19. Máj 2009
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY KRESBOVÝCH DIEL DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
45 000,- Sk Dve hlavy. 1988. Gvaš, pastel na papieri. 46,5 x 60 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998)
45 000,- Sk Pobiehanie. 1969. Pastel, ceruza na papieri. 45 x 62,5 cm. (82. aukcia súčasného umenia, 28. 10. 2008)
41 000,- Sk Sediaca II. 1982. Kresba farebnými ceruzami na papieri. 62 x 44 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
40 000,- Sk Oblak nad jazerom. 1998. Pastel, kombinácia techník na papieri. 49 x 39 cm. (82. aukcia súčasného umenia, 28. 10. 2008)
38 000,- Sk Sediaca. 1981. Kresba ceruzou, farebnými ceruzami na papieri. 44 x 61 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
36 000,- Sk Útek. 1988. Kresba farebnými ceruzami na papieri. 90 x 60 cm. (23. zimná aukcia, 5. 12. 2000)
36 000,- Sk Dvaja. Okolo 1980. Akvarel, gvaš na papieri. 45 x 56 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
Poradové číslo: | 2 |
Vyvolávacia cena: | 250 € |
Konečná cena: | 280 € |
Rok: 1972
Technika: kombinácia techník na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 25 x 32,5 cm
Značené: nie, na zadnej strane pečiatka z ateliéru
Popis: Predkladaná kolekcia kresbových diel Milana Paštéku vynikajúco dokladá jeho tvorbu začiatku sedemdesiatych rokov. Paštékove obrazové stretnutia ľudí v bezútešných interiéroch, v intimite Rodín, Dvojíc, Hostí, či anonymite Čakární sú ovládané atmosférou záhadnej nemožnosti ľudskej komunikácie. Táto myšlienka je vyjadrená klaustrofobickým, geometricky rozvinutým priestorom, zdôraznením hmotnosti ľudských torz, ich orgánov hmatu a dotyku - teda všetkým čo vytvára možnosti vzájomných kontaktov. Podľa Zuzany Bartošovej: "... jeho predchádzajúce práce boli introvertné a tlmočili subjektívne existenciálne pocity - Odkiaľ prichádzajú veľké, pokojnejšie maľované tvary prudko gestikulujúcich postáv vo viacfigurálnych kompozíciách? Paštékove plátna zaplnili vzájomne komunikujúci extroverti, ktorých grotesknosť násobí mierka niektorých častí tela - nikdy nie hlavy. Práca inšpirovaná Kráľom UBU upozornila Milana Paštéku na dôležitosť a zároveň i absurditu spoločenskej dimenzie individuálneho ľudského života: postavy na obrazoch majú niektoré časti tela po|znacene
patafyzickými znakmi. Konkretizuje sa prostredie, v ktorom sa pohybujú: mení sa na ohraničený interiér s motívom stola a stoličky. Aktéri vystúpili zo svojho súkromia, sú v spoločnosti, realizujú sa vo vzájomných stretnutiach, rozhovormi i čakaním na niekoho, kto neprichádza. Nielen Jarry, alej aj Beckett, Ionesco, Sartre, Mrožek, Havel, Karvaš a ďalší autori, ktorí riešili vzťah jednotlivca a spoločnosti v absurdnej alebo drásavo naliehavej rovine, boli vtedy na programe dňa ...". Podľa jeho vlastného sebakomentára "... každé maľovanie vzniká z prvkov, ktoré samy o sebe nič nezobrazujú. Významné je, či maliar verí, že zobrazením je možno niečo povedať, to znamená, či potrebuje rozprávať príbeh, alebo či stratí túto vieru a ocitne sa vo vákuu. To je tá chvíľa, keď si začne všímať ne-zobrazujúce prvky, tento stavebný materiál maliarstva. Neobjavil som ne-zobrazujúce maliarstvo, to funguje už celé storočie, no pre každého to isté nemusí znamenať to isté. Mám na mysli otázku pôvodnosti. V súčasnosti nemajú formálne výboje až taký význam, no neverím, že by stratil zmysel osobný zážitok, rozkoš a pocit slobody...". V umelcovej monografii píše k Paštékovým posledným, nefiguratívnym maľbám Miroslav Marcelli: "... Paštéka sa vzdal figúry a s ňou všetkého, čím mu dynamizovala priestor obrazu. Nijaká opora zachyteného gesta, nijaký impulz, vychádzajúci z hybnej sily zobrazeného tela, nijaká stopa príhody, deja, narácie, zanechaná v obryse aktéra. Zmizli ľudia, zmizli kone, zmizli vtáci... Figúra sa vytratila z priestoru a nezanechala v ňom svoj otlačok.... Verbálny asketizmus odmietal spoločenstvo komentárov v propech veľkého ticha, ktoré muselo zavládnuť, aby vynikla osobitosť priestoru...". Narodil sa 20. 5. 1931 v Trenčíne. Zomrel 23. 9. 1998. 1950-1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, Matejka, Fulla, Želibský). 1957 zakladajúci a profilujúci člen tvorivej Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Cypriána Majerníka. 1958 jeho prvá súborná výstava zatvorená, výstavnú prieméru mal až roku 1965 v Galérii mesta Bratislavy. Zúčastnil sa na medzinárodných prehliadkach československého umenia v Paríži, Sao Paolo, Benátkach, Mníchove, Osake, Seville a New Yorku. 1999 bol ocenený in memorian cenou Martina Benku a Výročnou cenou Združenia A-R Christmas. Samostatne vystavoval v Bratislave (1966, 1987, 1990-95, 1998-2004), Budapešti (2000), Essene (1991). Jeho diela sú reprezentatívnym spôsobom zastúpené v SNG i vo významných zbierkach v zahraničí. Z literatúry: Matuštík, : Moderné slovenské maliarstvo. Bratislava 1965; Mojžišová, I.: Milan Paštéka. ARS 1970, 1-2; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 1994, č. 2-3.
Zoznam diel autora: