145. aukcia výtvarných diel

02. Apríl 2019, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

145. aukcia výtvarných diel

Blogy | Spútaný - o titulnom obraze Mednyánszkeho výstavy

Ak si niekto doteraz myslel, že v príbehu Mednyánszkeho tvorby a jej osudov už nemôže prísť nič prekvapujúcejšie a „lepšie“, hlboko sa mýlil. Dokonca aj tak ucelené a prebádané súbory jeho diel, ako sú tie v národných galériách v Maďarsku a Slovensku, získavajú poznaním prác z Ringwaldovej zbierky kompaktnejšiu a celistvejšiu výpovednú hodnotu. Niektoré chronicky známe diela je teraz možné v istom zmysle dopovedať, iné sa zasa otvorili novým otázkam. Nie je nezaujímavé, že Ringwald neváhal do svojej zbierky zahrnúť a veľké množstvo kresieb, akvarelov a dokonca aj tzv. „ateliérového odpadu“, ktorý predstavujú skice, náčrtky či poznámky. Svedčí to o úcte k Mednyánszkeho tvorbe a pri štipke optimizmu zrejme aj o osvietenosti zberateľa, ktorý pre čo najširšie uchopenie Mednyánszkeho diela nepohrdol ani týmito prácami. Diela z Ringwaldovej zbierky i samotná zbierka vypĺňajú miesto, ktoré roky nebolo možné ničím zaplátať. Nejde len o jedného autora, ktorého význam aj vďaka tejto zbierke prerástol stredoeurópsku perifériu, ale aj o zberateľa, ktorého týmto môžeme zaradiť do veľkej rodiny, či už židovských, alebo slovenských zberateľov, resp. k zberateľom Ladislava Mednyánszkeho, a možno aj k pokračovateľom tradície budovania veľkých obrazových zbierok. Leo Ringwald sa spolu so svojimi obrazmi stal symbolicky epilógom jednej veľmi obsažnej, no stále málo prebádanej kapitoly slovenského súkromného zberateľstva – tej prvej, vyrastajúcej z kozmopolitného prostredia, čerpajúcej zo zemepisnej i kultúrnej blízkosti Budapešti a chápajúcej umenie ako prostriedok rozkoše, poučenia a prestíže.

Spútaný sa akosi sám od seba stal emblémovým dielom zbierky Dr. Lea Ringwalda: jeho reprodukciou bola uvedená kapitola maďarského umenia v katalógu Dreweatt’s v roku 2009 a v prvom článku o tejto kolekcii od Csilly Markóji1 mu bol venovaný najväčší priestor. Tento sugestívny mužský akt sa stal aj našim titulným dielom a nie náhodou, veď už Kállai ho považoval za hodný reprodukovania a vystavenia.

 

Ak sa v vzdialenejšej či v nedávnej minulosti snažili autori pripísať Mednyánszkemu zásluhy o modernizmus, dialo sa tak buď vyzdvihovaním jeho individualizmu alebo, ako v prípade slovenskej umenovedy, hľadaním dopadu jeho diela v neskorších obdobiach. Mednyánszkeho napĺňanie modernizmu však z dnešného pohľadu stojí nad úvahami o jeho výnimočnosti či kontaktoch mladších umelcov s jeho témami a obrazmi.

 

S motívom spútaného mužského tela so zviazanými rukami pred telom alebo rukami priviazanými o stĺp nad hlavou sa u Mednyánszkeho stretávame počnúc 80-tymi rokmi a k téme sa vrácal aj na prelome storočí. Ako Csilla Markója už pred niekoľkými rokmi správne poznamenala: “V prípade týchto obrazov je reč o alúziách na sv. Sebastiána.2 Neskôr, po vynorení sa nášho Spútaného, konfrontujúc ho s odvážnymi homoerotickými fotografiami baróna Wilhelma von Gloedena (1856-1931) vedkyňa dodáva: “Mednyánszky nebol v porovnaní s Gloedenom len čisto cudnejší, bol si vedomý aj toho, že skutočná erotika sa nezačína pri nahote. V jeho akte odkazuje na Sebastiána jedine motív pripútania a otvorená póza. Naša pozornosť sa tak namiesto známej narácie sústreďuje na jemnú krásu bezbrannosti a viazanosť a voľnosť, ktoré sú možné súčasne.3

 

Markója otvorene poukázala na projekciu sexuálnej orientácie autora do jeho tvorby. Zrejme aj vďaka milieu, v ktorom sa Mednyánszky pohyboval, sa mohli kresby pekných chlapcov a nahých vzpínajúcich sa mužských tiel z náčrtníkov a denníkov dostať na plátna. Prijatie sv. Sebastiána do vlastného portfólia motívov však znamená viac ako len osobnú spoveď autora. Jednou z hybných síl modernity je dynamika narúšajúca tradičné hodnoty a nastolujúca nové témy. Modernizmus v umeleckom diele je podľa Charlesa Baudelaira prezentovaný zaujatím diela problémami a názormi danej doby.4

 

Tak ako Eduard Manet v roku 1863 premietol Giorgioneho, Tizianovu či Velasquesovu Venušu do kurtizány Olympie, reagujúc tým na prostitúciu v Paríži, tak Mednyánszky použil ikonografiu sv. Sebastiána v službách svojej sexuality a v neposlednom rade skepsy konca 19. storočia. Na rozdiel od Maneta však beztak silný námet nezaťažuje rekvizitami a komparznými figúrami. Necháva vyznieť podstatu pomocou alegórie a koloritu. Spútaného ako keby osvetlovali plamene pekelných múk v cele, za ktorú Mednyánszky považoval pozemský život. “Moji hrdinovia nikdy neboli skleníkové rastliny, ale boli to hrdinovia utrpenia a sebaobetovania. Buď im spása! Chcem ich aj naďalej zbožňovať a milovať. Sú to ideály budúcnosti.5

 

1 MARKÓJA, Csilla: Büszkeség és balítélet – A Ringwald-gyüjtemény Mednyánszky-képeinek felbukkanása Newburyben. In: Artmagazin 2009/5. s. 16-25.

2 MARKÓJA, Csilla: Egy másik Mednyánszky. Budapest 2008. s. 146.

3 MARKÓJA, Csilla: c. d. v pozn. 1. s. 20.

4 BAUDELAIRE, Charles: The Painter of Modern Life and Other Essays. Oxford 1964. s. 45.

5 BARDOLY, István – MARKÓJA, Csilla (eds.): Ladislav Mednyánszky Denníky 1877-1918., Bratislava 2007, s. 92.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť