V jednom zo salónov kaštieľa v Betliari je vystavený portrét dámy, ktorý zaujme nielen krásou a eleganciou portrétovanej, ale aj svojimi výtvarnými kvalitami. Dlhé roky sme pri otázkach identity, ak iste vznešenej dámy a autorstva zjavne anglického portrétu krčili plecami – „neznáma šľachtičná od neznámeho, pravdepodobne anglického maliara...„
Keď v roku 1996, krátko pred svojou smrťou navštívil betliarsky kaštieľ syn jeho posledného majiteľa, gróf Gejza II. Andrássy, nikto nevenoval väčšiu pozornosť jeho úsmevnej poznámke „Toto bola milenka môjho starého otca“, vyslovenej pri spomínanom portréte. Až po viac než desiatich rokoch bola uverejnená štúdia Dezső Komárika o parchovanskom kaštieli, v ktorej sa autor pomerne podrobne zaoberá milostným vzťahom Emanuela I. Andrássyho a manželky grófa Emanuela Zichy-Ferrarisa, Angličanky Charlotte Strachan. Románik mladého grófa s o niekoľko rokov staršou „mylady“ spadá do druhej polovice 40-tych a začiatku 50-tych rokov 19. storočia a dozvedáme sa o ňom aj z autentických súdobých prameňov.
Raz, keď som v Betliari zhromažďoval materiály k svojej diplomovej práci, zamyslene som zastal pred našim portrétom a v tej chvíli som sa rozhodol, že tá, do diaľky pozerajúca dáma bude nešťastná Charlotte, ktorá zrejme z nenaplnenej lásky k Andrássymu v roku 1855 spáchala samovraždu. Bol som odhodlaný svoje „zistenie“ zakomponovať do textu diplomovky (samozrejme v polohe dohadu) aj za cenu možných výhrad k nedostatku dôkazov. O pár dní neskôr som odcestoval do Budapešti za účelom štúdia archívov a zbierok múzeí a pri tej príležitosti som s nadšením oznámil kolegyni Beatrix Basics z Historického múzea mesta Budapešť, čo som odhalil, keďže ona sama sa o portrét veľmi zaujímala. Beatrix so zatajeným dychom siahla po obálke, z ktorej vytiahla rytinu portrétu identického s betliarskym, na ktorom bolo napísané „manželka grófa Emanuela Zichy-Ferrarisa Charlotte Strachan.“ Grafika, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vyriešila aj záhadu autorstva obrazu sa nachádza v zbierkach Historického múzea mesta Budapešť, kde ho doktorka Basics úplnou náhodou našla v Bathyányovskom fonde.
Za autora betliarskeho portrétu Charlotte Strachan možno považovať významného maliara škótskeho pôvodu Francisa Granta (1803-1878), ktorý vyšiel z prostredia britskej kráľovskej akadémie, dobre poznal tvorbu Thomasa Gainsborougha či Henryho Raeburna a nadviazal na tradíciu anglického dvorského portrétneho maliarstva. V popredí je zachytená trištvrte postava sediacej Charlotte na pôsobivom pozadí romanticky rozviatych korún stromov a turnerovsky dramatického neba, na ktorom sa vynímajú žiarivo biely inkarnát a šaty portrétovanej.


Foto: autor