Contemporary East

Začiatkom júna zarezonovalo aj v domácej tlači premiérové zastúpenie slovenského umenia v špecializovanej aukcii Sotheby’s. Pri tomto overovaní obchodných možností regiónu sa potvrdilo, že Slovensko bude vždy chápané ako súčasťou väčšieho geografického celku (v ponímaní Sotheby’s od strednej Európy až po Kaukaz). Obchodná stratégia takéhoto rozšírenia hraníc bola prirodzenou taktikou, ako k aukcii upriamiť oveľa širšie a majetnejšie publikum ako „len“ okruh zberateľov z V4. Mohli by sme polemizovať nad výberom samotných diel či zastúpením jednotlivých autorov, jedno je však isté: bola to historicky prvá (a azda nie aj posledná) aukcia tohto druhu. V londýnskej centrále Sotheby‘s, na prestížnej adrese New Bond Street, sa uskutočnila nielen predaukčná výstava, neodmysliteľný kokteil a samotná aukcia, ale aj panelová diskusia vybraných špecialistov na toto (naše) teritórium. Znova sa tak potvrdilo, že trh veľmi citlivo reaguje na situáciu v inštitucionálnom rámci a kopíruje dianie v ňom. Aj preto musíme chápať túto dražbu ako dôležitý medzník – nielen ako signál z obchodného prostredia, ale skôr ako potvrdenie všeobecnejšieho odborného záujmu.

Aukcia sa konala v rovnaký deň ako dve ďalšie dražby – môžeme predpokladať, že organizátori sa snažili osloviť aj publikum, ktoré do Londýna pricestovalo kvôli Russian Pictures a Russian Works of Art – Fabergé and Icons. Nedá sa špecifikovať, do akej miery sa im to podarilo, výsledkom však bezpochyby ostala prirodzená regionálna (východoeurópska) zatvorenosť a nedôvera. Predstava, že maďarskí zberatelia budú kupovať slovenské a slovenskí azerbajdžanské umenie sa pravdepodobne nenaplnila. Tento typ rezervovanosti voči zástupcom umenia mimo hraníc vlastného územia pociťujeme doma dlhodobo. Bolo by naivné domnievať sa, že záštita svetovej značky by dokázala ľudí, ktorí z času na čas kupujú umenie, primäť k vážnejšej investícii do cudzieho (neslovenského) autora. Navyše, keď z našich zberateľov len mizivé percento kupuje diela súčasných zahraničných umelcov. Ak nepočítame Andy Warhola, môžeme takýchto nadšencov spočítať asi na prstoch jednej ruky. Očakávať zásadnejšie zmeny v dobe, keď je problémom sprostredkovať predaj kľúčových autorov 60. rokov širšiemu domácemu publiku, nie je asi na mieste. Výsledky ostatných aukcií však naznačujú, že aj v skupine konzervatívnych zberateľov či skôr investorov dochádza k opatrnej zmene preferencií. Akoby konečne začali čítať signály, ktoré trh a jeho kľúčoví hráči už niekoľko rokov vysielajú. V skutočnosti by malo byť vlastne prirodzené, že ich záujem sa bude sústreďovať na tých umelcov, ktorých presah na medzinárodnú scénu je nespochybniteľný. Takáto reakcia však nie je samozrejmá – len minimum našich zberateľov, v iných oblastiach takých pragmatických, reaguje aktívne na vzniknutú situáciu. Dalo by sa povedať, že tento typ ignorancie (česť výnimkám) asi najlepšie charakterizuje stav domáceho zberateľstva. Ale je to práve táto neopodstatnená rezervovanosť, ktorá otvára priestor pre validnú investíciu tým, čo sú ochotní svoje zberateľské portfóliá pootvoriť aj progresívnejším vizuálnym prejavom.

Obrat londýnskej aukcie predstavoval aj s províziou 1 294 563 libier, počas večera bolo dosiahnutých šestnásť autorských rekordov. Najväčší záujem, doslova bitku viacerých telefonistov a dražiteľov v sále vyvolala dražba kolekcie diel fotografií a fotogramov českej umelkyne Běly Kolářovej. Slovensko v aukčnom výbere „reprezentovali“ traja autori – Milan Dobeš, Stano Filko a Jana Želibská. Všetky ponúkané diela pôvodne pochádzali z majetku ART FONDU. Pozitívnym faktom je, že všetci naši protagonisti sa na aukcii vydražili. Pritom, ak porovnáme výsledky zo Sotheby‘s s domácimi rekordmi, môžeme tvrdiť, že dosiahnuté ceny viac-menej kopírovali výsledky slovenských aukcií. Dobeš aj Filko sa vo verejných predajoch objavujú pravidelne – predkladané diela môžeme považovať za klasické príklady ich tvorby, v zásade však nešlo o žiadne zberateľské rarity. Tomu zodpovedalo aj nastavenie vyvolávacích cien a aj ich predaj na hranici spodnej estimácie.

V prípade Jany Želibskej, ktorej diela sa na trhu prakticky nevyskytujú, bola táto aukcia v skutočnosti jednou z mála príležitostí na získanie jej diela. Zberateľsky atraktívny reliéf Dve (1988) sa pritom v dražbe neobjavil prvýkrát – už v máji 2005 bol ponúkaný na aukcii súčasného umenia v SOGE za 120 000 korún – približne 4 000 eur, vydražil sa iba podlimitne a nakoniec nebol predaný. V Sotheby’s sa dielo vydražilo za 15 000 libier, aj s príslušnou províziou – počas desiatich rokov sa jeho cena takmer päťnásobne navýšila. Ak zoberieme do úvahy ostatnú dražbu umelkyne na Slovensku – autorský rekord za dielo 2x (2006) na novembrovej večernej aukcii SOGY s províziou takmer 20 000 eur, je zrejmé, že máme ďalšiu autorku, ktorú začína registrovať aj širšie zberateľské publikum. Je otázne, kam by sa mohla posunúť hranica cien jej diel – ak by boli k dispozícii, zvlášť keď Želibskú čaká samostatná prezentácia v Česko-slovenskom pavilóne na benátskom bienále, čo je ukazovateľ, ktorý by sa v civilizovanom svete určite pozitívne odrazil na cenových reláciách.

Výsledok londýnskej aukcie, paradoxne, otvoril otázky ohľadom smerovania, ďalšieho rastu, či dokonca samotnej existencie ART FONDU, teda Fondu pre stredoeurópske umenie. Ten vznikol pred dvoma rokmi s cieľom popri investičnom budovaní zbierky zabezpečovať jej zhodnocovanie prostredníctvom pôžičiek na výstavy či organizovaním vlastných výstavných projektov. Po tom, ako sa tri diela z jeho zbierky neštandardne rýchlo objavili v aukcii Contemporary East, je otázne, ako ART FOND dokáže do budúcna garantovať to, čo od začiatku svojim akcionárom sľubuje – dlhodobé zhodnocovanie umeleckých diel z vlastného majetku. A rovnako, ako dokáže presvedčiť umelcov, aby súhlasili s predajom, keď hrozí, že ich práce budú obratom ponúknuté na sekundárnom trhu.

Dynastia Z

V minulom roku sa opätovne potvrdilo výsadné postavenie zberateľskej dynastie Zubaľovcov na domácej scéne. Rozsah a kvalita ich zbierky sa nedá naplno doceniť, môžeme ich len tušiť z verejne prezentovaných zápožičiek. Rodina totiž nevlastní stály výstavný priestor (samozrejme mimo záhradnej galérie Horský park), navyše ich zberateľský záujem sa nesústreďuje len na druhú polovicu minulého storočia, ktorá býva najčastejšie výstavne prezentovaná. Jedinou publikáciou, ktorá čiastočne naznačuje záber zbierky, je kniha Ivana Zubaľa Encyklopédia obrazu z roku 1999. Za takmer dve desaťročia, ktoré od jej publikovania uplynuli, sa „pôvodná“ kolekcia rozrástla a jej koncepcia získala nový rozmer. Zásluhu na tomto procese majú aj synovia doktora Zubaľa, ktorí otcovu víziu dôstojne a aktívne napĺňajú. Aj vďaka ich aktivitám zbierka Linea dávno presiahla lokálnu úroveň. Pri viacerých domácich, ale aj zahraničných výstavných projektoch (Filko, Koller, Želibská...) sa potvrdilo, že zastúpenie diel z tejto zbierky je nevyhnutné. Zvlášť niekoľkoročný koncentrovaný záujem Romana Zubaľa o život, dielo a tvorbu Stana Filka predstavuje v slovenských pomeroch neobvyklý vzťah umelca a zberateľa. Ten nebol postavený na pasívnom zhromažďovaní umeleckých diel, ale vzájomnom rešpekte a zo strany Romana doslova zberateľskej fanatickej povinnosti...

Súčasnosť potvrdzuje, že korektné vzťahy a vízia rastu viacerých súkromných zbierok sú popri silnej sieti súkromných galérií pre budúcnosť promovania slovenského umenia nevyhnutnou podmienkou. Kontakty so zahraničím sa totiž nebudujú len cez naše najvyššie štátne inštitúcie. Relevantní partneri by mali byť prítomní na všetkých úrovniach štruktúry trhu s umením. Aj preto je mimoriadne dôležité, že na Slovensku máme inšpiratívny príklad hodný nasledovania – výnimočnú zbierku, ktorú spravujú dnes už vlastne tri generácie osvietených nadšencov.

Aukcia, moja láska...

Zdá sa, že aukčný život sa na Slovensku, podobne ako veľa iných vecí, točí v (začarovanom) kruhu. Hoci sme v ostatnom desaťročí zaznamenali doslova aukčný boom spojený so vznikom nových spoločností, viacero ukazovateľov naznačuje, že táto forma obchodovania sa stáva na Slovensku reliktom dôb minulých. Posledné roky akoby nás vracali späť do 90. rokov, späť k praktikám, ktoré vylučujú seriózne a otvorené podnikanie, späť k neprehľadnému a nekontrolovanému šíreniu diel pochybnej pravosti. Priekupníci a prekvitajúci čierny trh dnes kontrolujú väčšiu časť distribúcie a pri týchto podmienkach sú pokusy o podnikanie s províziou vo výške niekoľkých desiatok percent v podstate likvidačné.

Navyše, živé aukcie akoby dobiehali nové technológie či skôr nové generácie. To, čo sa nám kedysi zdalo nepochopiteľné – kúpa umeleckého diela bez priamej obhliadky, teda predaj umenia cez internet – dnes funguje bez väčších problémov. Svet obchodu sa za ostatných dvadsať rokov zásadne zmenil – aj tie najluxusnejšie komodity sú dnes bežne ponúkané a úspešne predávané prostredníctvom internetu. Prirodzene, istému staromilstvu, zvlášť u dlhoročných profesionálov, sa nevyhneme; doba sa však zmenila. Nechcem tvrdiť, že živá aukcia je obchodným či spoločenským prežitkom. Jedno je isté – v takom móde, ako aukčný život funguje dnes na Slovensku, dlho fungovať nebude. Alebo inak – ak bude, nebude to pre jeho organizátorov jednoduché.

Je zrejmé, že jednotliví aktéri si túto situáciu jasne uvedomujú. V uplynulom roku sa z aukčného podnikania po niekoľkoročnom boji definitívne stiahol Pavol Weiss. Po viacerých aktívnych rokoch je to kapitulácia, ktorú však výsledky opakovane naznačovali už dávnejšie. Obchod s umením Weiss neopúšťa, svoje aktivity presmeroval výhradne ku galerijnému predaju. V septembri uviedol nový priestor galérie White and Weiss Contemporary Art výstavou esteticky (či skôr dekoratívne?) príťažlivých a v zásade divácky nenáročných sochárskych prác Michala Gabriela Jogínky. Bezpochyby ambicióznejší projekt predstavovala výstava Optické oko: Geometria – umenie ako pasca pre zrak a myseľ, ktorá priniesla spojenie slovenských autorov (Dobeš, Belohradský, Haas, Szentpétery) s talianskymi, francúzskymi a českými umelcami (Marina Appolonio, Bernard Aubertin, Alberto Biasi, Ennio Chiggio a i.). Stránka galérie rovnako ponúka rozsiahly výber z diel na priamy predaj od slovenských autorov mladšej a strednej generácie, ktorí sa v minulosti pravidelne objavovali v aukčných kolekciách. V istom zmysle akoby Weiss opakovane potvrdzoval nielen generačnú zviazanosť s určitými autormi, ale aj istú nevôľu či nechuť riskovať. Ako galerista ide jednoducho po obchodnej istote (Haas, Csudai, Farmanová) a galéria je v jeho ponímaní skôr predajné miesto pekných objektov ako priestor pre progresívne tendencie. Vzhľadom na jeho dobré a blízke vzťahy s početnou skupinou majetných milovníkov umenia je jeho galéria vskutku lákavou pascou – pre ich zraky aj mysle...

Podobne aj spoločnosť ART BID v minulom roku prehodnotila systém fungovania a vo svojej dramaturgii živé dražby nahradila od novembra sériou online aukcií. V nich klientele ponúka už tradične kvalitný výber slovenskej moderny a súčasného slovenského umenia. ART BID pritom nelimituje online aukcie len na diela nižšej cenovej úrovne. Do akej miery sa jej darí takto obchodovať, nie je celkom jasné, každopádne, zvýšená intenzita prezrádza, že takto inovovaný program prináša spoločnosti pozitívne výsledky. Popri online predaji ART BID pokračuje v sérii predajných výstav – okrem samostatných prezentácií Kolomana Sokola Z rodinného albumu a Jozefa Jankoviča Plynutie času to boli najmä prehľadová výstava Slovenská medzivojnová moderna a Iný pohľad: Barčík a Paštéka vs Kompánek a Laluha. Koncom roka spoločnosť zaujala kvalitným výberom kľúčových autorov domácej neoavantgardy zo zbierky Borisa Kršňáka Slovenský konceptualizmus a pred Vianocami zasa tradičným výberom Vianočná originalita.

Jedinou bratislavskou spoločnosťou, ktorá okrem SOGY usporadúva živé aukcie, je Art Invest. Ročne organizuje dve aukcie, ale nezverejňuje pravidelne sumárne výsledky či dosiahnuté rekordy. Na stránke sú k dispozícii len výsledky ostatnej aukcie, aj to len pri jednotlivých dielach, teda bez konečnej percentuálnej úspešnosti či obratu. V uplynulom roku aj táto spoločnosť vo svojej ponuke značne zvýšila podiel zástupcov autorov 60. rokov – zvlášť ponuka diel Stana Filka bola mimoriadne zberateľsky atraktívna.

SOGA, naša najväčšia aukčná spoločnosť, si stabilne drží svoju pozíciu lídra trhu – v minulom roku uskutočnila šesť aukcií, pričom obrat i počet diel (646 vydražených diel za 2 832 050 eur) sú takmer totožné s výsledkami z roku 2015. Podobne aj prehľad najvyšších dosiahnutých cien kopíruje rekordy z ostatných rokov. Väčšina top dražieb bola dosiahnutá za diela autorov, ktorí sa v rebríčku predajnosti opakujú každoročne. V top 10 SOGY za uplynulý rok sú tri diela od Ladislava Mednyánszkeho, jeho Zurčiaci potok predaný za 130 000 eur je vôbec najdrahším vydraženým dielom uplynulého roka. V prvej desiatke je už tradične zastúpený Martin Benka, Jan Hála, Mikuláš Galanda i Dominik Skutetzky. Väčšina rekordných predajov bola dosiahnutá na dvoch večerných aukciách, čo opätovne potvrdilo úspešnosť tohto formátu. Značný nárast SOGA zaznamenala na svojich online aukciách, obrat sa v uplynulom roku zvýšil o tridsať percent. Celkovo sa záujem domácich zberateľov sústreďuje na overené hodnoty hornouhorského umenia a slovenskej moderny, pozvoľna vzrastá aj záujem o slovenské konceptuálne umenie.

Z hľadiska prevažujúcich preferencií slovenských zberateľov treba pripomenúť sprístupnenie novej súkromnej zbierky. Koncom roka bol v Tatrách otvorený Hotel Lomnica, ktorý spravuje pre kvapivo kvalitnú zbierku výtvarných diel z prelomu 19. a 20. storočia. Nebýva dnes zvykom, aby hotelové steny zdobili originálne a hodnotné diela. V prípade Lomnice je to však výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Zbierka, ktorá je voľne prístupná verejnosti, je bezpochyby jednou z najväčších kolekcií tohto typu na Slovensku. Súbor diel Jana Hálu je doslova galerijnej úrovne, podobne aj viacero diel od Ladislava Mednyánszkeho či Dominika Skutetzkého, ktoré v Lomnici môžete obdivovať. V Tatrách tak popri návšteve Strážok a Galérie Jana Hálu vo Važci pribudlo pre milovníkov umenia nové miesto hodné pozornosti.

Keď nejde Mohamed...

Napriek istej skepse súvisiacej s momentálnym stavom domáceho trhu s umením naša situácia nie je vôbec tragická. Všetko je to len uhoľ pohľadu a typ „trhového segmentu“, na ktorý sa zameriame. Musíme si však uvedomiť, že už nie sme zabudnutou perifériou, ktorá sa silou-mocou domáha pozornosti. Tie časy sú už dávno preč. Naopak, mali by sme sa dôsledne pripraviť – čoraz častejšie k nám totiž budú prichádzať zástupcovia medzinárodných inštitúcií či nezávislí bádatelia, kurátori, zahraniční kunsthistorici. Prirodzene, ich záujem je úzko vymedzený – je naivné domnievať sa, že je možné ho presmerovať. Umenie 60. a 70. rokov, výnimočné autorské programy kľúčových predstaviteľov neoavantgardy sú a do budúcna aj zostanú (popri niektorých našich zástupcoch súčasného umenia) naším hlavným vývozným artiklom.

Azda najvýznamnejším impulzom potvrdzujúcim tento trend bola minuloročná návšteva členov Akvizičnej komisie pre východnú Európu a Rusko britskej TATE Modern. V rámci svojho každoročného research trip skupina zberateľov a milovníkov umenia navštívila popri Prahe, Brne a Olomouci aj Bratislavu. Je pozitívne, že Slovensko na mape európskeho umenia už nie je len bielym miestom a že v rámci silnejúceho záujmu o náš región zďaleka nie sme na chvoste. Do budúcnosti je potrebné uvedomiť si práve silu nášho regiónu – budovať korektné vzťahy so zástupcami okolitých krajín, nadväzovať spoluprácu, pripravovať kolaboratívne projekty, ktoré majú nadnárodný presah. Práve takáto cielená stredoeurópska spolupráca je pre nás možnosťou, ako úspešne posunúť veci ďalej.

Partička úžasných

Uplynulý rok definitívne patril predstaviteľom našej neoavantgardy aj v domácom prostredí. Výstavné prezentácie usporiadali jej protagonistom nielen štátne inštitúcie, ale aj viacero domácich (komerčných) galérií či nezávislých priestorov. Bratislavský amt_ project sa dlhodobo venuje mapovaniu tvorby Petra Bartoša, začiatkom roka sa v jeho priestoroch konala umelcova výstava Homeland spolu s dielami od P. Andrásiho, K. Fulierovej a P. Feriancovej. Kurátorka Mira Keratová úspešne prezentovala v Prahe výstavný projekt ZOO Bratislava venovaný umelcovmu pôsobeniu v bratislavskej Zoologickej záhrade.

Popri tvorbe Petra Bartoša sa Petra Feriancová v súčasnosti sústreďuje na detailnejšie skúmanie archívu Kvety Fulierovej, čím výrazne napomáha upriamiť pozornosť na jej úlohu nielen ako múzy, lásky a životnej partnerky Júliusa Kollera, ale aj ako nedocenenej fotografky (dokumentaristky) a svojbytnej umelkyne. Popri viacerých medzinárodných projektoch, do ktorých Feriancová zaradila Fulierovej diela, pripravila aj samostatnú výstavu Politicum of Life: Family (z archívu K. Fulierovej), ako aj viacero autorských publikácií. Koncom roka priniesla Feriancová v bratislavskom tranzite kurátorsky spolu so Zsuzsou László výstavný projekt Spoločné posedenie: Paralelné chronológie zhôd okolností vo východnej Európe, ktorý sa detailnejšie venuje neoficiálnej scéne v období normalizácie v našom regióne.

Dielo Júliusa Kollera je až do 17. apríla prístupné medzinárodnej verejnosti vo viedenskom MUMOK-u. Obsiahla prezentácia v koncepcii kurátorského tria Rohmberg, Grúň, Schilhammer premiérovo predstavuje tvorbu zástupcu slovenského konceptuálneho umenia na troch poschodiach v prestížnej západnej inštitúcii. Popri zbierke Linea sa v MUMOK-u zviditeľnila aj zbierka SOGA. V septembri, ešte pred viedenskou výstavou, predstavila verejnosti vo svojich priestoroch kolekciu maliarskych diel z majetku Gabriela Herczega aj so sprievodným katalógom.

Väčšina domácich art professionals dúfa, že k Júliusovi Kollerovi, ktorého miesto v európskom príbehu vizuálneho umenia je definitívne potvrdené, sa čoskoro pridá aj Stano Filko. Po výstave Stano Filko: Poézia o priestore – kozme, úvodnom exkurze do jeho obsiahlej tvorby v kurátorskej koncepcii Lucie Gregorovej Stach a Aurela Hrabušického sa čaká na monografiu, ktorá bude určite mimoriadne nápomocná v procese kodifikovania Filkovho miesta v príbehu dejín európskeho (svetového) umenia. Stredoslovenská galéria usporiadala v decembri prednášky Miry Keratovej a Lucie Gregorovej Stach, ktoré boli venované výstavným projektom a novým akvizíciám umelca v zbierkach SNG a SSG. Filkovou tvorbou sa v uplynulom roku detailne zaoberali aj v žilinskej synagóge celoročnou sériou diskusií, ktoré vyvrcholili v decembri sympóziom a workshopom Ako spraviť výstavu Stana Filka, keď už nežije?, ktorého sa zúčastnili poprední domáci, ale aj zahraniční znalci Filkovho diela.

Súkromná galéria Zahorian and van Espen sa výstavou Panphilia v kurátorskej koncepcii Daniela Grúňa ujala osláv jubilea Milana Adamčiaka. Retrospektíva v Slovenskej národnej galérii už bude, žiaľ, bez autorovej účasti... Roman Fecik Gallery uviedla v koncepcii Kataríny Bajcurovej výstavu Ruda Sikoru. Gandy Gallery dlhodobo spolupracuje s Janou Želibskou. Tento rok ju prezentoval aj Tomáš Umrian v galérii SODA na výstave Nebuď labuť, v kurátorskej koncepcii Lucie Gregorovej Stach. Tá pre SODU pripravila začiatkom roka aj výstavu Fragmenty mojich svetov, ktorá predstavila výber diel M. Adamčiaka, P. Bartoša, S. Filka, J. Kollera, R. Sikoru a J. Želibskej.

Jednoducho Mária

Napriek nespochybniteľným úspechom viacerých slovenských umelcov prišiel jeden z absolútnych vrcholov sezóny tesne pred koncom roka. Nenápadná tlačová správa od Gabriely Garlátyovej, správkyne Archívu Márie Bartuszovej oznamovala, že britská TATE Modern sprístupnila začiatkom decembra v rámci prezentácie svojich najnovších akvizícií samostatnú miestnosť venovanú tejto sochárke. Šesť diel, ktoré TATE zakúpila do svojich stálych zbierok, predstavuje kolekciu sadrových plastík zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Mária Bartuszová je pritom v pozornosti medzinárodnej scény relatívne krátko – až v roku 2007 boli jej diela premiérovo prezentované na vrcholnej medzinárodnej prehliadke Documenta v Kasseli. Odvtedy, aj vďaka tomu, že ju medzinárodne zastupuje londýnska galéria Alison Jacques, ktorá Bartuszovú vystavovala na najvýznamnejších veľtrhoch (Frieze, Armory, Art Basel, Art Basel Miami), jej diela postupne prenikajú do renomovaných svetových zbierok a inštitúcií. Vzhľadom na jej výnimočný autorský program si môžeme byť istí, že samostatná miestnosť v TATE je len začiatok...

Publikované in: 365­­­­­° (magazín o umení)­, Slovenská národná galéria, 2016. č. 3

Fotografia: dostupné na http://flight-simulator-fsx.blogspot.sk/2015/06/virtual-point-break-beechcraft-king-air.html