Chlap. Tempera na papieri, 41, 5 x 51, 5 cm. Značené vpravo dole „Milan Paštéka 1970“.
Nikto nemôže nikomu vyčítať, že si vo voľnom čase maľuje repliky, napríklad obrázky v štýle Martina Benku. Horšie už je, keď sa náš nedeľný maliar snaží napodobniť Benkov podpis. Ale až vo chvíli, keď sa pokúsi obrázok predať ako dielo Martina Benku sa z neho stane falšovateľ a z nevinnej repliky falzifikát. Aj pre toto je falzifikátorstvo tak ťažko postihnuteľné.
Nerád by som dramatizoval – ale v SOGE sa stretávame s falzifikátmi prakticky denno – denne. Poviete si: dávajte trestné oznámenia. Problém je v tom, že falzifikátor sa ku nám osobne málokedy obťažuje. Nenechá nám predsa svoj „výtvor“ aj s vlastnou adresou, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Tí, ktorí nám falzifikáty ponúkajú, sú v „reťazi“ ich putovania od jeho pôvodcu – spravidla - vzdialení v nedohľadne. Sú teda tiež poškodení a vinníka niet.
Práve preto som sa rozhodol – v rámci svojho blogu – spustiť (predpokladám, že nekonečný) seriál o falzifikátoch. Pre Vašu evidenciu, poučenie i výstrahu.
Čo by to chcelo byť
Kresbové dielo významného slovenského maliara Milana Paštéku (1931 – 1998). Kľúčovej osobnosti našej novofiguratívnej maľby.
Milan Paštéka sa narodil 20. 5. 1931 v Trenčíne, zomrel 23. 9. 1998. 1950-56 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, Matejka, Fulla, Želibský). 1957 zakladajúci a profilujúci člen tvorivej Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Cypriána Majerníka. 1958 jeho prvá súborná výstava zatvorená, výstavnú prieméru mal až roku 1965 v Galérii mesta Bratislavy. Najdôležitejšie súborné výstavy mal roku 1989 (Bratislava, výstavná sieň ZSVU) a 1992 (Slovenská národná galéria). Jeho diela sú reprezentatívnym spôsobom zastúpené v SNG i vo významných zbierkach v zahraničí. Zúčastnil sa na výstavách československého umenia v Paríži, Sao Paolo, Benátkach, Mníchove, Osake, Seville a New Yorku. 1999 bol ocenený in memorian cenou Martina Benku a Výročnou cenou Združenia A-R Christmas. Samostatne vystavoval v Bratislave (1966, 1987, 1990-95, 1998-2004), Budapešti (2000), Essene (1991) Z literatúry: Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo. Bratislava 1965; Mojžišová, I.: Milan Paštéka. ARS 1970, 1-2; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 1994, č.2-3; Kol. autorov: Milan Paštéka. Levice 2001.
Kresba je datovaná do roku 1970. Teda do prechodného obdobia Paštékovej tvorby, keď načas obohacuje svoje obrazy „žánrovou“ ikonografiou.
Za koľko by sa to dalo predať alebo kúpiť (keby to bolo pravé)
Aukčná spoločnosť SOGA vydražila v rokoch 1996 – 2007 nasledujúce diela Milana Paštéku vyhotovené v rozličných kresbových technikách:
56 000,- Sk Vyhnanie z raja. Okolo 1970. Olej na plátne. 69 x 49 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
52 000,- Sk Figurálny motív. Okolo 1972. Olej na plátne. 34 x 50 cm. (5. jarná aukcia, 17. 3. 1998)
41 000,- Sk Sediaca II. 1982. Kresba farebnými ceruzami na papieri. 62 x 44 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
40 000,- Sk Odcudzenie. Okolo 1980. Olejová tempera na kartóne. 35 x 70 cm. (51. jesenná aukcia, 12. 10. 2004)
38 000,- Sk Sediaca. 1981. Kresba ceruzou, farebnými ceruzami na papieri. 44 x 61 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
36 000,- Sk Útek. 1988. Kresba farebnými ceruzami na papieri. 90 x 60 cm. (23. zimná aukcia, 5. 12. 2000)
36 000,- Sk Dvaja. Okolo 1980. Akvarel, gvaš na papieri. 45 x 56 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
35 000,- Sk Modré kreslo. 1976. Kombinovaná technika na papieri. 45,3 x 55,5 cm. (35. zimná aukcia, 3. 12. 2002)
34 000,- Sk Kompozícia. 1964. Kombinácia techník na papieri. 28 x 35 cm. (49. letná aukcia, 11. 5. 2004)
30 000,- Sk Sediaca v interiéri. 1973. Tempera na papieri. 44 x 60 cm. (6. letná aukcia, 26. 5. 1998)
30 000,- Sk V interiéri. 1974. Tempera, akvarel na papieri. 35 x 50 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
30 000,- Sk Chodci. 1987. Kresba ceruzou, akvarelom na papieri. 32 x 43,5 cm. (34. jesenná aukcia, 1. 10. 2002)
Stredové finančné rozpätie diela teda možno stanoviť približne na úrovni 40 – 50 tisíc slovenských korún.
Čo to v skutočnosti je
Dielo možno klasifikovať celkom jednoznačne ako falzifikát v štýle Milana Paštéku. Len sujet plus - mínus zodpovedá (aj keď datovanie o pár rokov neskôr by bolo dôveryhodnejšie). Nekultivované rukopisné podanie, chaotická výstavba obrazovej plochy (a priestoru), „posunutá“ farebnosť však absolútne nekorešponduje s maliarskou kultúrou Milana Paštéku. Falzifikátor chcel zrejme vzbudiť pocit „maľovania jedných dychom“ – jeho schopnosti však boli v tomto celkom nedostatočné. A úplne už „odflákal“ signatúru: na rozpoznanie jej nedôveryhodnosti stačí aj laické porovnanie - znalec nemusí byť grafológom. Kresba bolo konzultovaná aj s vdovou po maliarovi, pani Evou Paštékovou, ktorá autorstvo striktne vylúčila.