Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL L. Mednyánszkeho DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY: 2 150 000,- Sk Železná brána. Okolo 1900. Olej na plátne. 120 x 200 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003) 35 200,- € Močaristá krajina. Okolo 1980-85. Olej na plátne. 95 x 125 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009) 1 050 000,- Sk Sediaci tulák. Okolo 1895. Olej na plátne, dublované. 59 x 73 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006) 775 000,- Sk Lesná cesta. Okolo 1890. Olej na plátne. 76 x 50 cm. (35. zimná aukcia, 3. 12. 2002) 760 000,- Sk Lesné ticho. Okolo 1885. Olej na plátne. 51 x 81 cm. (72. letná aukcia, 12. 6. 2007) 25 000,- € Tatry. Okolo 1900. Olej na plátne. 63 x 76 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009)
Biografia: Ladislav Mednyánszky sa narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front. Z literatúry: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. Kat výstavy SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Ďalšie vlastnosti: Dielo bolo reštaurované pred rokom 2007
Popis: Dielo bolo v roku 1979 vystavené na súbornej výstave Ladislava Mednyánszkeho (popis v katalógu vystavených diel pod číslom 103) v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Podľa ústneho vyjadrenia historičky umenia Dr. Zsuzsanny Bakó, šéfkurátorky Maďarskej národnej galérie a špecialistky na umenie 19. storočia „je obraz v poriadku a zapadá do Mednyánszkeho ranného barbizonského obdobia.“ Pravosť diela potvrdila aj historička umenia Dr. Beatrix Basics, zástupkyňa generálneho riaditeľa Historického múzea mesta Budapešť, ktorá predmetnú maľbu datovala do 80-tych rokov 19. storočia na základe analógie zo zbierok Maďarskej národnej galérie – Medzi topoľami, olej na plátne, 34 x 28 cm (inv. č. 55.309 T). “Barbozinský les” je vynikajúcou a aj formátovo reprezentatívnou prácou Ladislava Mednyánszkeho. Pochádza z tvorby z okolia 80. rokov 19. storočia. Mednyánszkeho krajinárstvo tých čias, vyznačujúce sa snovými až elegickými náladami riečnych a močaristých krajín v striebristom opare a obrazmi tajomných lesných interiérov, dotvrdzovalo maliarovu modernú legitimitu. Nová koncepcia Mednyánszkeho krajinomaľby, ktorá "si nekládla za cieľ zložité zámery uzatvorenej kompozičnej koncepcie ideálnej a neskôr romantickej krajiny generačných predchodcov, ale sa uspokojovala fragmentom prírody, detailom, zachytením nálady, farebného, optického dojmu, vyjadrením špecifickosti motívu" (K. Vaculík), korešpondovala s tvorbou Mednyánszkeho najvýznamnejších stredourópskych súčasníkov: maďarských Munkácsyho, Páala, českého Chittusiho, a viedenských Schindlera, Jettela a Ribartza. Teda tej generácie stredoeurópskej maľby, ktorá definitívne prelomila obmedzenia akademickej doktríny v duchu zásad plenérového realizmu.