Kresba zohrávala v tvorbe Ladislava Mednyánszkeho vždy mimoriadne dôležitú úlohu a svojou úrovňou často dosahovala kvality jeho maľby. Mednyánszkeho kresba nebola len akousi podpornou (prípravnou) technikou, ale mala do veľkej miery aj umeleckú autonómiu. Diela vznikajúce ako kresby a možno ich považovať za dokončené (ako napr. predkladané dielo Traja v lese) sú skôr vzácnosťou, napriek tomu je im venovaná relevantná pozornosť. Dokazujú to aj autorove monografie a katalógy, kde je kresbovým prácam venovaný dostatočný priestor. Krehkosť a nestabilnosť média však spôsobuje, že takéto diela sa jednako vystavujú menej a aj na umeleckom trhu sú zastúpené zriedkavejšie (ak nepočítame nespočetné drobné štúdie, pochádzajúce neraz zo zničených skicárov autora).
Mednyánszky bol vynikajúci maliar a zároveň vynikajúci kresliar. Precíznosť vlastných prác, cit pre detaily a grafickú presnosť však sám autor považoval za skľučujúce dedičstvo krátkeho štúdia na mníchovskej akadémii. Do Mníchova prichádza z Zürichu v roku 1872 (Orsolya Hessky 2003). Nebola to však len popisná, hustá kresba, ktorú si mladý Mednyánszky v Mníchove osvojil. V meste, kde sa stále viac udomácňovali nové tendencie vo výtvarnom umení a odklon od akadémie, spoznal aj príklon umelcov k prírode, ktorá mu bola vždy blízka. Či už ide o mníchovské reminiscencie alebo jeho vlastný umelecký výraz, kresbový drobnopis definuje túto časť jeho diela až do jeho smrti. O necelých osem rokov neskôr, od jeho prvých kontaktov s bavorským prostredím, pôsobí Mednyánszky ako illustrator (napr. Vasárnapi ujság, neskôr Osztrák-Magyar monarchia… do 1902) a síce väčšinou kreslí nekonkrétne výjavy a krajiny – jeho Trenčiansky hrad (1885), sa stane jeho príznačným dielom v technike kresby. Nie sú to však len hrady, na zachytávanie ktorých ho predestinuje jeho šľachtický – hornouhorský pôvod, ale aj výjavy so zvláštnou atmosférou odkazujúce k jeho vnútornému svetu samotára, pútnika, tichého a plachého pozorovateľa ľudských osudov.
V máji 1884 nakreslí v Beckove, k tej našej, štýlovo veľmi podobnú kresbu slovenského chlapca kľačiaceho (modliaceho sa) pred Božími mukami v lese (Ringwald 71) a pravdepodobne krátko na to vznikne aj jej prepracovanejšia verzia (Ringwald 73). Ide však o návrat k téme, známej z jeho ranej rozmernej maľby (Kieselbach 141 dielo 26. aukcie), ktorej námet nám nie je celkom jasný – autorove denníky, slúžiace inak ako vynikajúce východisko k interpretácii jeho diela, sú zo 70. a 80. rokov 19. storočia neúplné. Božie muky mali v religióznej kultúre slovenského vidieka významnú úlohu – pripomínali väčšinou tragické udalosti v živote dediny a pripisovala s aim aj ochranná funkcia. Motív Božích múk sa vyskytuje aj na diele Traja v lese, umocňuje (okrem hľadiska štýlu) datovanie do polovice 80. rokov 19. storočia. Predmetná kresba sa síce úplne nevymyká z Mednyánszkeho kocepcie lesa ako katedrály, jej téma je však odľahčená civilnejšími momentmi, ako sú táborisko či ležérny postoj centrálne umiestnenej figúry.