Gyula (Július) Tichy a jeho mladší brat Koloman (Kálmán)
Ponuka diel zo súkromných zbierok už od 16.novembra 2021
>> Katalóg na stiahnutie <<
Tvorba Gyulu Tichyho je fascinujúca, jeho osobnosť inšpiratívna, no jeho postavenie v slovenskom dejepise umenia je zarážajúco opomínané. Netreba za tým hľadať národnostné dôvody, ba naopak, v stále kľúčovej Výtvarnej moderne Slovenska od Jána Abelovského a Kataríny Bajcurovej má aj Tichy svojich pár viet. Dôvody jeho opomínania sú prozaické: pre chatrné zdravie život prežitý na periférii (v Rožňave), tvorba sústredená takmer výlučne do drobných kresieb, počas života mal len jednu výstavu (aj tú v čase zúriacej Prvej svetovej vojny) a v neposlednom rade predčasná smrť v krušných rokoch po rozpade monarchie. Za ďalší dôvod možno považovať skutočnosť, že po roku 1945 sa takmer celá jeho pozostalosť dostala do dnešného Maďarska, kam ju odviezol jeho brat Kálmán, ktorého z rodnej Rožňavy vysídlili pre jeho národnosť. Maďarská umenoveda pozná tvorbu bratov Tichyovcov, no na vydanie obsiahlej monografie sa čaká ešte aj u našich južných susedov (s jej prípravami začala Kieselbach Galéria, projekt zaštítil Gábor Rieder). Umelecká pozostalosť Gyulu Tichyho bola desaťročia takmer nedotknutá, intaktná. Až v roku 1996 sa uskutočnila pozostalostná aukcia, z ktorej pochádza aj predkladaný materiál. Ide o viac ako 120 diel (v 110 položkách), z ktorých drvivú väčšinu vytvoril starší z bratov Gyula. Niežeby tvorba Kálmána nebola zaujímavá, ba dokonca je na Slovensku aj viac reflektovaná (minimálne na regionálnej úrovni), Gyula ho však svojou bohatou fantáziou, odzbrojujúcim humorom, víziami zhotnenými do výtvarného prejavu, vzdelanosťou a možno aj prehľadom v dejinách umenia ďaleko prevyšuje. Hneď v úvode som spomenul, že Gyula väčšinu života prežil na periférii – mimo Budapešti a Viedne, no bola to periféria mimoriadne bohatá. Rožňava a jej okolie boli na prelome 19. a 20. storočia prosperujúcim priemyselným regiónom s bohatým spolkovým životom a štedrými mecenášmi kultúrneho života Andrássyovcami. Rodina Tichyovcov patrila k váženým famíliám v meste, otec bol sudcom a funkcionárom evanjelickej cirkvi, matka bola obdivovanou dámou meštianskej spoločnosti s rôznorodými aktivitami na poli dobročinnosti a v združeniach. Tichyovci okrem rodnej maďarčiny používali v domácom salóne francúzštinu, angličtinu a samozrejme nemčinu. Gyula sám o sebe napísal: „...ja žijem na vidieku, prezerajúc francúzske magazíny a šialenou platonickou láskou milujem neznáme krásky.“ Okrem súčasnej literatúry, rôznych umeleckých zborníkov a časpopisov ovplyvňovali jeho umelecké videnie sveta aj zbierky obrazárne Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí, kde mal možnosť vidieť diela Franza Stucka, Arnolda Böcklina či Franza Uhdeho. Ďalším zdrojom jeho bohatého obrazotvorného sveta bola samotná gemerská príroda. Nebolo by však spravodlivé si myslieť, že Gyula Tichy po odchode z Budapešti úplne stratil kontakt so svojimi kolegami a učiteľmi, no jeho podlomené zdravie mu neumožnilo prijať ponuku učiť na umelecko-priemyslovej škole, a sám sa aj štítil veľkomestského zhonu. Zúčastňoval sa aspoň súborných výstav a podieľal sa na ilustrovaní kníh súčasných autorov. Pri pohľade na jeho kresby, grafiky a maľby sa teoretik umenia Július (Gyula) Tichy – nepoznaný velikán dostane priam do varu, pretože možností, ako sa priblížiť k jeho dielu je hneď niekoľko. Nie to je však cieľom tohto stručného úvodu k jeho prácam, aby všetky tieto možnosti boli načrtnuté, ale vzbudiť nadšenie pre životné dielo, ktoré je vo svojich technických riešeniach takmer dokonalé, kozmopolitné, plné krásnych a zároveň zvláštnych obrazov a ktoré pracuje s reprezentáciou tak umne, že ak niekto v ňom vidí postavy Klimta, má pravdu, tváre Gulácsyho, tiež sa nebude mýliť, Böcklinove scenérie, Beardsleyho línie, či Brâncușiho stĺpy – to všetko je v jeho dielach prítomné. Rovnako by sme sa mohli oháňať najrôznejšími izmami od romantizmu, cez symbolizmus až po surrealizmus. Ale nie to je dôležité, aby sme zaškatuľkovali autora, ktorý sa síce vtesná do každej poučky, ale po chvíli zahĺbenia sa do jeho tvorby z nej opäť vypadne. Dôležité je pochopiť bohatosť nášho umenia, lebo Gyula Tichy je náš a je tu šanca získať diela, ktoré doteraz z našich zbierok chýbali a doplniť tak rozprávanie o dejinách umenia na Slovensku. Autor prvého vedecko-fastastického románu (komiksu?) v maďarskom jazyku, zasnený maliar ezoterických príbehov Starého zákona, obdivovateľ japonskej kresby, Albrechta Dürera, milovník a pozorovateľ ženskej krásy a erotiky a Rožňavčan sa teraz uchádza o Vašu zberateľkú priazeň. A ako to už na našom trhu býva, priazeň umenovedcov naprieč Európou si už získal. Táto príležitosť sa už nebude opakovať.
Július Barczi riaditeľ Aukčnej spoločnosti SOGA