150. on-line aukcia výtvarných diel

17. Jún 2020, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

150. on-line aukcia výtvarných diel

Blogy | O "blbej nálade" na trhu s umením

Kolegyňa Nina Gažovičová napísala pre ročenku Slovenskej národnej galérie pozoruhodný článok s podtitulom „krátka správa o trhu s umením 2014“. Názov štúdie je už menej neutrálny, ba celkom opačne - jednoznačne pesimistický: NA KONCI S DYCHOM. Čo asi nemá byť narážka na kultový film Jeana - Luca Godarda, ale skôr priamočiary popis stavu, v ktorom sa má naše obchodovanie s umením nachádzať. Alebo lepšie: do ktorého dospelo za posledných (dajme tomu) dvadsať rokov. Šlo sa pritom dosť kľukatými cestičkami. Ktoré Nina Gažovičová (pri segmente obchodu so súčasným umením) ironicky pomenovala mantrou: „úspech – neúspech – pokus – omyl – náhoda“.

Ja by som si možno na tomto mieste iróniu odpustil.  Zo širšieho pohľadu, než je výlučný zreteľ „contemporary artu“,  sa tu totiž odohral dokázateľný zdvih od bežného „starožitníckeho“  predaja  k „západnému štandardu“ obchodovania s umením. V zložitých podmienkach trhu, ktorý je nielenže bez významnejších medzinárodných presahov, ale aj bez tradícií, ktorých by sa mohli jeho aktéri dovolávať.

 

Veď len počítajme spolu s Ninou Gažovičovou: roku 2014 sa uskutočnilo takmer dvadsať živých aukcií, dlhodobo tu pôsobí až päť aukčných spoločností.  K tomu treba prirátať aktivity viacero odborne ambicióznych súkromných galérií (amt_project, Ego Gallery, Flat Gallery, Gandy Gallery, Krokus, Photoport, River Gallery, Roman Fecik Gallery, Schemnitz Gallery, SODA Gallery, Zahorian & co Gallery...) s vyhranenou dramaturgiou, rešpektovanými kurátormi i so štátnej sféry, účasťami na prestížnych veľtrhoch, kvalitnými katalógmi, uznaniami mienkotvornej kritiky.  Ešte významnejšia je existencia verejných korporatívnych zbierok, v mnohom (kvalitou zbierkotvornej, výstavnej a publikačnej činnosti)  suplujúcich štátne galérie (po PRVEJ INVESTIČNEJ SKUPINE a Galérii ZOYA preberá v poslednom období jednoznačnú iniciatívu Galéria NEDBALKA).

 

Dosiahla sa teda už konečne - dlhodobým úsilím a zásluhou často mimoriadnych menežérskych výkonov -  méta „štandardu“? Zdalo by sa, že v zásade áno. Napriek tomu: najmä na aukčnom trhu silnie „blbá nálada“. Všeobecný pocit , že verejnému obchodu s umením  v dnešnej jeho podobe a forme „došiel dych“. A v panike z „nedostatočnosti štandardu“ sa hľadajú neštandardné riešenia. Paradoxne (sme predsa na Slovensku): práve v okamžiku, keď sme sa ocitli na dohľad od cieľa.

 

Jedno z takýchto nesystémových krízových východísk by sa dalo nazvať frontálnym ústupom z princípov verejného obchodovania. Píše o tom aj Nina Gažovičová: okrem WHITE and WEISS (a SOGY samozrejme) jej všetky ostatné slovenské aukčné siene odmietli poskytnúť  údaje o predajoch za rok 2014. ARTBID si zrejme na „neverejnosti“ ponuky (inak – naozaj mimoriadne kvalitnej) postavil celú obchodnú stratégiu. ART INVEST na svojej stránke nemá archív a zverejňuje len výsledky poslednej aukcie. Pribúda stále viac „privátnych“ aukcií, „len pre pozvaných“,  bez katalógov na webe,  bez uvádzania dosiahnutých konečných cien, či celkových obratov.

 

Aby bolo jasné – nie je mi nič do spôsobov obchodovania konkurencie. Najmä za tichého predpokladu,  že prinášajú lepšie výsledky, než tradičné obchodné modely...  Predsa však: nie je takéto uzatváranie trhu z dlhodobejšieho hľadiska kontraproduktívne?  Isteže, „utajením“ aukcie možno napríklad stvoriť gloriolu jej výnimočnosti, exkluzivite ponuky. Čo by malo byť povinným znakom aukčného obchodovania oproti bežnému predaju umenia. Nedištancujeme sa však takto zároveň od pozornosti širšej „kultúrnej verejnosti“ a tým aj pred inováciou jestvujúcej klientely? Ktorá je pritom priam fatálne nevyhnutná.

 

Svojho času som písal, že „čakaním na Godota“ je pre náš aukčný obchod čakanie na slovenského Jana Skřivánka. Ostáva smutným faktom, že rovnako včera ako i dnes, jedinou kompetentnou reflexiou výsledkov, krátkodobých i dlhodobých trendov v slovenskom aukčnom obchode, sú texty šéfredaktora ART and ANTIQUES, zverejňované najmä na českom odbornom portáli a ročenke ART+.

 

Dosť na tom: takmer o každej českej aukcii dosť podrobne - na základe takýchto odborných podkladov - referujú všetky české seriózne tlačené médiá. Pamätá si niekto z Vás čosi podobné z kultúrnych stránok našich mainstreamových novín? A divíte sa, že nie? Veď ak by sa aj dajakým zázrakom „náš Skřivánek“ odkiaľsi vynoril, tak by mohol iba bezmocne zastať pred bránami našich „dobre utajených“ aukčných siení.

 

Treba však zároveň otvorene priznať, že „blbú náladu“ na verejnom trhu a s ňou spojenú potrebu neštandardných riešení,  vyvolali predovšetkým „červené“ čísla .  Ktoré „nepustia“, ako dobre vieme. Z vyššie uvedených dôvodov to za ostatných mám viac-menej len pocitovo, za SOGU to viem presne: roku 2014 bol celkový obrat šiestich živých aukcií o viac ako 350 tisíc eur nižší, než roku 2013. Čiže – mínus jedna úspešná sezónna aukcia.  Je zaujímavé, že obdobné problémy mali aj Češi: oproti  roku 2013 zaznamenali pokles o 85 miliónov českých korún (10 % sklz oproti predchádzajúcemu roku). Podľa Jana Skřivánka to zapríčinil fakt, že český trh ponúkol až o pätinu menej diel drahších ako milión korún, respektíve takmer úplná absencia položiek nad 20 miliónov.

 

Ak by niečo podobné bola  príčina aj nášho prepadu, tak potom to nie je nič až tak tragické. Tie tri stovky tisíc eur sú v prípade SOGY - dajme tomu – štyri galerijné diela  Bazovského, Fullu, alebo Galandu. Ktoré sme roku 2014 do ponuky nedostali, nič však nenasvedčuje tomu, že to už v tomto roku nemohlo byť inak.

 

Porovnávať sa s vyspelejším bratom však môže byť zavádzajúce.  Slovenská stagnácia má hlbšie príčiny. Akoby sa práve roku 2014 – nejakým synergetickým spôsobom – naplno prejavili už  dávnejšie tendencie,  neprajúce verejnému obchodu s umením.  Predovšetkým:  solventnejší zberatelia domáceho moderného umenia (ktoré je a ostane jadrom ponuky) sú už „nasýtení“. Buď úplne odchádzajú z verejného trhu, alebo reagujú len na ponuky skutočne výnimočných diel. Takže,  z bývalých obchodných istôt (Benka, Fulla, Galanda, Bazovský etc... ) sa stávajú neistoty – predaj bežných diel aj od špičkových autorov je čoraz problémovejší. S tým súvisí aj ďalší nepríjemný „efekt“: rádovo klesá počet silných dražiteľov v sále a tým aj skutočných licitácií. Čím ale aukcie strácajú svoj primárny zmysel.

 

S tým priamo súvisí nedostatočná kvalita ponuky.  Potencionálne „hajlajty“ sa do verejného obchodovania dostávajú čoraz menej. Príčina? Kedysi boli veľké súkromné zbierky a ich majitelia v „utajení“. Dnes sú verejne známe.  Takže aj oná,  každým „aukcionárom“ vzývaná,  „babička, ktorá má Benku  na predaj“,  sa už dnes celkom prirodzene obracia priamo na koncového záujemcu. Aby ušetrila províziu. Alebo – v horšom prípade -  sa stane obeťou nejakého priekupníka, ktorý – na rozdiel od nás – platí  „na drevo a hneď“. Ten zasa následne a z tých istých dôvodov „hajlajty“ predáva priamo zberateľom a nám nechá len „smetie“.

 

V každom prípade – „kolobeh“ špičkových vecí vo verejnom obchodovaní sa zastavil.  Ak sa aj nejaký deje, tak je to mimo verejného trhu. Tam je naopak čoraz intenzívnejší. Veľkí trhoví hráči začali totiž obchodovať viac-menej už len medzi sebou. Lebo dnes si už v tejto branži „každý s každým tyká“. A aj – ekonomická matematika jednoducho inak nedovolí. Draho kúpenú špičkovú vec spred pár rokov, predáš so ziskom (či prosto len - bez straty) len ak sa vyhneš čo i minimálnej provízii za sprostredkovanie.  A zároveň vieš veľmi dobre, že aukčná sieň – oproti nedávnej minulosti - nejaké radikálne navýšenie z vyvolávačky nezaručí, a ani zaručiť nemôže.

 

Riešenie takejto patovej situácie? Rozhodne ho nevidím v návrate do „bodu nula“. K „privátnemu“ obchodovaniu z rúčky do rúčky, takpovediac „pod bránou“. Ktorý sme kedysi na začiatku všetci s takou vehemenciou zamietli. Mám návrh onakvejšieho „neštandardného“ riešenia. Spočíva v popretí tézy, ktorú sme zasa všetci doteraz slepo nasledovali. Totiž, že umenie je iba tovarom, ako každý iný.

 

Pretože, kto vlastne v konečnom dôsledku určuje, že ten-ktorý obraz je považovaný za „výnimočný“? Asi teraz naštvem viacerých kolegov v branži – ale nie je to, podľa mňa, žiadna mysteriózna „neviditeľná ruka trhu“, ale konkrétny renomovaný odborník, kritik, umelecký historik.

 

Podľa Niny Gažovičovej už v blízkej budúcnosti treba očakávať „... radikálny nárast významu a vplyvu znalca, resp. odboru znalectva. Potvrdzuje sa tak tvrdenie, že procesu komodifikácie podlieha nielen umenie, ale aj samotná vedomosť o ňom (Appadurai). Teda, že obchodovateľným predmetom na trhu s umením dnes už nie je len umelecké dielo, ale aj know how zúčastnených aktérov...“.  A podľa mňa zasa, azda toto môže byť cesta k naplneniu spomínanej  potreby „inovácie klientely“, otvoreniu sa doteraz nesaturovaným možnostiam, malosťou (v každom zmysle toho slova) predznačeného, slovenského trhu s umením.

 

Zadným vrátkami znalectva tak nečakane vstupuje do aukčnej hry pojem „obchodnej etiky“.   V zmysle: predať sa dá síce všetko, obchodovať so všetkým sa však nemá. Terajšia naša „kríza“ nám teda možno dovolí pochopiť niečo, čo je v civilizovanom svete už dávno samozrejmosť. Totiž, že sme my, teda kunsthistorici a obchodníci, osudovo spojení. Lebo obchod bez skutočného, nielen predstieraného, odborného (hodnotového) zázemia ostáva len spoločensky nezaujímavým, pre "novú" klientelu neatraktívnym a kultúre nebezpečným, bohapustým „kšeftovaním“.

 

(text je publikovaný v katalógu 121. jarnej aukcie firmy SOGA, 17. 3. 2015)

Diskusia

Igor Ondruš 09.03.2015 15:21

Bol som označený za nekorektného, tak sa zkorektňujem: Na aukcii WHITE&WEISS už nebudem preto, lebo som na posledných štyroch či piatich aukciách nebol predaný. A úplne to chápem a považujem to za úplne normálnu a úplne uzavretú záležitosť.

ovecka 03.03.2015 15:52

Vtipný multitalent pán Ondruš. Nie všetky, ale niektoré Vaše práce ma nahlas rozosmiali /Posledné zbohom, Nositeľka nobel. ceny/ a to nie je málo, aj keď si za to auto nekúpite. Vaše vtipné príspevky by mi už asi chýbali. Mnohým dôležitým umelcom sa nepodarí ani pritiahnuť pohľad, aj keď sa snažíte zaostriť na ich dielo, oči sa navigujú samé k najbližšej obkladačke na stene, lebo je atraktívnejšia Viem, je treba si prečítať priložený teoretický traktát, ale keď na svete je toľko lepších spisovateľov. Umenoveda je paveda, vieme to všetci, hovorí sa to nahlas, ale keď je toľko ľudí neistých vo vlastných názoroch, že potrebujú prostredníka medzi vlastnými očami a hlavou. A teoretici potrebujú tiež prostriedky, a to stále viac a viac, naučili sa veľmi efektívne parazitovať na umelcoch. No môže sa toto hovoriť s podpisom, uznajte, že nie. Ďakujem Vám, za nasadenie vlastnej identity. Ja chcem iba počuť argumenty. Nechcem obhajovať také či onaké príjmy konkrétnych ľudí, len sa mi nepáči veľmi silný machiavellistický akcent v blogoch na týchto stránkach. Vymenovávať kohosi, čo sotva udrží štetec medzi prstami a v hlave si pletie palce s valcami za elitného a iného hádzať do stredného prúdu s nálepkou gýčiar to nemá čo hľadať v pomeroch, kde neexistuje žiadna primeraná možnosť obrany. Tak nech sa môžu všetci brániť, aj tieto nové hviezdičky v budúcnosti, keď ich kopnú do***stredného prúdu, aby nezavadzali mladším. Máte pravdu, že SOGA je súkromná obchodná spoločnosť, ale čo kritizujem, že sa chce správať AKOŽE vzdelávacia. Pán Abelovský priamo v textoch oznamuje, že budú pri obchodnej činnosti prevádzkovať odrádzanie zákazníkov od kúpy podľa SOGY nevhodných autorov, ktorých by si eventuálne klient chcel kúpiť. Medzi riadkami v texte uvádza celú paletu pripravených spôsobov „upozaďovania“. „Posledné zbohom“, pán Ondruš

J. Abelovský 03.03.2015 15:01

Ad: Igor Ondruš. Ako sa dnes hovorí: ... niektoré banky sú príliš veľké na to, aby skrachovali...“. A niektoré texty sú príliš dlhé na to, aby som mal silu ich komentovať. Poznáme sa už dlho, tak dúfam, že Vás to neurazí. Azda len dve veci: nikdy a nikde nerozlišujem medzi „oficiálnym“ a „neoficiálnym“ súčasným umením. To my len podsúva nešťastná ovečka. A ešte – ten megapodnikateľ si moje tvrdenie vymyslel... .

Igor Ondruš 03.03.2015 13:16

Ad: ovečka. Škoda, že sa nepodpíšete vlastným menom, možno by tu p. Abelovský s vami diskutoval aj naďalej. Aj keď ja teda mám skúsenosť/skúsenosti, že keď chcem niekedy neanonymne, či osobne diskutovať s nejakým odborníkom/odborníčkou na umenie, tak odborník/odborníčka na umenie nechce so mnou diskutovať, lebo preto lebo. Ale mýlite sa v tom, že chcete od SOGY kritický postoj, či polemiku. SOGA chce a musí predovšetkým PREDÁVAŤ umenie. SOGA nie je štátna inštitúcia, SOGA je súkromná spoločnosť, kt. si môže rozhodovať, prezentovať, (pokúšať sa ) predávať umenie, kt. sa jej zachce. Odborníci v SOGE sa rozhodujú podľa vlastného vkusu, nálady a ďalších súvislostí, že čo a ako - je to ich subjektívne rozhodovanie. My ostatní sa na to môžeme tak akurát pozerať, sledovať to, uznávať to , alebo sa na to vytoto. SOGA síce určuje nejaký vkus v umení a určuje nejaký význam nejakým umelcom, ale je to len a len umelecký vkus a umelecká ,,politika" SOGY. Aukčná spoločnosť WHITE&WEISS má tiež svoj vkus a svoju umeleckú ,,politiku". Ja som sa napr. dozvedel, že už nebudemna aukciách W&W, lebo si to neželajú majitelia aukčnej spoločnosti. Mám sa rozplakať? Nie, ja sa smejem. Ale vám vadí, že si p. Abelovský občas rypne do strednoprúdových autorov. Je to urážka byť označený ako stredný prúd? Asi áno. Premňa osobne by to bola urážka.Všimnite si ale, že SOGA prezentuje na aukciách aj niektorých strednoprúdových umelcov. Ale niektorých zase zásadne nie. Ale potrebujú to tí strednoprúdoví umelci? Poviem vám skutočný príbeh: Bol som raz na návšteve u jedného ohromne bohatého človeka v jeho ohromne veľkom bohatom dome a ten ohromne bohatý človek miluje umenie a má ohromne veľkú a bohatú zbierku umenia po celom jeho ohromne veľkom a bohatom dome, a hlavne Pavleho, Polághove obrazy a Báchoríkove sochy. Bol som nemilo šokovaný a kopal ma stredný prúd v tej noblesnej strednoprúdovej trafostanici. Pýtam sa ho, že koľko stojí taký Pavle, a on že od 10 000 - do 100 000 €, a že Pavle je najlepší a najdrahší umelec na SK a že ho má doma či vo firme každý významný podnikateľ na SK, dokonca aj tí najvyššie položení páni z J&T, ktorí sponzorujú SNG. A Polágh je vraj druhý naj na Sk a aj druhý najdrahší umelec. Skoro som omdlel z toho poznania a myslel som si, že by som sa asi mal internovať na psychiatriu do Pezinka. Ten megazberateľ my ešte povedal, že sa pýtal p. Abelovského, že prečo nemajú Pavleho na aukciách SOGY a že p. Abelovský mu povedal (nechce sa mi tomu veriť), že ako by ho bol mal rád na aukciách SOGY, no niet ho voľného (toho Pavleho) na trhu! Nikto ho neponúka a ani sám Pavle sa neponúka, lebo jeho diela mu trhajú ľudia z rúk priamo v jeho ateliéri. On (Pavle) ani nestíha dorobiť jedno dielo a už mu ho berú, už je dopredu predané! Tak na čo je Pavlemu SOGA prosím vás? No možno SOGA by ho rada predávala za 10 až 100 tisíc €. Pán ,,ovečka", ja sa možno nerozumiem umeniu - plne sa priznávam. Ale rozoznám umenie pre umenie, umenie pre krásu (peňazí), umenie pre peniaze, umelé umenie, dekoratívne umenie, rozoznám, keď ma niečo nudí, alebo oslovuje asi ako veveričkyn prd. Keď p. Abelovský operuje s pojmom ,,oficiálne" umenie, takto ,,oficiálne " umenie je všetko umenie, kt. je v SNG, v SOGE, WHITE&WEISS, vo všetkých galériach a aj v diele na Obchodnej. A ,,neoficiálne umenie je to, kt. nie je nikde. Mňa odmietli už aj v Diele, takže ja som už ,,neoficiálne" umenie. Hoci aj ten pojem ,,umenie" je diskutabilný, lebo podľa p. Hrabušického a p. Macka ja nerobím ani umenie, ale neumenie. Takže ja som neoficiálne neumenie. Ja som nič. Nie, ja som nenič. Nenie,neja nesom nenenič. Ááááách, strašne ma bavia tieto umelecko-teoretické hovadiny :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDddd

lubo 03.03.2015 09:55

Ďakujem za odpoveď, viem že je to ťažko zostaviť .Ponúkam na uváženie krátiť texty menej renomovaných autorov, predsa len, takých autorov nemožno na našom malom Slovensku opomenúť..

J. Abelovský 03.03.2015 09:43

Ad: Lubo. To čo vidíte na našej stránke je plus mínus obdoba tlačeného katalógu aukcie. Ten je dosť objemný (308 položiek na 211 stranách) a samozrejme - drahý. Preto musíme pri jeho grafickej úprave zvažovať pomer textovej a obrazovej zložky s dôrazom na prezentáciu top diel aukcie. Takže, niekedy na textové komenty neostane miesto (predsa len – ponúkame „obrazy“). Aj tak sa však domnievam, že v rámcoch finančnej únosnosti sú katalógy SOGY informačne nadštandardné.

lubo 03.03.2015 09:24

Pan Abelovsky, dovolim si na Vás otázku, natrafil som na nedopatrenie vo Vašom novom katalogu . Pod obrazom pana Bartfaya som nenašiel ani u pana Piačka ich karierne údaje, to by sa v takom katalogu, kde sú udaje ku každemu neznámemu autorovi nemalo stávať u tak vyznamnych. Sám mám zopár obrazov a už som upozornil, ale istotne mi vysvetlíte prečo je takto Váš katalog nekompletny.

ovecka 02.03.2015 17:14

Nechcem si ani predstaviť, ako by dnes vyzerali svetové zbierky umenia, keby v antike, renesancii či baroku vládli umeleckému svetu teoretici, ako je tomu bohužiaľ dnes. A vy pán Abelovský ešte túžobne očakávate nárast ich významu.Verím v rozum a verím, že sa toto veštenie z kávy nenaplní. Takú ranu by už umenie sotva prežilo, aj dnes živorí na okraji záujmu ZDRAVÝCH ľudí.

ovecka 02.03.2015 10:42

Prosím, prepáčte mi zlý prepis Vášho mena, pán Abelovský. Ďakujem

ovecka 02.03.2015 10:20

Môžete prosím napísať, pán Ábelovský, ako si predstavujete konštruktívnu DISKUSIU?

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť