Zdá sa teda, že s “objektivitou” bilancií to nie je až také jednoduché. Pretože aj niečo tak suché a racionálne, ako je daňové priznanie firmy, vlastne nič o úspešnosti, či neúspešnosti Vášho počínania nevyjadruje. Dôležitá je interpretácia faktov, ich detailnejšia obsahová analýza. A v neposlednom rade tiež ich usúvťažnenie v širšom obchodnom okolí podnikania firmy.

Pre všetko toto beriem preto s istou rezervou fakt, ktorý sme už zverejnili na našich webových stránkach. Totiž, že uplynulý rok 2010 bol v trinásťročnej histórii našej firmy najúspešnejší. Celkový obrat na tohoročných živých, štyroch sezónnych a dvoch špeciálnych, súčasných aukciách, dosiahol sumu viac ako dva milióny tristo tisíc eur. A to všetko bez aukčnej prirážky a samozrejme s tým, že nerátame on-line aukcie a mimoaukčný predaj. Obrat roku 2010 aj tak o viac ako 315 tisíc eur prekonal doteraz náš najlepší výsledok z roku 2005. Pre doplnenie obrazu možno uviesť aj celkový prehľad primárnej štatistiky doterajšieho obchodovania SOGY:

1997 26 767 500 Sk - 888 518 €
1998 38 968 800 Sk - 1 293 527 €
1999 23 971 600 Sk - 795 711 €
2000 37 595 600 Sk - 1 247 945 €
2001 28 514 400 Sk - 946 504 €
2002 45 120 700 Sk - 1 497 732 €
2003 58 936 500 Sk - 1 956 333 €
2004 42 569 500 Sk - 1 413 048 €
2005 59 902 000 Sk - 1 988 382 €
2006 38 058 500 Sk - 1 263 310 €
2007 56 587 100 Sk - 1 878 347 €
2008 51 897 500 Sk - 1 722 681 €
2009 56 881 473 Sk - 1 888 119 €
2010 69 381 383 Sk - 2 303 040 €
*****************************************
635 154 556 Sk - 21 083 197 €

Ako teda vyložiť, pre nás a prirodzene aj pre ľudí, ktorým sme sprostredkovali predaj ich výtvarných diel, tieto - na prvý pohľad - potešujúce skutočnosti ? Dajme predovšetkým bokom prvoplánovú eufóriu z čísel. Pozrime sa radšej na vec z pohľadu skeptika a položme sami sebe záludné otázky: dobre, to je všetko krásne, ale nemali, či lepšie nemohli byť čísla roku 2010 vlastne podstatne vyššie? Keď je všeobecne známe a dokázateľné, že jeden z efektov “krízy” sa dostavil vlastne až v poslednej dobe, v podobe špičkových diel v ponuke, čo predtým v takejto kvantite ani zďaleka nebolo? A nedal by sa preto náš rekord nazvať skôr povestným termínom českého prezidenta - “nevýhra”?

Spôsobov ako rozkryť čísla aukčných štatistík je viacero. Jedna z najčastejších je tzv. percentuálna úspešnosť. Kedysi sme na toto kritérium tiež prisahali. Kým sme neprišli na to, že je vlastne o ničom. Nie je totiž, najmä v posledných rokoch, žiadny problém nasáčkovať do aukčného katalógu v podstate akýkoľvek počet obrázkov “druholigových” autorov v pekných rámoch, za ceny neurčené či symbolické. Zaručene sa predajú. Takto dosiahnutá “´úspešnosť” potom celkom prekryje fakt, že výsledok aukcie by sa dal skôr charakterizovať slovom “pohroma”. A potom je tu ešte ďalší, vedľajší zádrhel takéhoto “klamania telom”. Aukcia je nákladná záležitosť. Konkrétne – nás stojí predloženie jedného diela približne 200 €. Inak povedané – “úspešný” predaj diel pod touto cenou je pre nás v skutočnosti totálne stratový.

Iným kritériom je celkový hrubý obrat aukcie. To je už podstatnejší ukazovateľ: napríklad pre nás je hranicou ekonomického prežitia dosiahnutie 300 tisíc eur na jednej veľkej, sezónnej aukcii. 500 tisíc a viac pokladáme za nadpriemerný výsledok, ktorý nás nenúti žiť takrečeno “od výplaty k výplate”. Tento zreteľ by mohol byť aj pôdou na porovnávanie našich výkonov s domácou konkurenciou. Hovorím to však v podmieňovacom spôsobe: s výnimkou Woxartu a Centra súčasného umenia totiž ostatné naše aukčné domy takéto čísla spravidla nezverejňujú. Respektíve – zdá sa , že len vtedy, keď je to pre nich mediálne výhodné. Škoda. Ale počítať to za účtovníkov konkurencie sa mi nechce. Samozrejme – približne sa to dá zistiť z príslušných webov. Naozaj však len približne. Takže aj moje tvrdenie, že SOGA je tomto ohľade na Slovensku najlepšia, berte s touto licenciou.

Zo širšieho obchodného hľadiska je však asi najdôležitejšie, ako sa dražia top diela tej-ktorej aukcie. Teda – nielen to či sa “predajú”, ale či sa aj skutočne dražia s podstatnejším navýšením štartovacej ceny. “Úspešnosť” je v tomto prípade teda viacnásobne podmienená: odráža sa nielen v ekonomickom, ale aj marketingovom vyznení aukcie. A práve tu sa skrýva aj kameň úrazu našich “úspechov”, ktoré sú až príliš často, vyššie spomínanými, “nevýhrami”. “Topky” totiž niežeby sa “o dušu” dražili, mnohorazy ostávajú na štartovacích, či dokonca na podlimitných cenách. Čo v preklade znamená, že tieto - ešte stále vysoké - predaje síce vylepšujú výsledkový globál tej-ktorej aukcie, ale reálny zisk je o ne vlastne nižší. Pretože majitelia takto “nedocenených” diel s ich predajom väčšinou nesúhlasia.

Nie je to len naša skúsenosť – v poslednej dobe sa množia prípady, že dostávame do ponuky diela, ktoré podlimitne vydražila (a marketingovo, či mediálne využila) konkurencia, nedosiahla však súhlas majiteľa so zníženým predajom. To o zdraví nášho trhu s umením príliš nesvedčí. A nie je to dobré ani pre obchodníkov. Nie je totiž nič ťažšie, ako znova obchodovať obraz či sochu s explicitnou, teda verejnou nálepkou “nepredané”.

Dalo by sa hovoriť ešte o ďalších zreteľoch, z ktorých možno zvažovať výsledky aukcií (napríklad v nádväznosti na provízne podmienky toho-ktorého aukčného domu, alebo v porovnaní globálneho obratu so súčtom vyvolávacích cien). Je tu však ešte jeden dôležitý aspekt. Celkom iracionálny. Trebárs: bezprostredne po každej aukcii vždy s licitátorkou Ninou Gažovičovou prehodíme vetu - dve o našich prvých dojmoch. Je zvláštne, že tieto ad hoc hodnotenia práve skončených dražieb - v škále od dobrej po zlú - sa málokedy celkom prekrývajú s ich ekonomickými výsledkami (ktoré sa samozrejme spočítajú až dodatočne).

Skrátka – tento náš biznis nie je len o číslach, ale aj o pocitoch. Možno preto, že naozaj nejde o život, ale “len” o umenie. Čo si teda želať, v rámci bilancie SOGY v roku 2010 ? Azda len to, aby aj Vaše “nedefinovateľné” pocity z našich aukcií v nasledujúcom roku boli vždy len dobré.