Globálny multitalent
Karim Rashid, jeden z najvýznamnejších a zároveň najvšestrannejších súčasných dizajnérov sa narodil v 18. septembra 1960 v Káhire. Vyrastal v Kanade, v mnohonárodnostnej štvrti Toronta. 1982 ukončil štúdiá priemyselného dizajnu na Carleton University v Ottawe a absolvoval šesťmesačnú stáž v Neapole, v ateliéri Ettore Sottasassa a Gaetana Pescea. V nasledujúcom desaťročí pracoval pre viacero spoločností, 1993 si otvoril v New Yorku samostatný ateliér. Žil v jedenástich mestách, je majiteľom apartmánov v šiestich svetových metropolách. Je vedúcou osobnosťou produktového a priemyselného dizajnu, zrealizoval viac ako 2500 návrhov pre najrenomovanejšie svetové spoločnosti (napr. Alessi, Prada, Kenzo, Method). Venuje sa móde, architektúre a interiérovému dizajnu, navrhovaniu svietidiel, nábytku, dídžejingu a umeniu. Svojou tvorbou ovplyvnil takmer všetky oblasti života súčasného človeka – od nenápadných bytových doplnkov a kozmetiky až po architektonické realizácie. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v stálych zbierkach pätnástich najvýznamnejších svetových múzeí. Je autorom dvoch monografických publikácií Evolution (Universe, 2004) a I Want to Change the World (Rizzoli, 2001). Vydal tiež prehľad počítačovej grafiky Digipop (Taschen, 2005) a „príručku života“ Design Yourself (Regan Books, 2006), ktorá je záznamom Rashidovým pocitov, ale aj návodom ako získať kontrolu nad životom cestou prehodnotenia spôsobu akým pracujete, žijete, hráte sa a milujete. Žije a pôsobí v New Yorku.

Dizajn je súčasnosť a súčasnosť je dizajn
Rashid býva najčastejšie označovaný ako excentrický vizionár a jasnozrivý trend-setter. V skutočnosti, ako sám priznáva, je človekom, ktorý žije pre moment a pre súčasnosť. A práve kritérium súčasnosti je podľa neho rozhodujúcim meradlom dobrého dizajnu. Dizajn nemáme vnímať len ako určitý, chvíľkový a neustále meniaci sa štýl, ale ako všeobecné vyjadrenie súčasnosti. Zdôrazňuje, že všetko okolo nás (a to denne prídeme do kontaktu s takmer šesťsto rozličnými predmetmi), je dizajnom. Zaujíma ho prehodnocovanie banálneho a zmena konvenčných kritérií. Vo svojej tvorbe sa pokúša rúcať vžité klišé, pracuje s archetypálnymi zvyklosťami a návykmi. Jeho argumenty sú pritom jasné a jednoduché. Svet a život sa zmenil a je prirodzené sa tomu prispôsobiť. Žijeme digitálny vek, máme k dispozícii nové technológie, ktoré nás oslobodzujú a zároveň nám umožňujú stať sa tvorivými. Svoju prácu popisuje ako štúdium alternatív a možností, vychádzajúcich zo skúmania fyzických, psychologických a sociologických modelov. Toto štúdium umožňuje vznik vecí, hmotných i nehmotných, ktoré ďalej formujú náš každodenný život. Bežný život je v Rashidovej hierarchii kľúčovým prostredníkom medzi priemyslom a spotrebiteľom, medzi sebavyjadrením a túžbou, medzi výrobnými technológiami a spoločenským správaním. Rashid dizajn definuje ako kreatívny, politický a materiálny počin; spoločensko-interaktívny proces, ktorý je sám osebe dôležitejší ako jeho hmotná podstata a ktorého výsledok sa manifestuje estetickou formou. Rashidovým cieľom je prostredníctvom dizajnu dokumentovať dojem nového, premenlivého sveta a reagovať na zmeny vo všetkých rovinách našej existencie. „Myslím si, že najpodstatnejšie je, že sa pokúšam dizajnovať objekty, produkty a priestory, ktoré vytvárajú pocit duševného blaha, a že energia prítomnosti zosilňuje zážitky, zintenzívňuje potešenie a nesie v sebe nádych originality a inovácie“

Demokratický design
Rashid začínal začiatkom osemdesiatych rokov ako priemyselný dizajnér s navrhovaním objektov, ktoré priestor pre originalitu príliš neposkytovali a vyžadovali skôr rigorózny prístup (stôl pre röntgenové vyšetrenia, mamograf, detektor drog pre colné úrady...). V priebehu nasledujúceho desaťročia pracoval pre viacero priemyselných spoločností, ale práve v tomto období si uvedomil, že nechce navrhovať predmety, ktoré si verejnosť nemá možnosť ani len všimnúť. Spolu s kolegom architektom popri práci založil odevnú firmu. Ale ani odborný a komerčný úspech spoločnosti ho neuspokojili, naopak utvrdili ho v presvedčení, že už nechce navrhovať módu, ale robiť dizajn! Nasledovalo krátke pedagogické intermezzo, potom takmer rok hľadania prvej zákazky, napokon pomerne úspešná kariéra „nájomného“ dizajnéra. Až Rashidovo osamostatnenie v roku 1993 ho katapultovalo medzi prvé hviezdy svetového dizajnu. Do dnešného dňa navrhoval predmety z každej oblasti konzumnej spoločnosti pre všetky segmenty trhu – od banálnych plastových doplnkov v cene niekoľko dolárov, po najluxusnejšiu fľašu ginu Bombay Sapphire v cene 200 000 dolárov. Rashida aj vzhľadom na rozsah a rozmanitosť tvorby možno považovať za jedného z najskúsenejších dizajnérov svojej doby. Jeho aktivita dlhoročného a zanieteného propagátora demokratizácie dizajnu je celkom prirodzená. Tvrdí, že sa pokúša v dizajne odstrániť akékoľvek triedne rozdiely, náznaky elitárstva. Odmieta hovoriť o vysokom a nízkom umení /dizajne/– svet chápe ako súvislý celok, v ktorom rasové a ekonomické rozdiely nemajú miesto. Rashidove úspešné realizácie plne dokladajú étos prístupného, demokratického dizajnu pre masy. Produkty (napr. odpadkový kôš Garbo), ktorých predaj celosvetovo presiahol osem miliónov, priniesli (aj) vďaka prijateľnej cene špičkový dizajn do domácností obyčajných ľudí. Toto sprístupnenie kvalitného dizajnu širokej verejnosti dokumentuje Rashidovu tvrdenia, že dobrý dizajn dokáže spraviť život lepším, ľahším a príjemnejším. Demokratizácia je v dnešnej dobe prirodzeným výsledkom možnosti prispôsobovania si jednotlivých produktov spotrebiteľmi a zároveň aj samotným, takmer neobmedzeným rozsahom komerčnej ponuky. Určujúce sú v celom procese sú informácie, vedomie že všetko je možné zlepšiť, digitálny vek a technológie.Hlavným cieľom priemyselného dizajnu by malo byť zľudštenie predmetov prostredníctvom ich nového prevedenia. To by malo zodpovedať prítomnej dobe a neostávať v archetypálnej resp. ikonickej podobe (ako napríklad stolička, ktorej podoba sa zmenila minimálne v priebehu stáročí). Ak donedávna bol pre firmu ako vynikajúci produkt chápaný lacný, masovo vyprodukovaný objekt s dobrou cenou bez väčšieho dôrazu na jeho estetičnosť či funkčnosť, dnes, aj vďaka novým technológiám, ale najmä médiám a internetu sú nároky kladené na objekt zo strany spotrebiteľa oveľa náročnejšie.

Senzuálny minimalizmus
Tvorbu Karima Rashida charakterizujú jasné, jednoduché línie, mäkkých, oblých tvarov, s odkazom k organickým a biomorfným štruktúram, výrazná farebnosť, využitie najnovších technológií a materiálov. Svoj štýl sám definoval ako reakciu na strohosť a sterilnosť minimalizmu a nazýva ho senzuálnym minimalizmom. Súčasný dizajn v Rashidovom ponímaní nemá byť ohraničený len na vizuálne podnety. Rovnako dôležité sú aj ostatné zmysly – zvuk, čuch, hmat... Rozhodujúce je aby dizajn bol senzorickým, aby upútal a zamestnal všetky naše zmysly. Forma produktu je podľa Rashida oveľa lákavejšia, ak je jeho estetika založená nielen na vizuálnom, ale aj na experimentálnom či emocionálnom vneme. Dôraz kladie aj na kategóriu krásy, ale nie v zmysle povrchnej kvality. Nevyhnutnosť využitia krásy vysvetľuje prirodzenou inklináciou človeka ku krásnym veciam a zároveň neustálou túžbou obklopovať sa krásnymi vecami, čo sú body, ktoré kvalitný dizajn musí poskytovať.

Designokracia
Aj keď to bude možno znieť nadnesene, Rashid žije dizajnom a žije pre dizajn. Dizajn pre neho rozhodujúcim merítkom, hlavným kritériom, ktoré odlišuje jednu vec od druhej. Je formou existencie, esenciou súčasného života. Je všetkým okolo nás, je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Ako sám priznáva, najpríťažlivejšou je preňho predstava aktívneho prispenia pre spoločnosť, jedinečná možnosť ponúknuť svetu niečo originálne, niečo, čo doteraz nevymyslel nikto zo šesť miliárd ľudí. Vytvoriť objekt - produkt, prostredníctvom ktorého možno tvarovať budúcnosť, prípadne zmeniť zaužívané formy správania.

Rashidovi obľúbení
Rashid dlhé roky cestuje, často prednáša konferenciách po celom svete, hosťuje ako profesor na rôznych univerzitách, ročne strávi takmer 200 dní putovaním. Na bratislavskej tlačovej besede otvorene priznal, že New York, v ktorom žije a pracuje ako aj celý západný svet ho už nudia. Naopak, ako najzaujímavejšie mu jednoznačne pripadajú mestá krajín bývalého socialistického bloku. Upútala ho intelektuálna sila Východnej Európy, ktorá pramení zo špecifickej energie a túžby po zmene a ktorej v súčasnosti (aj medzinárodnom kontexte) pripisuje rozhodujúci význam. Zároveň pripomína, že tento mimoriadny potenciál je nezávislý od financií, a prináša ho tvorivosť a zanietenie. Svoju „slabosť“ pre túto časť Európy definitívne potvrdil nielen nedávnym manželstvom so srbskou chemickou inžinierkou Ivanou Purič, ale aj čerstvou realizáciou v centre Belehradu - interiér kaviarne Majik, ako aj spoluprácou s niektorými miestnymi spoločnosťami (Pharmanova, Metalac). Aj keď Bratislave nebola privilegovaná /zatiaľ/ natoľko, aby v nej tento slávny dizajnér zanechal hmatateľnú kreatívnu stopu, predsa aj naše mesto bude výrazne profitovať z jeho priazne. Karim Rashid prijal výzvu organizátorov a sa stal garantom Clubovky pre rok 2008/2009. Pod heslom „Moji obľúbení dizajnéri a architekti, ktorí menia svet“ postupne predstaví na Slovensku svojich dvanásť priateľov. Už teraz sa môžeme začať tešiť na prítomnosť špičkových predstaviteľov medzinárodnej scény - jeho hosťami budú uznávaná architektka Zaha Hadid, francúzska dizajnérska hviezda Phillipe Starck, japonský módny guru Issey Miyake ako aj architekti svetového mena Daniel Libeskind, Ron Arad, William Aslop a Greg Lynn. Dizajnérska sezóna 08/09 bude teda v Bratislave konečne svetová!

Publikované: DESIGNUM 5/2008