150. on-line aukcia výtvarných diel

17. Jún 2020, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

150. on-line aukcia výtvarných diel

Blogy | O neistotách slovenského zberateľa

Tieto dni a týždne sú už tradične v SOGE dosť hektické. Exkluzívnu večernú aukciu sme pripravovali fakticky súbežne s „bežnou“, vianočnou ponukou výtvarných diel a starožitností. To všetko sprevádzajú rozlične motivované prezentácie a aj charitatívne dražby. Prináša to pracovný stres, ale tiež intenzívne stretávanie sa, diskusie s klientmi. Je pritom zvláštne, že témy zberateľského diskurzu sa už roky veľmi nemenia. Akosi osudovo sa stáčajú k problematike „globálnej hodnoty“ toho čo predávame. Napokon – niet sa čomu ani diviť. Regionálna aukčná sieň, s prevažujúcou ponukou „regionálneho tovaru“, takéto úzkostlivé otázky akosi automaticky provokuje.

Neistota – to je teda asi to pravé slovo, ktoré vyjadruje  pocity nášho zberateľa. Najmä pred súčasným umením. Ale nielen zberateľa. Rovnako to pravdepodobne cítia aj kritici. Na rozdiel od neho, musia však zachovať „poker face“. Pretože je to práve tých zopár mienkotvorných kunsthistorikov, ktorí podmieňujú zberateľskú vieru, že ten či onen výtvarník prežije skúšku času. Aspoň u nás na Slovensku je to tak. Čo je možno dobre. Na „vyspelejšom“ Západe tú istú funkciu dávno prevzali obchodníci. Hlas kritikov nikto nepočúva. Takže, buďme aspoň v tomto radi, že „sme iní“ . Teda vlastne, že zaostávame.

 

Zaostávame však aj v niečom inom, podstatnejšom. Trh so „súčasným“ vlastne  nejestvuje. Teda, nejestvuje  v tom zmysle, že by implikoval  všeobecne rešpektované povedomie vyššie spomínaných „hodnôt“.  Verejne sa „bez ladu a skladu“ obchoduje,  prakticky v tých istých cenových kategóriách,  skutočná kvalita a modernistický gýč.  Csudai i Hammel. Bez toho, že by to sám systém vyhodnocoval ako niečo zvrátené. Pretože - celý tento systém je umelý, postrádajúci prirodzené vzťahy maliar – kritik,  maliar – kurátor,  maliar – galerista, maliar – zberateľ,  maliar – mecén... Výtvarná prevádzka tak trocha pripomína pacienta na „intenzívke“. Javí všetky teoreticky overiteľné znaky života, prakticky je však takmer mŕtva.

 

Poniektorí z nás zastávajú názor, že triedenie hodnôt od pseudohodnôt je výhradou vecou neviditeľnej ruky trhu a že hlas výtvarnej kritiky do obchodného neba aj tak nedôjde. Skrátka, že obchod predbieha umenie. To je tragický omyl. Jednak nikto z nás nesiaha ani po päty Saatchimu a jednak sa takýmto kšeftárskym cynizmom produkuje pokrivený trh „bez kritérií“.  Pofidérne zisky zďaleka nevyvážia devastujúce následky, ktoré nás skôr či neskôr dobehnú. Ak už nedobehli.

 

Nie je preto od veci pojednať o fenoméne „stredného prúdu“.  Z môjho pohľadu tam rozhodne nepatria desiatky, stovky ľudí čo si po nedeliach maľujú „pekné obrázky“. Popri zamestnaní. A aj ich vystavujú, či predávajú. Dokonca i na aukciách na východ od Bratislavy. S umením to síce nemá veľa spoločného, ale v zásade to možno považovať za kultivované hobby, ktoré nikomu a ničomu nevadí. Len pokiaľ to neprerastie do megalománie „tvorcu“ s veľkým „T“. Ktorý okrem istého spoločenského uznania (závislého od počtu priateľov a známych), očakáva aj obchodné zadosťučinenie. Stáva sa to až priveľmi často -  zneuznaných okresných géniov je na Slovensku až až. Z toho sú však smutní nanajvýš tak príbuzní, rodina nedeľného maliara.

 

Pod stredným prúdom si skôr predstavujem vážnych tvorcov typu Jaroslava Šuleka, Ivana Pavleho, Oto Bachoríka, Petra Pollága ... .  A samozrejme  aj – „celebritného“ zástupcu tejto výtvarnej „polohy“  - Daniela Bidelnicu.  Isteže: uvádzané mená sú len „pars pro toto“. Je ich totiž jasne prevažujúce množstvo. Výtvarníkov so zastúpením v štátnych zbierkach,  v tých najlepších domácich i zahraničných súkromných kolekciách, s hŕbou domácich a zahraničných ocenení, s opulentnými monografiami, rozsiahlymi výstavnými retrospektívami... . Sú to všetko veľmi úspešní profíci, ich tvorba má vnútornú konzistenciu, vymakanú filozofiu a aj estetickú úroveň. A predsa niečo podstatné vadí. Čo to však je, o tom sa mlčí. A prečo by aj nie ? Veď miesta je na tom našom kultúrne zaprdenom Slovensku dosť pre všetkých... . Tak načo si zbytočne robiť nepriateľov.

 

Ak toto platí pre kritikov, tak potom je to dvakrát tak záväzné pre obchodníkov. Výsledok? Náš regionálny trh sa týmto spôsobom ešte ďalej, nezmyselne  „regionalizuje“, delí na vzájomne nekonzistentné zložky . Stovky, tisícky eur zaplatené za dielo v jednom  segmente trhu, nemajú – pri jeho ponuke len o „adresu ďalej“ – žiadnu záväznosť. Princíp cenového precedensu, ktorý je železným zákonom fungovania trhu, stráca oprávnenie. Kde však končia zákony, tam končí aj seriózne obchodovanie.

 

Možno, že pre nás taká príznačná, vágnosť hodnotových kritérií,  je podmienená aj historicky.  S istým zjednodušením sa dá totiž tvrdiť, že aj moderna Slovenska nesie viaceré znaky „strednoprúdovosti“. Pri všetkých stredoeurópskych avantgardách možno pomerne jasne vyčleniť „domáci“ a „internacionálny“ trend. Vidieť to trebárs u Čechov v protiklade Fila – Kubišta, alebo u Maďarov: Aba-Novák proti Rippl-Rónaiovi. Na Slovensku až na solitérne výnimky (trebárs Šimerová, Nemes), čisté "parížske" smerovanie nejestvuje.

 

Keď som bol mladší, tak som si myslel, že to „internacionálne“ sa na Slovensku v podstate rovnalo maďarskému, nemeckému a židovskému  (línia Jasusch, Weiner, Gwerk, Procházka, Jakoby, Szabó....). Neskôr mi došlo, že takéto členenie je vyslovene nesprávne. Platí do určitej miery len do začiatku 30. rokov a potom dochádza k „zlievaniu“ slovenského a inonárodného. Čo je však podstatné – ono "zlievanie" spočívalo nie v príklone k nejakému ortodoxnému modernizmu, ale v predvádzaní problematiky vyložene mimo modernej – v skrytých či celkom otvorených poukazoch na nacionálny status tvorcu.

 

Ak priložíme k Alexymu, Bazovskému, Benkovi, ale v podstate aj Fullovi a Galandovi „parížske“ kritériá, tak potom môžeme hovoriť len o paradoxnej podobe akéhosi nemoderného modernizmu. Vtip bude v tom (aspoň podľa mňa), že náš „modernizmus s licenciou“  spočíval na odlišnej problematike, než jeho západoeurópsky vzor. V tom je jeho originalita, ale aj neodškriepiteľná periférnosť.

 

Vo veci únikov našej moderny od „modernosti“  možno tiež menovať fakticky celú plejádu maliarov Generácie 1909 (Mudroch, Želibský, Hoffstädter, Čemický, Matejka, Lőrincz ...), ktorí po konverzii k socialistickému realizmu už nedokázali v zrelej tvorbe nadviazať na výdobytky mladosti. Vo všeobecnosti – je určite cézúra medzi raným a zrelým Benkom, Alexym, Mallým... A je aj celkom legitímna úvaha, do akých kompromisov by sa uberala tvorba Galandu, Majerníka, ale aj trebárs Semiana i Chmela, keby „dožili“. O to viac sa skvejú ojedinelé príklady Bazovského, Jakobyho, Zmetáka, Šimerovej, ktorí niesli ideu modernosti v behu celého diela, bez podliehania požiadavkám doby.

 

Najlepším príkladom rozoberaného kompromisníctva je však asi Ľudovít Fulla, „magnus parens“ slovenskej modernity. Nestal sa – ako aspoň spočiatku ašpiroval – pionierom avantgardy, ale skôr dovŕšiteľom jej nacionálnej  línie. Jeho modernizmus,  v dobe kulminácie vlastne nepovšimnutý, sa  napokon predsa len dočkal uznania, vývinovej akceptácie. Mladé maliarstvo druhej polovice štyridsiatych rokov (najmä Generácia 1919), ale aj Nástup 57 (Galandovci) v ňom našli jeden zo zdrojov.

 

Bolo to však nadväzovanie výberové: dovolávalo sa radikalizmu mladého Fullu, oslobodenej výtvarnosti jeho maliarskych diel rozhrania dvadsiatych a tridsiatych rokov, neskoršou tvorbou jeho samého v zásade popretého. To všetko ale zároveň znamenalo, že (najmä) Ľudovítom Fullom vyvolané, osudové protipostavenie tradičného a moderného, nebolo uspokojivým spôsobom doriešené, výtvarným spôsobom pomenované. A preto aj  zostalo príčinou skrytých, či celkom otvorených kultúrnych konfliktov. Žiaľ - vlastne až do dnešných čias. Obchod s umením z toho nevynímajúc.

 

(text je publikovaný v katalógu 120. zimnej aukcie spoločnosti SOGA, 2. 12. 2014)

Diskusia

J. Abelovský 15.02.2015 14:13

Amen

ovecka 15.02.2015 13:48

Do takýchto absurdností dospela slovenská výtvarná scéna pri totalitných praktikách slovenskej mienkotvornej kritiky.

J. Abelovský 15.02.2015 13:33

Ovečka, ovečka ... to ste teda dospela do riadnych absurdností. Tá Vaša posledná otázka nemá chybu!

ovecka 15.02.2015 12:50

Budem teda pokladať úvodník katalógu SOGY/tak ako v poslednom vydaní/ za nástroj nekalej manipulácie s mienkou zberateľskej verejnosti v prospech *** OFICIÁLNEHO UMENIA***. S oficiálnymi inštitúciami platenými z daní ste očividne blízko prepojení /SNG,GMB, KUNSTHALLE, VŠVU/ viď foto a iné záznamy z vernisáží SOGY. Osobnosti Vami kádrované za stredný prúd -nastupujúci underground na slovenskej scéne?

J. Abelovský 14.02.2015 22:01

Milá ovečka! Možno neviete – ale jestovala kedysi metóda zvaná „kunstgesichte ohne namen“. Ale z dnešného pohľadu by to bola len taká intelektuálčina – ktorú očividne neznášate. Takže, rozhodne sa môžete tešiť na ďalšie blogy - úvodníky. A bude v ich textoch aj „oznamovanie mien“ výtvarníkov. Sám by som bol radšej, keby len v pozitívnom slova zmysle. Život výtvarný (zberateľský, obchodný) však nie je prechádzka ružovou záhradou. Teda aj nejaké to kritické slovo padne. Možno aj o tých Vašich „nepohodlných“. I keď – neviem komu sú vlastne nepohodlní. Mne teda rozhodne nie. Zaoberanie sa s nimi skôr vyzerá ako zbytočná strata času a námahy. SORRY!

ovecka 14.02.2015 21:16

Pýtam sa kapitálkami, ale vy aj tak odvádzate pozornosť mimo. Jadrom je otázka, či schvaľujete metódu oznamovania mien nepohodlných umelcov v úvodníku aukčného katalógu. Môžeme sa tešiť na pokračovanie zoznamu nabudúce?

J. Abelovský 14.02.2015 18:40

“Intelektualizmus” čoby ďalšia úchylka “mienkotvornej” kritiky? Po arogancii, cenzorovaní a neviem čoho všetkého ešte... Nemôžem si pomôcť: ale nie je náhodou základnou úlohou kritika vyslovovať “mienky”? Intelektuálne, teda racionálne formulované? Dosť na tom, jedna úvodníková strana aukčného katalógu, nie je stránkou odborného časopisu. Na niektorý z nich si Vás dovoľujem odkázať . “Stredný prúd” je totiž dnes už terminus technicus, ktorý je (aj) v zberateľskej obci dostatočne zrozumiteľný. Takže, nikoho “neodstreľujem”, len doporučujem. Lebo sa ma zberatelia pýtajú. Niektorí moje doporučenia berú, niektorí nie. Tých druhých je podľa všetkého viac. Z môjho pohľadu “nem dobre”, z Vášho akiste OK. Takže nedramatizujme prosím. Ako hovorí klasik: “až čas ukáže”, kto má pravdu. Ja na tej svojej trvám. Keď sa na to tak sugestívne pýtate. Dokonca verzálkami...

ovecka 14.02.2015 09:41

Intelektualizmus nie je zárukou bohatosti ducha. Dovolili by ste, aby mienkotvorná kritika používala Vašu v texte predvedenú metódu? Píšete o autoroch /sám uznávate, že dlhodobo preukazujú v relevantných kruhoch oceňované výsledky/ ako o predstaviteľoch niečoho odsúdenia hodného, čo nazývate stredným prúdom. Pre zberateľov ich teda priamo zakazujete. Píšete tak na stránkach sledovaného aukčného katalógu SOGY. Píšete NIEČO PODSTATNÉ VADÍ v ich tvorbe. NEPÍŠETE ČO, nepodávate analýzu na stránkach na to určených, len z pozície SOGY v priamom prenose pred očami zberateľov odstreľujete nepohodlných. SCHVAĽUJETE takéto metódy mienkotvornej kritiky?

J. Abelovský 13.02.2015 22:35

Ad: ovecka. Isteže sa cítim povolaný „dávať záruky“. Je to jednoducho už zopár desiatok rokov súčasť môjho povolania. I keď – oveľa radšej umenie vysvetľujem ako kritizujem. Čistú výtvarnú kritiku som možno v živote ani nenapísal. Dosť na tom, čosi také ako „mienkotvorná kritika“ – našťastie – aj u nás už konečne jestvuje. Inou vecou je samozrejme to, do akej miery je kritika „ktorej niečo podstatné vadí“ aj počúvaná a rešpektovaná. Najmä v širšom kontexte umeleckej prevádzky. Do ktorého patrí tiež zberateľstvo. O čom som písal v blogu. Ale stavať proti sebe pohľad „arogantnej a cenzurujúcej“ kritiky a zreteľ „diváka“ je nezmysel. Veď aj kritik, kurátor, galerista, zberateľ, mecén je – predovšetkým – “divákom”. Alebo sa domnievate, že iba laický zreteľ je ten správny a v pochopení umenia sú – metaforicky povedané - blahoslavení len tí s chudobným duchom?

ovecka 13.02.2015 14:00

VÁŠ názor, že na uvedených autoroch NIEČO PODSTATNÉ VADÍ znie ako explicitná antireklama vymenovaných. Dobre a rád viete,že ste v pozícii mienkotvorcu, na Vás sa obracajú mnohí, čo hľadajú sever. Je to aj Vaša zodpovednosť, že sa v našich umeleckých kruhoch pestuje neplodná klíma arogancie a lacných úspechov, ktorým pomáhate na svet..Vo Vašej inštitúcii je umenie obchodom s exkluzívnym tovarom.Prejavuje sa to aj vo Vašom chápaní vzťahov v brandži, ktoré ste naznačili v texte: maliar-kritik, maliar- kurátor, maliar- galerista, maliar- zberateľ, maliar- mecén.úplne prirodzene Vám vypadol ten najpodstatnejší pre fungovanie umeleckého sveta MALIAR- DIVÁK.Je omyl domnievať sa, že môže fungovať umenie cenzurované a dirigované kritikmi a teoretikmi.Omyl je to síce svetový, ale chválabohu je to omyl.Svoj článok ste nazvali "O neistotách slovenského zberateľa".Cítite sa povolaný dať mu záruky?

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť