Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY KRESBOVÝCH DIEL DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
11 000,- Sk Biela hlava. 1967. Tempera na papieri. 29 x 20 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
8 000,- Sk Žltá hlava. 1967. Tempera na papieri. 42 x 29,8 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
8 000,- Sk Ťažká chvíľa. 1970. Tempera na papieri. 14,4 x 20,5 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
6 000,- Sk Udalosť. 1967. Tempera, tuš na papieri. 30 x 42 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)

Biografia: Viera Kraicová sa narodila 5. 7. 1920 v Modre. V rokoch 1940-44 študovala na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, neskôr, v rokoch 1945-50 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Želibský). Už v roku 1948 vystavovala so Skupinou 29. augusta v Bratislave. Od roku 1952 bola asistentkou na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Koncom 50. rokov sa stáva zakladajúcou členkou Skupiny 4 (spolu s Miertušovou, Čihánkovou a Bartošíkovou). V roku 1967 dostala Cenu C. Majerníka za maľbu. Samostatne vystavovala v Bratislave (1959, 1962, 1966, 1967), v Prahe (1969), v Trenčíne (1991, Galéria M.A. Bazovského). Z literatúry: Matuštík, : Moderné slovenské maliarstvo 1945-1960. Bratislava 1965; Matuštík, : Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava 1969; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 39, 1969, č. 2., str. 4-7. Diela Viery Kraicovej sa vo verejnom obchode s výtvarným umením fakticky nevyskytujú. Pritom však ide o významnú predstaviteľku avantgardných maliarskych tendencií našich šesťdesiatych rokov. Jej tvorba sa vyznačovala neustálym napätím medzi lyricko-expresívnou abstrakciou a figuráciou, medzi farebnou škvrnou a krehkou líniou. Predoveštkým po roku 1967 - "po skúšaní na malých formátoch kresbou a temperou - objavuje spontánny záznam okamžitých psychických situácií a stavov, ktoré uvoľnenne a impulzívne vrhá na plátno. Rozmaľuje ich veľkými farebnými plochami, ktoré na spôsob projekčného plátna zachytia expresívnu kaligrafiu jej maľovaných a farbou "písaných" denníkov, najúprimnejších spovedí a citových poryvov...". Podľa Kataríny Bajcurovej sa Viera Kraicová stala "... popri Rudolfovi Filovi vlastne jedinou predstaviteľkou maľby gestického a kaligrafického typu. Zvláštnosť jej postavenia bola však v tom, že iracionálnosť, citovosť spontánnej gestiky sa u nej väčšinou pohybovala na hranici predmetnosti a nepredmetnosti, z konfrontácie vzťahov vonkajšieho a vnútorného sveta vyrastala zvláštna intuitívna existenciálnosť jej kompozícií. Kraicová nebola takmer nikdy do dôsledkov abstraktná: takmer vždy sa u nej figúra abstrahuje a abstraktný tvar spätne figuralizuje. ... Kraicovej osobná verzia "abstrakcie genetickej figurácie", ku ktorej dospela na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, a ktorú by sme mohli výstižnejšie nazvať gestickou figuráciou - sa stala jej špecifickým prínosom...".

KRAICOVÁ VIERA (1920)