(21) IVAN ŽABOTA (1878 - 1939): Dievča v kroji. Okolo 1920. Olej, plátno, kartón. 66 x 48 cm. Značené vľavo dole „I. Žabota". Vyvolávacia cena: 600 €; Konečná cena: 2 300 €.
„Dievča v kroji“
je dielom pôvodom slovinského maliara Ivana Žabotu. Už počas štúdií na viedenskej výtvarnej akadémii podnikal maliarske výlety na Slovensko, do okolia Bratislavy a Trnavy. Napokon celkom zrástol so slovenským národným pohybom v maliarstve rozhrania storočí. Jeho ľudový žáner však nesledoval veristické, sociálnym sentimentom podmienené snaženia príslušníkov Grupy. Celkom opačne -- Žabota chcel vnášať do obrazov života ľudu nadčasový ideál: "Ide tu o obdobný zjav, aký badať v neskorej tvorbe Jozefa Hanulu, ktorý oblieka mestské typy žien do dedinských krojov; Žabota ide ešte ďalej, lebo tieto mestské typy vedome idealizuje, snažiac sa stavať ich na roveň antických bohýň". V duchu takéhoto maliarskeho tradicionalizmu sa snažil prepodstatniť žánrovú predlohu do podoby špekulatívnej romantickej krásy, priam kryštalicky ideálnej dokonalosti (Vojaci práce, 1910; Dievča v kroji -- Z kostola, 1914; Kosci, 1920). Jeho nacionalistický symbolizmus našiel konečný výraz v kvázi historickom obraze Vyšívanie zástavy (1918), zachycujúcom dedinské dievčatá z Liptova, ako v očakávaní rozpadu Rakúsko-Uhorska vyšívajú slovenskú trikolóru. Ani on sa však nevyhol rozhodujúcej duchovnej smernici svojej doby -- najmä v raných portrétoch a figurálnych kompozíciách v meštianskych interiéroch obaľoval tradičnú ikonografiu rutinérskej salónnej maľby nečakanými prízvukmi rezignovanej melanchólie, vciťovania sa do psychologického zázemia modelu (Sediace dievča, okolo 1910). Možno aj pre túto vlastnosť svojho talentu sa Žabota po roku 1918 stal jedným z najvyhľadávanejších oficiálnych portrétistov. Jeho neskoršia maľba však skôr potvrdila schopnosť prepájania akademickej elegancie s ľúbivou, bežný meštiacky vkus rešpektujúcou idealizáciou portrétovaného, ktorá bola motivovaná aj snahou o symbolizáciu jeho spoločenského postavenia (Podobizeň P. O. Hviezdoslava, 1921; Pani Murínová, okolo 1935; Portrét M. R. Štefánika, 1936).