Predkladanú dvojicu pastelov sa podarilo získať z pozostalosti po Jankovi Alexym, kľúčovej osobnosti nielen výtvarnej scény Slovenska ale našej kultúry vôbec. Dievča s važeckou partou je sujetom príznačným pre jeho dielo. Podľa Mariana Veselého: „... portrétne štúdie dievčenských a ženských tvárí, sediacich mestských dám v intimite domácich interiérov (Dievčatko. 1940; Hlavička. 1940; Dievča v modrom. 1940; Žena v červenom. 1940; Dievča v červenej blúzke. 1940; Pri káve. 1940; Umelcova manželka pri knihe. 1940; Dáma v modrom. 1942) sú konfrontované náročnejšími viacfigurálnymi kompozíciami, rámcovanými „dúhovo zahmlenými“, zväčša kaviarenskými interiérmi (Dámska spoločnosť. 1938; Študentky. 1939; V kaviarni. 1939; Pod viechou. 1939; Posedenie. 1939; Priateľky. 1940; Priatelia umenia. 1942; U vykladačky karát. 1942; Dievča s kyticou. 1942; Dievča s knihou. 1942; Žena pred zrkadlom. 1944; Zadumaná. 1944). Určitou raritou (ktorá, ale - má svoju, „alexyovskú“ logiku) je spätné obohatenie mestského folklórnym. To vtedy, keď sa na niektorých Alexyho pasteloch predvádzajú „.. tie isté mestské dámy, avšak preodeté umelcovou fantáziou do krojovaného odevu, umiestnené v meštianskom interiéri..“. (Evička. 1943; Novohradčanky. 1943; Žena od Tekova. 1946; Dievča s krčahom. 1947).