Autorovy kritiky musim dat zial bohu za absolutnu pravdu. Kto ho za jeho stanovisko napada, mal by si predovsetkym spravit vo veci jasno. Vystudovala som dejiny umenia v Hamburgu. V prvych rokoch studia som sa nechala strhnut idealizmom a tuzbou "pohnu nieco velke" ked sa vratim s diplomom na Slovensko. Reality je zialbohu taka, ze si s metodikou a znalostami z menecka sotva najdem uplatnenie na Slovensku. Kde je pes zakopany zu naznacil autor blogu (za co boj nepravom ozneseny v zuboch). Zialbohu nase vedecke institucie nenasli pripoj (scasti sa aj vedome brania) k vedeckemu a kulturnemu zahranicnemu networku. Co je v zahranici v kazdom muzeu a na kazdej univerzite absolutna samozrejmost, zlyhava tu na starom osadenstve zodpovednych pozicii. Je to nase dedicstvo z cias stareho rezimu. Na kulturnovednych instituciach sa drzia stare struktury. Nove "vedecke" (ano, tie uvodzovky su vysmech!) publikacie su zverejnene na zaklade starych, este z rokov 1950-1980, cize baziruju na dogme najväcsieho kulturno-intelektualneho temna. Len miziva ciastka publicistov alebo umenovednych pracovnikov, siahne po diskusnych dielach zahranicnych kolegov. Je nase vzdelanie a veda v ovetvy kultury a umenia schopna rzat krok so zvyskom Europy? NIe! Dolozit to mozem vlastnymi skusenostami...ked som pri pisani mojej zaverecnej prace o istom narodnom umelcovy zaklopala na vere nemenovaneho martinskeho muzea s prosbou a malym motivacnym listom, pozatvarali mi vsade dvere pred nosom. Dovod: hladala som argumenty na obhajenie mojej tezy, tykajucej sa postavenia umelca v stredoeuropskom kulturno-politickom kontexte. Odporucanie riaditelky: vsetko co je nutne vediet, zverejnila pred rokmi, mam ist do kniznice. Moja praca sa publikuje v Nemecku a je to mala senzacia. Dakujem, ze mi slovensky pracovnici nepomohli.

Vyštudoval som strednú školu, odbor Reštaurovanie a konzervovanie - maliarskych techník. Tento odbor mi dal veĺa praktických znalostí a priamo som sa stretával nie len s problematikou reštaurovania, ale aj s menami významných umelcov tvoriacich na území našej republiky. Otázky z kruhu rodiny a priateľov na tému, čo ďalej po skončení tohto odboru boli rovnaké ako pre každého z vás. Na túto otázku som vedel povedať len to, že na Slovensku je niekoľko reštaurátorských ateliérov a na reštaurovanie je toho stále dostatok. Už pred skončením prvého ročníka na strednej škole moju túžbu a vášeň k dejinám umenia podporila moja profesorka, ktorej prednášky boli Úžasné. Nasledovali dve otázky ohľadom môjho ďalšieho štúdia. Do maturity som mal ešte tri roky. Reštaurovanie na VŠVU v Bratislave alebo Dejiny umenia na Karlovej univerzite v Prahe? Karlova Univerzita? Nebude to náročné? Áno, bolo. Ak by som zvyšné tri roky netrávil večer čo večer nad knihami a nevenoval sa DU, tak by sa mi to určite nepodarilo. Musím však podotknúť, že som absolvoval prijímačky na Trnavskej univerzite. zhodou okolností ich absolvovala aj moja kamarátka zo strednej, ktorá je o dva roky staršia. V Trnave som sa umiestnil ako druhý najlepší. Avšak, po konzultácii s kamarátkou, ktorá prijímačky rovnako v trnave absolvovala mi povedala, že tie otázky na príjmačkách ani nemenia. Myslím si, že táto informácia nepotrebuje ďalší komentár. Iba ma utvrdila o tom, prečo som o štúdiu na Slovensku ani neuvažoval. Trnavu som absolvoval kvôli rodičom, pretože ich dôvera ohľadom Prahy nebola stopercentná a nechceli sa vo mne sklamať. Karlovka nasledovala hneď po Trnave. Bol som úspešne prijatý a dnes sa pripravujem na skúškové k letnému semestru. Od Januára 2012 mám ale jasno v tom, kam chcem ísť ďalej a čo chcem dosiahnuť. Ak sa ma dnes niekto opýta, čo s dejinami umenia, či budem mať vôbec nejaké uplatnenie, hrdo odpoviem, Áno. Prečo hrdo? Ako si tým vôbec môžem byť tak istý? Univerzity chŕlia rok čo rok nových a nových absolventov DU. Príležitostí na trhu práce v tomto smere veľa nie je a miesta získajú len tí najlepší. Čo teraz? Ak by nebolo mojich zadných dvierok, asi by som neuspel. Rok pred príjmačkami na Karlovku som sa vďaka odporúčaniu z predchádzajúceho zamestnania vo VSG v Košiciach dostal a mal možnosť komunikovať so všetkými ľuďmi, ktorí spravujú inštitúcie patriace pod hlavičku Národnej Galérie v Prahe. Informoval som sa o možnostiach stáže. Po dvoch rokoch nevzdávania sa som získal možnosť od Júna 2012 pracovať ako dobrovoľník v Národnej galérii pri prebiehajúcej inventarizácii zbierky, ktorá trvá do konca roka. Na začiatku Septembra som dobrovoľne pracoval ako stážista v aukčnej spoločnosti Dorotheum v Prahe, kde som nadobudol praktické skúseností a naďalej s nimi externe spolupracujem. Na dohodu som pracoval v reštaurátorskom ateliéry. Od Septembra 2012 začínam študovať dvojročné revalifikačné štúdium na Rudolfínskej Akadémii v Prahe, odbor: Starožitník (angl. Art dealer). Po skončení skladáte skúšku z DU a píšete záverečnú prácu na zadanú tému. Po úspešnom absolvovaní štúdia sa stávate platným členom Asociácie starožitníkov v Českej republike a získate platný certifikát, ktorý vás obhajuje. Do roku 2014 sa chystám zložiť jazykovú skúšku z anglického jazyka (TOEFL - Test of english as an foreign language), ktorý je základnou požiadavkou v Londýne. Sotheby´s Institute of Art in London ponúka niekoľko programov, z ktorých si môžeze vybrať a študovať, dokončiť si svoje štúdium a presvedčiť sa ako systém funguje v zahraničí a za čím zaostávame my na Slovensku a v Českej republike. Máme sa ešte čo učiť. Toto je len jeden príklad toho, ako sa rozhodnúť a pre aký smer sa rozhodnúť. Čakajú ma náročné dva roky. No ak by som sa vopred o všetkom neinformoval, asi by som bol vo svete umenia stratený a nevedel aké zaujímavé spektrum činností slovo ART v sebe zahŕňa. Myslím si, že mladým ľuďom chýba rozhľad, nedostatok informácií a to najpodstatnejšie, priestor kde by mohli získať skúsenosti. Svet umenia je zaujímavý a krásny, ale po čase zistíte, že umenie je o peniazoch. Navštevujete súkromné zbierky, zberateľov, stretávate sa, obdivujete a píšete o umeleckých predmetoch, prichádzate s nimi do každodenného kontaktu. Svet nám ponúka množstvo príležitostí. Buhožiaľ, je len pre tích najodvážnejších a pre ľudí, ktorí chcú vo svojom živote niečo dokázať. Konkurencia je vo svete obrovská a tak sa sám ubezpečovať, že naozaj robím maximum, ešte nie je úplne isté.

Vyštudoval som strednú školu, odbor Reštaurovanie a konzervovanie - maliarskych techník. Tento odbor mi dal veĺa praktických znalostí a priamo som sa stretával nie len s problematikou reštaurovania, ale aj s menami významných umelcov tvoriacich na území našej republiky. Otázky z kruhu rodiny a priateľov na tému, čo ďalej po skončení tohto odboru boli rovnaké ako pre každého z vás. Na túto otázku som vedel povedať len to, že na Slovensku je niekoľko reštaurátorských ateliérov a na reštaurovanie je toho stále dostatok. Už pred skončením prvého ročníka na strednej škole moju túžbu a vášeň k dejinám umenia podporila moja profesorka, ktorej prednášky boli Úžasné. Nasledovali dve otázky ohľadom môjho ďalšieho štúdia. Do maturity som mal ešte tri roky. Reštaurovanie na VŠVU v Bratislave alebo Dejiny umenia na Karlovej univerzite v Prahe? Karlova Univerzita? Nebude to náročné? Áno, bolo. Ak by som zvyšné tri roky netrávil večer čo večer nad knihami a nevenoval sa DU, tak by sa mi to určite nepodarilo. Musím však podotknúť, že som absolvoval prijímačky na Trnavskej univerzite. zhodou okolností ich absolvovala aj moja kamarátka zo strednej, ktorá je o dva roky staršia. V Trnave som sa umiestnil ako druhý najlepší. Avšak, po konzultácii s kamarátkou, ktorá prijímačky rovnako v trnave absolvovala mi povedala, že tie otázky na príjmačkách ani nemenia. Myslím si, že táto informácia nepotrebuje ďalší komentár. Iba ma utvrdila o tom, prečo som o štúdiu na Slovensku ani neuvažoval. Trnavu som absolvoval kvôli rodičom, pretože ich dôvera ohľadom Prahy nebola stopercentná a nechceli sa vo mne sklamať. Karlovka nasledovala hneď po Trnave. Bol som úspešne prijatý a dnes sa pripravujem na skúškové k letnému semestru. Od Januára 2012 mám ale jasno v tom, kam chcem ísť ďalej a čo chcem dosiahnuť. Ak sa ma dnes niekto opýta, čo s dejinami umenia, či budem mať vôbec nejaké uplatnenie, hrdo odpoviem, Áno. Prečo hrdo? Ako si tým vôbec môžem byť tak istý? Univerzity chŕlia rok čo rok nových a nových absolventov DU. Príležitostí na trhu práce v tomto smere veľa nie je a miesta získajú len tí najlepší. Čo teraz? Ak by nebolo mojich zadných dvierok, asi by som neuspel. Rok pred príjmačkami na Karlovku som sa vďaka odporúčaniu z predchádzajúceho zamestnania vo VSG v Košiciach dostal a mal možnosť komunikovať so všetkými ľuďmi, ktorí spravujú inštitúcie patriace pod hlavičku Národnej Galérie v Prahe. Informoval som sa o možnostiach stáže. Po dvoch rokoch nevzdávania sa som získal možnosť od Júna 2012 pracovať ako dobrovoľník v Národnej galérii pri prebiehajúcej inventarizácii zbierky, ktorá trvá do konca roka. Na začiatku Septembra som dobrovoľne pracoval ako stážista v aukčnej spoločnosti Dorotheum v Prahe, kde som nadobudol praktické skúseností a naďalej s nimi externe spolupracujem. Na dohodu som pracoval v reštaurátorskom ateliéry. Od Septembra 2012 začínam študovať dvojročné revalifikačné štúdium na Rudolfínskej Akadémii v Prahe, odbor: Starožitník (angl. Art dealer). Po skončení skladáte skúšku z DU a píšete záverečnú prácu na zadanú tému. Po úspešnom absolvovaní štúdia sa stávate platným členom Asociácie starožitníkov v Českej republike a získate platný certifikát, ktorý vás obhajuje. Do roku 2014 sa chystám zložiť jazykovú skúšku z anglického jazyka (TOEFL - Test of english as an foreign language), ktorý je základnou požiadavkou v Londýne. Sotheby´s Institute of Art in London ponúka niekoľko programov, z ktorých si môžeze vybrať a študovať, dokončiť si svoje štúdium a presvedčiť sa ako systém funguje v zahraničí a za čím zaostávame my na Slovensku a v Českej republike. Máme sa ešte čo učiť. Toto je len jeden príklad toho, ako sa rozhodnúť a pre aký smer sa rozhodnúť. Čakajú ma náročné dva roky. No ak by som sa vopred o všetkom neinformoval, asi by som bol vo svete umenia stratený a nevedel aké zaujímavé spektrum činností slovo ART v sebe zahŕňa. Myslím si, že mladým ľuďom chýba rozhľad, nedostatok informácií a to najpodstatnejšie, priestor kde by mohli získať skúsenosti. Svet umenia je zaujímavý a krásny, ale po čase zistíte, že umenie je o peniazoch. Navštevujete súkromné zbierky, zberateľov, stretávate sa, obdivujete a píšete o umeleckých predmetoch, prichádzate s nimi do každodenného kontaktu. Svet nám ponúka množstvo príležitostí. Buhožiaľ, je len pre tích najodvážnejších a pre ľudí, ktorí chcú vo svojom živote niečo dokázať. Konkurencia je vo svete obrovská a tak sa sám ubezpečovať, že naozaj robím maximum, ešte nie je úplne isté. Veľa šťastia

Chodím na gymnázium a maturujem z dvoch cudzích jazykov (AJ, NJ), slovenského jazyka a náuky o spoločnosti. Bohužiaľ som nikde nenašla vyžadujúce maturitné predmety pre tento odbor a tak by som sa rada spýtala, či by malo zmysel sa uchádzať o štúdium dejín umenia s týmito maturitnými predmetmi.

o rok maturujem... a moja volba vysokej skoly je dost jasna... dejiny umenia na filozofickej fakulte masarykovej univerzity v brne... vobec netusim, co mam odpovedat, ked sa ma spytaju \"a co potom?\"... ja neviem... nasi z toho nie su prilis nadseni, ale moj argument bol prosty \"preco by som mala studovat nieco, co ma nebavi?\"... vobec netusim co budem robit, ak (s pomocou vsetkych svatych) vystudujem dejiny umenia... pre mna je dolezite len to, ze sa chcem ucit o tom, co ma bavi a zaujima..ostane nie je zatial dolezite.. ak bude treba, tak v najhorsom pripade si spravim druhu vs :)

Práve si čítam reakcie na príspevok, mám pocit, že niektorým prispievateľom vyhovuje násilne vytrhávať jednotlivé pasáže a podrobiť ich kritike absolútne bez kontextu a hneď s emóciami reagovať celkom neprimeraným spôsobom. Je to také lákadlo anonymne sa vybúriť. Som veľmi rád, že si môžem prečítať názor mladého človeka, aj keď s nim môžem do istej miery súhlasiť alebo nesúhlasiť, určite by som vynechal streľbu ostrými nábojmi. Prosím Vás, Majster MP, skúste sa postaviť pred študentov dejín umenia v aule Trnavskej univerzity a vyzvať ich, aby predstavili svoju víziu...

Mám rád anonymné príspevky, ktoré verejne útočia na konkrétneho človeka. Aspoň sa vždy dozviem niečo, čo sa anonym bojí povedať nahlas.

zdravím pán Barczi Najprv by som sa vás chcel opýtať úplne jednoduchú otázku, ktorú si položil asi každý, kto čítal ten váš "výpot": Prečo ste teda išli študovať Dejiny umenia? keď sa vám zdá (podľa toho čo ste napísali) že na slovensku sa s týmto odborom nedá uplatniť. Každý kto chce a ho tento obor baví, tak si uplatnenie nájde. A čo sa týka tej finančnej otázky, tak každý si mal túto otázku položiť ešte pred tým než išiel študovať DU. Ak ste chceli zarábať milióny, tak ste si potom pomýlili odbor, ja keď nehovorím že sa týmto chlebíčkom nedá dobre zarábať...keď je človek šikovný a je v danej oblasti profesionál, tak si vie na seba veľmi pekne zarobiť. Ďalej, ako si dovoľujete napísať o ľuďoch, ktorí pracujú na PÚ, že patria do mašinérie štátnych úradníkov, keď nemáte ani šajnu o tom čo obnáša práca takéhoto "úradníka". Z toho čo som čítal, tak ste "úplne" najlepším znalcom toho, ako to chodí na PÚ SR, v SNM a SNG, "poznáte" mienku takmer všetkých absolventov Dejín umenia... ! potom najprv niečo tresnete a potom to prekrúcate ...." Vidieckosť či nevidieckosť našich národných zbierkotvorných inštitúcií...., Július B, 1.6.2008" Napadá ma ešte veľa vecí, čo by som vám pripomenul, ale spomeniem iba jednu vec. Je zaujímavé že aj napriek tomu aká je tá naša univerzita (Trnavská Univerzita) podľa vás povrchná v štúdiu a prednáškach, ste ju nedokázali úspešne ukončiť na prvý raz! Takže aby som to nejak zhrnul, neviem čo sa vám stalo, keď ste písali ten blog, či ste mali problémy s trávením, ale popísali ste tam veľa hlúpostí (na ktoré ste v odborných kruhoch možno už aj doplatil)

pre Zuzanu i dalsich: Dobry den vsetkym diskutujucim (k veci i od veci), studujem v Trnave na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity a že preco nie som posluchácom inej skoly, hoci som sa o studium uchádzal, si ak dovolite, nechám pre seba (nie su to neuspesne prijimacky:-) Nad svojim osudom neplacem (nie je to predmetom mojich prispevkov!!!), aspon nie nad profesnym... Slovensko a Slovakov neznevazujem, vo svojich dvoch clankoch a niektorých diskusnych pripevkoch uvadzam aj konkretne príklady toho, čo vadí (nielen mne..), ake nedostatky maju z mojho pohladu niektore muzea a galerie (na zaklade osobných skusenosti) a vzdelavanie kunsthistorikov... To, ze za príklad davam (neglorifikujem!) prevazne madarske skoly a muzea je dosledkom toho, ze tie poznam - nebolo by na mieste pisat o tom co som len pocul...:-) A co sa tyka spasy "mojho" odboru.... co na to napisat... netrpim takymito sklonmi, mam len chut pracovat (podotýkam, s pre mna fascinujúcim umelecko-historickym materialom), len niekedy to bohuzial pre "prajne" prostredie a ľudí jednoducho nejde...

Pozdravujem Vas, pan KI, rada by som sa Vam podakovala za vecnu poznamku. Avsak tym, ktori pouzili v tejto diskusii oznacenie "nacionalizmus" by celkom pomohlo zistit presny vyznam tohto slova. O nacionalizme by sme mohli hovorit v krajinach ako Nemecko, Francúzsko ci USA. Bohuzial skor naopak. Predpokladam, ze nikto z nas nema zavesenu zastavu na aute, ci z nej usite spodne pradlo... neodmietame cudzincov (I ked urcita bariera voci nim este stale existuje) a ani sa nevyvysujeme nad ine narody. Tato diskusia by mala viest k myslienkam ako zvysit uroven nasich institucii, aby sa stali zaujimavymi jak pre slovakov, tak aj pre ine narody (kritizovanim a prazdnymi recami sa to aj tak nenapravi). Ukazat im, na co mozeme byt patricne hrdi. Tym vsak nezatracujeme ine svetove institucie, ktore si urcite zasluhuju nasu uctu a obdiv. A to nie su znaky nacionalizmu.