75. Aukcia súčasného slovenského umenia

23. Október 2007

Aukcie | 75. Aukcia súčasného slovenského umenia

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL P. BARTOŠA NA AUKCIÁCH SOGY:
40 000,- Sk Novembrová meditácia. 1985-2006. Kombinovaná technika na sololite. 55 x 146 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
32 000,- Sk Jedna pekná noc. 1966. Olejová tempera na kartóne. 70 x 50 cm. (49. letná aukcia, 11. 5. 2004)
25 000,- Sk Z hmly sveta k svetlu. 1998-2007. Kombinovaná maľba s disperziou na sololite. 105 x 61 cm. (71. aukcia súčasného slovenského umenia, 22. 5. 2007)
25 000,- Sk Inde aj tu. 2002. Olejová tempera na hrubom kartóne. 112 x 56 cm. (64. aukcia súčasného slovenského umenia, 16. 5. 2006)

Biografia: Peter Bartoš je už dávnejšie považovaný za vedúcu a zároveň kultovú osobnosť slovenského konceptuálneho umenia. Narodil 29. 4. 1938 v Prahe. 1953-57 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Chovan, Fikari), 1957-65 maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch, Matejka, Želibský). Manifestačne sa rozlúčil s tradičnou maľbou akciou "Rozdávanie", ktorú zorganizoval v škole na Gorazdovej ulici v Bratislave (1965). Na niekoľkých projektoch spolupracoval s Júliusom Kollerom, Michalom Studeným a i. v Galérii Saloonik - Medzivýstavný polemický priestor. Paralelne s týmito aktivitami sa zaujíma o koncentrácie hmoty (1966), ich osamostatnenie alebo zabalenie (1967), od týchto prác prechádza ku konceptuálnym textovým oznamom a náčrtom. Podľa Richarda Gregora je Peter Bartoš "... učebnicovým príkladom prekračovateľa zaužívaných hraníc výtvarného umenia - má klasické maliarske vzdelanie a ako maliar vyniká mimoriadnym talentom. Na druhej strane nové trendy umenia uzatvárajú konvenčné ponímanie klasických výtvarných techník a Bartoš v tomto duchu, krátko po skončení štúdií opúšťa maľbu radikálnym spôsobom - jej redukciou, alebo redukciou jej podstaty a povahy na "prvodotyk" umelca s plátnom. Neskorší presun ťažiska z hmotného diela na nehmotnú myšlienku je v tomto procese logickým posunom, rovnako ako jeho ďalšie radikalizovanie, o ktoré sa autor bezpochyby až do súčasnosti usiluje... . Kresba - ako náčrt všeobecne predstavuje primárne výrazivo konceptuálnej tvorby, záznam fiktívnej alebo reálnej (zreálnenej) skutočnosti, víziu, projekt, návod, komentár, odkaz, situáciu, akciu a ďalšie odtiene. Jej samostatná formálna hodnota nie je v tomto kontexte podstatná. Neodmysliteľne s ňou súvisí (a je jej nadradený) text, ktorý je nositeľom rovnakých principiálnych stratégií ako kresba samotná. Stáva sa jej súčasťou a dotvorením (dopovedaním) vice versa aj v tom zmysle, že kresba preberá rolu textu, a naopak v iných prípadoch text vnímame ako kresbu (napríklad v nemnohých ukážkach Bartošovej vizuálnej poézie). Kresbu autor zámerne používa v náznakoch (zástupných formách) až detského vyznenia, aby aj týmto spôsobom potláčal jej výtvarnosť, podobne ako sa vo všetkých ostatných polohách svojej tvorby snaží eliminovať akýkoľvek estetický, či estetizujúci odkaz ...". Z literatúry: 20. storočie, kat. výstavy, SNG Bratislava, str. 77; Matuštík, R.: ... Predtým. 1964-1971. Prekročenie hraníc. Považská galéria umenia. Žilina 1994.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť