia. V tomto období tvoril často menšie práce, zachytávajúce zväčša krajinu. Zostali nadčasovým dokladom „onoho“ okamihu aj pre nasledujúce obdobia. Poučený Mníchovom, Barbizonom a viac menej etablovaný v budapeštianskych a viedenských umeleckých kruhoch neúnavne maľuje a svojským spôsobom definuje (vyrovnáva sa) rozpor medzi realizmom a „artistnou nadsázkou“. Už Mednyánszkeho „realizmus“ zo 70. rokov 19. storočia však nebol len doslovným komentárom krajiny, otrockým prepisom skutočnosti. Stále viac sa prostredníctvom prízvukovania istého momentu približoval k „náladovému“ chápaniu zachyteného. Čo teda vnímal ako artistnosť? Novšia slovenská umenoveda (Vaculík) veľmi správne videla Mednyánszkeho krajiny ako metafyzický fenomén a priestor pre filozofickú meditáciu. Toto tvrdenie je však skôr vyjadrením obsahu toho, čo sám autor chápal aj skrze formu a technické riešenie kompozície, čo potvrdzujú aj jeho denníkové záznamy.