132. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností

13. December 2016, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

132. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností

Blogy | V jednote je sila

Pripomíname si 60. výročie Víťazného februára. Jedna revolúcia prekrýva druhú. Zastavme sa pri ich výdobytkoch.

Revolúcia. Áno. Už som skoro zabudol, že sme tu mali revolúciu. Krásnu, nežnú, voňavú, zamatovú revolúciu. So slzami v očiach sme skandovali a objavovali v sebe slobodu občianstva. Lebo preto bola tá revolúcia. Kvôli slobode. V tejto ruji revolúcie s obrovskou úľavou zhadzujem zo seba parohy pocitu viny, ktorý na mňa splietala ťažká komunistická ideológia. Hurá. Konečne sloboda. Spadla železná opona, spadla aj mreža na mojej duši. A kuk. Nesmelo pozerám na šíriny demokracie a vidím seba šťastného v slobodnej budúcnosti... Asi takto nejako, troška romanticky povznesene sme s nadšením všetci vnímali pád totality. Boli sme jednotní. Ešte...

Pozrime sa teda, čo sa to stalo za tie roky. Máme všetko, čo sme za socíku nemohli mať. Pomaranče, kožené sedačky, Fáčko, plné obchodné domy všetkého, luxusné autá, dovolenky. Už nehíkame pri západných reklamách, môžeme počúvať zakázanú hudbu, pozerať akékoľvek umenie, čítať akúkoľvek literatúru, trebárs aj „Mein Kampf“ alebo „Varíme s marihuanou“. Máme osobných bankovných poradcov, poisťovacích agentov a strašne veľa rôznych iných „pilierov“. A predsa...máme slobodu, chceme ešte slobodu? Akú slobodu sme to vlastne chceli? Cestou do obchoďáku sme to asi zabudli... .

O 19 rokov neskôr píšem tieto upotené riadky so zvláštnym pocitom viny. S pocitom viny? Divíte sa? Iste. Som vinný. Sme vinní. Je načase platiť za nehu. Aj nežný zamat sa oderie. Nie oni, ale my sme vinní. Hovoríme: všetko je drahé, nič nefunguje, zdravotníctvo je slabé, školstvo je slabé, politici kradnú, susedia udávajú, potraviny sú zlé, mladí ľudia sú nevychovaní, všade je kriminalita, noviny klamú, všetci sú svine, sneh nikto neodpratáva a my ďalej volíme, volíme a kričíme. Ach, aké je to príjemné takto kričať. Zborovo, kolektívne...Čo nám chýba? Revolúcia? Sloboda? Kolektívny krik? Kolektívna vina? Sociálne istoty? Čo nám chýba k tomu, aby sme boli slušní k sebe, k tebe, k nám...Veď démona-komunizmu sme sa s krikom zbavili. Ideológiu sme zavrhli. Ale nezbavili sme sa toho démona, ktorý je zabudnutý v každom z nás a ktorého už dávno Dominik Tatarka výstižne nazval ako „démon súhlasu“. Toť naša jednota.

A tak mi nezostáva nič iné ako povedať: „Komunisti, prosím vás, príďte. Vráťte sa, neopúšťajte nás. Dajte nám občianske istoty, vráťte nám občiansku dôstojnosť. Chcem vás vidieť, cítiť, vnímať. Chcem sa znovu na vás hnevať. Chcem znovu štrngať na námestí, chcem znovu plakať a pozerať sa do budúcnosti. Proletári všetkých krajín spojte sa a štrngajte!“

Diskusia

Michal-Žilina 03.02.2015 10:45

Csaba máš pravdu,túto nedefinovateľnú spolčnosť,ktorá vznikla po tkz.Zamatovej Revolúcii,došlo k nesmiernemu chaosu a vzniku,nesmierne bohatých a nesmierne chudobných ľudí,čo je v hystórii slovenska nevýdaným javom.Je priam, zarážajúce a pod ľudskú dvôstojnosť ako na" Slovensku ľudia žijú" To sme chceli?/Bieda,Chudoba,Nezamestnanosť,Ťažký prístup k študovaniu VŠ-len vyvolený a bohatý . Michal-Žilina. Pozdravujem!!!

Dáša Tonková 02.02.2011 00:57

Ano Gabo, presne tak , lepšie nám bolo v Kúpeľoch Centrál pamätáš? som rada, že si nezmenil zmýšľanie, že ťa nezmenili peniaze , že si bol, si a verím, že zostaneš v prvom rade človekom ...

junak horny17.04.2010 22:06

udia spojení spolu klamlivou formou (cirkev, štát...), môžme povedať, tvoria kompaktné telo. V kompaktnosti tohto tela leží všetko zlo sveta. Revolúcie sú len úsilím zlomiť toto kompaktné telo násilím... Reťaz, ktorá ich púta je faloš a klam. Sila, ktorá nastolí toto spojenie slobodne, je pravda. Pravda je prenášaná ľuďom činmi. Skutky, ktoré prinášajú svetlo do každého ľudského srdca, môžu sami zrušiť tú reťaz a vymaniť jedného človeka za druhým z tej celistvej masy spútanej falšou. .....Lev Tols.....

Oldtimer **18.10.2009 13:33

Ad Kolarov -- veď práve: všetko čo sa udialo je pozitívne, len nie nie je nič také, aké by malo byť....

fibonacci 1st 18.10.2009 03:38

ak vibrácie zvonov to posvatných, nahradia vibrácie mesiaca, ..........možno udalosti osmičkové. Možno 2013 rokom počnúc sa trojka stane symbolom ďalších numerickych výpočtov. Vari bez minulosti bolo by budúcnosti? Vari naopak?

Ján Kolarov 14.10.2009 10:04

Chlapci v tých Vašich múdrostiach je "pekná" jedna veta ,že verejne si dokazujeme svoju sčítanosť ale čo to prináša pre chudáka radového občana?Všetko to čo sa udialo bolo pre Vás pozitívom. Ako by ste sa predvádzali,keby všetko bolo tak ako má byť? Ahoj.Jano

darča lenártová 03.03.2008 12:33

Ďakujem pán Ábelovský.

Ďusi Inťošzárodkový03.03.2008 04:02

Milý autor a diskutujúci, nie nostalgia, lež horká irónia sála z Csabiho textu, ktorý so smiechom cez slzy bilancuje stav, ktorý je výsledkom "vyštrnganej" demokracie... Zaplnené námestia, vztýčené ukazováky a prostredníky a trikolory s písmenami VPN na páperových vetrovkách sú jednou z mojich prvých spomienok z detsva. Mal som štyri roky. Súdruh sa stal pánom, nesloboda slobodou... Ďakujem! PS: Csabi, verim, že nezbudneš aj na ďalšie dôležité výročia, veď v rokoch s osmičkou na konci sa udiali závažné udalosti pre naše :-))))) i slovenské dejiny (1848, 1868, 1898, 1918, 1938, 1948 (už bol pripomenutý), 1968, 1998).

Ján Abelovský01.03.2008 16:00

Milý Čabi, myslím, že nie je potrebné, aby sme si takto verejne dokazovali vlastnú sčítanosť. Poďme radšej k meritu veci, teda Tvojmu blogu. Teda tak, ako som ho pochopil ja. Predovšetkým – cítim v ňom podivnú nostalgiu za akýmsi spoločenským „vekom nevinnosti“, kedy boli „všetci ľudia bratia“. Ak nepočítam rok 1968 (vtedy sme však boli príliš mladí a bolo to v zásade o niečom inom), taký čas v životoch nás oboch bol asi len jeden - krátka epizóda novembra osemdesiateho deviateho. A potom sa akosi „všetko posralo“. Z čoho sme frustrovaní a hľadáme vinníka. A koho logicky nachádzame? No predsa osvedčený komunizmus a komunistov. Tvoja originalita spočíva len v tom, že nepredkladáš obvyklú floskulu o tom, ako nám boľševici „ukradli revolúciu“. Naopak – ich neprítomnosť Ti vadí a dožaduješ sa ich návratu. Aby sme sa zasa mali voči komu vymedzovať. Aby skončil ten dnešný chaos, v ktorom sú všetci proti všetkým a bolo znova jasné, kto sú tí dobrí (teda my) a kto zlí (teda oni). Skrátka, aby opäť nadišiel stav spoločenskej jednoty (v ktorej je sila). Naše vzájomné neporozumenie môže byť aj v tom, ako si boľševika a boľševizmus definujeme. Pre mňa sú komunisti neprijateľní najmä tým, že sa cítia majiteľmi „jedinej zjavenej pravdy“. Ale nielen to – sú bytostne presvedčení o vlastnom poslaní túto pravdu vnášať nielen do našich nevedomých hláv, ale - a to predovšetkým – podriadiť jej naše životy. Raz a navždy. A keď to nejde evolučne, tak to „zákonite“ skúšajú revolučne. V tomto sú komunisti nie nepodobní iným fundamentalizmom (kozmetické rozdiely sú len v ich agresivite). Na terajšom Slovensku ma napadajú prinajmenej katolicizmus a nacionalizmus. Mimochodom – občas mám taký trápny „ciťák“, že sme v tom slávnom osemdesiatom deviatom tiež podľahli jednému, v tomto prípade dosť efemérnemu, fundamentalizmu „pravdy a lásky“ . Ale nech – stálo to za to. Sila fundamentalizmov je nesmierna (a preto sú aj neporaziteľné): ponúkajú totiž ľuďom „hotové“ odpovede na najosudovejšiie otázky ich životov: „kto sú, odkiaľ prichádzajú a kam smerujú“. Dnešná „blbá nálada“ národa, ktorú tak pekne popisuješ vo svojom texte, má korene pravdepodobne v tomto. V neexistencii čohosi, na čo boli historicky naši ľudia vždy zvyknutí - duchovnej istoty, spočívajúcej na „poslednej pravde“ ku ktorej by sa spoločnosť, národ pozitívne, „jednotne“ upínali. Vyštrnganá sloboda, pluralita myšlienkových i životných možností, priniesla nakoniec jedinú celospoločenská zhodu. A tá je – žiaľ - negatívna. Totiž, že všetko, alebo takmer všetko je na hovno. Čo ostáva v takejto situácii nám, intelektuálom? Máme v podstate dve možnosti. Môžeme mať romantickú ambíciu stať sa oným povestným „svedomím národa“, a tak ovplyvňovať duchovné rozmery jeho žitia. To však nevyhnutne znamená stotožniť sa s niektorým z fundamentalizmov, ponúkaných na politickom trhu. Jednoducho preto, že inak by sme sa na všetkými viditeľnú tribúnu, či kazateľnicu nedostali. Inak povedané, náš snaživý intoš musí chtiac – nechtiac uzavrieť „zmluvu s diablom“, v ktorej nejde o nič menšie, než o jeho duchovnú svoprávnosť. Smutné figúrky slovenských „intelektuálov v politike“ sú myslím, dosť výrečným príkladom. Alebo môže zachovať odstup od politiky – buď pasívny (má určite svoje čaro), alebo kritický. Ten druhý znamená prostú vec: snažiť sa aspoň „podprahovo“ spochybňovať, ponúkať alternatívy k „pravdám“ politiky a politikov, k sebaistotám všetkých fundamentalizmov. Dá sa to jednoducho tým, akým spôsobom človek – intektuál „robí“ svoju profesiu. To je asi pre dnešného intelektuála najschodnejšie východisko z „blbej nálady“. Má len jednu chybu – len málokto z jeho blížnych (o národe ani nehovoriac) ho zoberie na vedomie. Ale to už akosi patrí k tej našej nešťastnej „branži“.

csaba herczeg29.02.2008 18:35

"Ľudské, príliš ľudské," napísal Nietsche a zrodil sa nadčlovek. Možno na toto dielo myslel môj riaditeľ, doktor Abelovský, keď vidí komunistov v nás. Janko nie, skôr som myslel na Turgenevovho Bazarova, ako inšpirátora Revolučného katechizmu, ktorý je našej slovanskej (starí slováci?) duši predsa bližší.

Aukcie

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.