(126) LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 - 1919): Beckovské zrúcaniny. Okolo 1880. Olej na plátne, na kartóne. 26 x 36 cm. Neznačené, na zadnej strane pozostalostné pečiatky  a pečiatka Literárneho inštitútu Singer a Wolfner. Konečná cena: 8 500 €.

„Beckovské zrúcaniny“

patria do ranejšej plenérovej tvorby Ladislava Mednyánszkeho. Maliar sa od 70. rokov  vyprofiloval ako autor menších formátov, pre ktoré volil pochopiteľne ľahšie a intímnejšie témy. Včasnejšie veľkoformátové diela ako Spútaný, Nad hrobom, Kľačiaci odsúdenec či Starena nesú v sebe stopu doby v duchu rozvíjajúceho modernizmu, no menšie práce, zachytávajúce zväčša krajinu, zostávajú nadčasovým dokladom „onoho“ okamihu aj pre nasledujúce obdobia. Mednyánszkeho tvorba sa diala z vnútornej potreby tvoriť, čoho sú predkladané maloformátové oleje excelentným príkladom. Poučený Mníchovom, Barbizonom a viac menej etablovaný v budapeštianskych a viedenských umeleckých kruhoch neúnavne maľuje a svojským spôsobom definuje (vyrovnáva sa) rozpor medzi realizmom a „artistnou nadsázkou“. Už Mednyánszkeho „realizmus“ zo 70. rokov 19. storočia však nebol len doslovným komentárom krajiny, otrockým prepisom skutočnosti. Stále viac sa prostredníctvom prízvukovania istého momentu približoval k „náladovému“ chápaniu zachyteného. Čo teda vnímal ako artistnosť? Novšia slovenská umenoveda (Vaculík) veľmi správne videla Mednyánszkeho krajiny ako metafyzický fenomén a priestor pre filozofickú meditáciu. Toto tvrdenie je však skôr vyjadrením obsahu toho, čo sám autor chápal aj skrze formu a technické riešenie kompozície, čo potvrdzujú aj jeho denníkové záznamy. Predkladané diela ukazujú výsek z krajiny, maľovaný s Mednyánszkemu vlastnou ľahkosťou. Zrejme aj v nej sa ukrýva tajomstvo onej umeleckosti, ktorú sa ešte začiatkom 80. rokov, podľa vlastných slov len snažil docieliť. Výrazovými prostriedkami sa pre prítomnú kompozíciu stali majstrovský „dotyk“ štetca, lazúrne vrstvy a jemné prelivy farieb, ktoré v ďaľších desaťročiach dozreli do pastóznejšej maľby a hlbokého koloritu. Mednyánszkeho tvorba zo 70. a 80. rokov 19. storočia nesie v sebe odkaz luminizmu, maliarstva svetla, čím predložil vlastné riešenie problému nového krajinárstva po nástupe impresionistov.