...sorry za " mi" ... malo byt " MY"...dakujem... Ruthenian is Ruthenian!...:-)

TO DR.ABELOVSKY... samozrejme...len sa obavam .... ci mi vobec mame zaujem postupit z tej nasej " ligy" do svetovej...? V tom su Cesi o velky krok pred nami a nemyslim si, ze iba vdaka Cechom....:-) ...

Ad: Michal Bycko. S tou pararelou Paštéka – Bacon som to samozrejme myslel ako provokáciu. Ale aj ako vyhrotený príklad nesúmerateľnosti „peňažnej“ a „umeleckej“ hodnoty. Je jasné, že z obchodného zreteľa je Paštéka úplne v inej lige ako Bacon. Z ktorej sa žiaľ nepostupuje. Ale našťastie ani nevypadáva. Hoci – nedávny príklad „čechov v Sotheby“ predsa len dáva nejasnú (asi nereálnu) perspektívu svetielka na konci tunela.

To: Jan Abelovsky...Ano...suhlasim...v kontexte s cenou a umeleco-historickou hodnotou. Su diela cenovo dostupnejsie a z pohladu umelecko- historickej hodnoty aj hodnotnjsie ... ako za daleko vyssie ceny. To: bb.... Uplne suhlasum!....a aj ked Pasteku budeme porovnavat s F.Baconom... v skutocnosti jeto neporovnatelne...pretoze " rozmer" Bacona je svetovy...zial...Pasteku stale iba " uzkoeuropsky".... "Priemernost"...."nadpriemernost" v umeni bude zrejme bezpredmetnou zalezitostou...hlavne pri porovnani narodnych a svetovych umelcov....Aj keby z nasho pohladu sa nsm zdal Bacon "podpriemerny" ....vzdy bude " nadpriemerny" v porovnani s Pastekom...pretoze Baconov rozmer vo svetovom vytvarnom umeni je uz davno " etablovany" ...zial...Pasteka je stale na " periferii"....Ano...tu neide o remeselnu stranku...ale komplexnny prinos umelca pre svetove vytvarne umenie...O " znacku"....s prepacenim!

Ad: p.Mihalov ... hotovú prednášku ste nám spravili! Podľa mňa celá zvláštnosť „cenotvorby“ umenia spočíva na jednom paradoxe. Totiž, že jedno a to isté dielo sa môže v obchodnom priestore (aj v krátkom časovom odstupe) predať niekedy až za diametrálne odlišné ceny. A nikto účastníkom takýchto obchodov nemôže vytýkať nejaké vecné pochybenia. Každá cena je „správna“ pokiaľ sa nej kupujúci predávajúci dohodnú. Pretože – z právneho zreteľa neplatíte za umeleckú hodnotu diela, ale „len“ za právo disponovania s ním. Na druhej strane – je až zarážajúce, ako málo ľudí – i skúsených zberateľov – tento „posun“ v logike obchodu s umením (oproti iným komoditám) chápe. Viete čo je najčastejšia otázka – už roky rokúce – našich VIP dražiteľov po úspešnej kúpe nejakej atraktívnej veci: „... má ten môj nový obraz skutočne tú hodnotu, za ktorú som ho vydražil?“ Na porazenie.

Cena za umelecké dielo. Koľkí z nás sa pozastavujú nad fenoménom vysokých cien za umelecké diela a koľkým to prichádza ako nerozumné vyhodiť toľké peniaze za kus plátna pomaľovaného farbami alebo za tri kila bronzu odliateho do formy? Skutočnosť, že to existuje evokuje myšlienku, prečo je to tak a čo tomu predchádza. Čo vlastne predstavuje cenu za umelecké dielo a aké sú pohnútky kupujúceho vyplatiť za umelecké dielo nejakú protihodnotu? Fenomén vysokých cien za umelecké diela rezonuje tak v radoch odborníkov ale často sa mu venujú aj laici. Zjednodušene možno povedať, že cena za umelecké dielo je výsledkom pôsobenia rôznych faktorov trhu s umením za predpokladu, že účastníci tohto trhu na základe výmeny konkrétneho diela alebo súboru diel získajú transakciou požadované uspokojenie. Vznik tohto príspevku súvisí : 1. s vetou na stránkach ARTPLUS.cz v článku ,, Dočkáme se lepších znalců?“ . Jak lze určit cenu uměleckého díla bez zvážení jeho pravosti, je ostatně otázka. Samotný príspevok bol venovaný legislatívnej úprave zákona o znalcoch a tlmočníkoch doplnený názormi obchodníkov s umením. 2. a poslednými dvoma príspevkami J. Abelovského na blogoch Sogy . Treba si uvedomiť, že nie vždy sa predáva za plnú cenu. Stáva sa, že umelecké dielo je predané za cenu vyššiu než sa obvykle predáva alebo niekto niečo predá pod cenu aby rýchlo získal potrebné finančné prostriedky. Tento fakt je pri predaji umeleckých diel jeden z najpodstatnejších ukazovateľov a treba ho mať na zreteli. Stále existuje možnosť, že sa nájde niekto, kto bude ochotný v budúcnosti zaplatiť viac a preto cena nikdy nebude konečná. S. Houpt vo svojej knihe „Galerie zmizelých“ uvádza, že 15.10.1958 sa v Sotheby´s po prvýkrát začalo predávať pod vedením P. Cecila bývalého agenta MI5 za rekordné ceny. Nezaškodí trochu konšpirácie a subjektívneho pohľadu na to, čo mohol mať na vybraných pozvaných hostí bývalý agent MI5 keď boli ochotní zaplatiť päťnásobne viac než bolo zvykom. Dražilo sa iba 7 obrazov. Nech boli pohnútky kupujúcich akékoľvek vytvorili precedens, ktorý pretrváva dodnes. Zaplatiť naozaj veľa peňazí za niečo, čo sa nedá kúpiť len tak hocikde, zaplatiť vysokú cenu za niečo čo chcem vlastniť. Možno to bol pokus P. Cecila a pozvaných hostí ukázať vybranej cieľovej skupine akísi nový produkt, ktorý síce existoval ale nie vo forme vysokého profitu. Cecilovým zámerom bolo jednoznačne zaradiť ho do kategórie luxusu a zábavy. Za predpokladu, že toto bolo zámerom P. Cecila a prax ukazuje, že to bol dobrý zámer musíme konštatovať, že naozaj pretrváva dodnes. Z tohto pohľadu môžeme o cene hovoriť ako o sume peňazí, ktoré musí kupujúci zaplatiť ak chce dielo vlastniť. Je to vlastne hodnota umeleckého diela vyjadrená peňažnými jednotkami. V konečnom dôsledku je to suma hodnôt, ktoré kupujúci vymieňa za vlastný prospech z vlastníctva umeleckého diela. Ako však kupujúci odhadli pri licitácii strop ceny, ktorú boli ochotní zaplatiť? Je potrebné pripomenúť, že pozvaní kupujúci neboli vo finančnej tiesni, netrpeli núdzou, nejaký ten milión hore - dole pre nich neznamenal koniec existencie. Tento výber kupujúcich evokuje tvrdenie, že umenie je iba pre bohatých. Efekt, ktorý sa dosiahol ovplyvnil všetky spoločenské vrstvy (o tom čo sa na aukcii predalo písali všetky svetové denníky), táto skupina bohatých kupcov sa na dlhé obdobie teda až do dnešných dní stala referenčnou skupinou pre oblasť trhu s umením. Každý, kto predáva túži po tom aby jeho potenciálny zákazník (kupec) patril do takejto skupiny. Takýto zákazník je nositeľ všetkých ukazovateľov pre budúci vývoj cien na trhu s umením. V tom istom období ako bola spomenutá aukcia v Londýne v krajinách socialistického bloku - bývalých satelitov ZSSR a teda aj našich vlastí bola snaha priblížiť umenie širokej verejnosti. Približovanie umenia širokej verejnosti nie je predmetom tohto príspevku. Vieme kam umenie socialistického človeka smerovalo a ako dopadlo. Okrajovo je potrebné uviesť, že existovali výnimky v tomto období, že umelci pôsobili v slobodnom povolaní, a že aj vtedy sa predávalo za trhovú cenu tohto obdobia. Aká je teda skutočná cena umeleckého diela a ako môže záujemca o kúpu dospieť k reálnej cene? V praxi sa pri stanovení ceny za produkt využívajú rôzne metódy. „ Vždyť jakou jinou cenu může mít obraz než náklady na jeho výrobu-plátno, trochu barvy a pár dřívek na rám“(S. Houpt, 2006). To čo určuje na obraze cenu je jeho pridaná hodnota, ktorá je zložená z takých ukazovateľov ako je meno autora, jeho postavenie v hierarchii hodnôt , ktoré mu prisudzujú potenciálni kupujúci, technika akou je obraz vytvorený, obdobie vzniku obrazu, samotné stvárnenie výjavu na obraze, jeho história (cesta obrazu od majiteľa k majiteľovi) politicko-legislatívne, kultúrno-spoločenské, ekonomické prostredie a v neposlednom rade spôsob akým dochádza k predaju samotného diela. Ak by sa cena orientovala iba nákladovo predstavovala by naozaj iba náklady na zhotovenie umeleckého diela a záležalo by iba na umelcovi aký by bol jeho zisk. Slovenský paradox spočíva v tom, že mladí autori (20-30 roční) pýtajú za svoje diela viac ako za diela sto rokov nežijúcich autorov. Stredná generácia umelcov (40-60 roční) žiada za svoje diela priam neskutočné peniaze. O diela najstaršej generácie umelcov (60-90 roční) nie je až taký záujem. Ostatní sú zaradení do kategórie solitérov- ktorých diela by chcel vlastniť každý. Preberať ceny konkurencie by znamenalo predávať za toľko ako iní umelci. Stále existuje možnosť predávať za ceny nižšie ako konkurencia s cieľom prilákať potenciálnych kupcov. Konečné rozhodnutie tak ostáva iba na predajcovi. Čo však vo všeobecnosti vyvoláva záujem o konkrétne diela a teda aj ich autorov? Umelecký trh je rovnako diferencovaný ako akýkoľvek existujúci trh. Tento trh umeleckých predmetov má svoje špecifiká a množstvo ukazovateľov, o ktoré sa opierajú subjekty tohto trhu. Je iné ak sa predáva obraz známym, priateľom, v kruhu vlastnej rodiny, cez sprostredkovateľa ( galéria, obchod so starožitnosťami... ) alebo na aukcii. Aukcia umeleckých diel je vlastne prvotný ukazovateľ reálnej ceny, ktorá sa dá na trhu dosiahnuť. Predstavuje základnú čiaru na určovanie ceny. Od takto dosiahnutých cien sa odvodzujú ceny za podobné diela od jednotlivých autorov. Ako inak stanoviť cenu ak nie tak, že už sa to raz stalo, že existuje precedens pri niečom podobnom. V praxi sa tieto ceny označujú ako prevzaté ( avšak jedná sa o ceny bežných konkurenčných výrobkov) my hovoríme o cenách umeleckých diel. Pozícia akú zastáva jednotlivý autor na trhu je jeho trhová pozícia, t. z. aké má postavenie v povedomí potenciálnych kupcov, nikdy nie u širokej verejnosti. Laická verejnosť prisudzuje iné vlastnosti rôznym umelcom ako verejnosť odborná a kupujúci majú svoju vlastnú predstavu za čo budú vymieňať svoje finančné prostriedky. Samotní autori majú často skreslenú predstavu o cenách za svoje diela. Určite sa mnohí kupujúci pri návšteve v nejednom ateliéri pri otázke koľko chce majiteľ za svoje dielo dozvedeli sumu, ktorá desať krát prevyšuje ceny, za ktoré sa v súčasnosti diela toho ktorého autora predávajú. Realita je taká, že podobné dielo si môže kúpiť každý trebárs aj na aukcii s poplatkami za podstatne oveľa nižšiu sumu. Autori, o ktorých je záujem majú spravidla prázdne ateliéry, a tí o ktorých záujem nie je ich majú plné obrazov. Ak mladý autor vyhrá výtvarnú súťaž financovanú bohatou firmou a víťazovi je odovzdaná cena 2000 € výmenou za jeho obraz, mladý autor začne predávať svoje diela za rovnakú sumu. Mnohí si potom mýlia súťažné podmienky s podmienkami na reálnom trhu s umením. Ako potom určiť cenu ak neexistuje pomyslený odrazový mostík? Ako určiť cenu u autora ktorý sa nepredáva? Ktorý súdny znalec je spôsobilý určiť cenu niečoho, čo sa na základe iných atribútov ako náklady na výrobu umeleckého diela nedá určiť, autor nežije nedá sa s ním na cene dohodnúť, nikdy sa ešte nič od tohto autora nepredalo? V tomto určovaní ceny zohráva významnú úlohu pozícia na trhu - aké vlastnosti umeleckého diala definuje kupujúci ako rozhodujúce, čiže aké miesto mu prisudzuje v porovnaní s inými dielami toho istého autora alebo v porovnaní s konkurenciou alebo jednoducho fakt, že chce takéto dielo vlastniť nech to stojí čo chce. Všetko čo je potrebné na dosiahnutie optimálnej ceny je sústredené jedine pri aukčnom predaji, všetky marketingové prvky pri predaji umeleckých diel sú sústredené na jednom konkrétnom mieste. Miesto, na ktorom aukcia prebieha zohráva významnú úlohu pri dosiahnutí konečnej ceny. Je rozdiel medzi štyrmi stenami obchodíka 3x4m alebo konferenčnej sály v nejakom spoločenskom centre. Množstvo návštevníkov rôzneho spoločenského postavenia, ktorí už v predbežnej propagácii samotnej aukcie a v neposlednom rade aj vybraných umeleckých diel, očakávajúcich nákupné divadlo je pripravené rozohrať dej o to, kto z koho. Konkrétny produkt( umelecké dielo) je pripravený, chýba iba určiť konečnú cenu. Platí však pravidlo trhu, kde všetci predávajúci chcú predať čo najviac a čo najdrahšie a všetci kupujúci chcú kúpiť čo najviac a čo najlacnejšie. Samozrejme nesmieme zabúdať aj na emócie bez tých by to asi nešlo. Aukcia tak vystupuje ako sofistikovaný nástroj na predaj a dosiahnutie optimálnej ceny, ktorá ako ukazovateľ určuje následné ceny a aj ostatné ceny sa opierajú o takto dosiahnutú cenu. Takto dosiahnutá cena je cenou za konkrétne dielo, ale nie za iné, podobné. Aukcia umeleckých diel je potom nástroj, ktorý vystupuje na trhu s umením ako cenotvorný prvok určujúci ceny, o ktoré sa opierajú ostatné obchody s umeleckými predmetmi závislý od ekonomického postavenia potenciálneho kupca. Platí pravidlo, že ak je niekto ochotný zaplatiť milión za nič, nie každé nič bude mať rovnakú cenu. Uvádzam, že cieľom príspevku nie je preferovanie aukcie ako jediného možného riešenie na kúpu umeleckých diel. Aukcia predstavuje iba nástroj, kde sa cena za umelecké dielo dokáže vygenerovať v danom momente na najvyššiu možnú hranicu. Na Slovensku sa predávajú obrazy v cenách okolo 150 000 € v Česku 700 000 €, v USA, Anglicku, Francúzsku... sú bežné ceny v rozmedzí aj okolo 1 000 000 - 100 000 000 €. Považujeme za potrebné uviesť, že sa tam predáva svetové umenie. Akísi globálni umelci typu Klee, Schiele, Klimt, Kandinskij, Mondrian, Rembrandt Pollock, Johns... Obraz od takého typu umelca chce vlastniť veľký počet záujemcov. Výskyt takýchto obrazov je limitovaný. Zároveň veľký počet záujemcov o takéto dielo dokáže reálne vykryť finančné požiadavky požadované za takéto umelecké dielo. Spoločenské zriadenie fungujúce v týchto krajinách to umožňuje už niekoľko storočí. Kapitál v týchto západných krajinách a umelecké cítenie vznikalo počas storočí niekoľko generácii. Situácia, ktorá vznikla v postsocialistických krajinách a u nás bola opakom toho čo sa na západe utváralo desiatky rokov. Treba si ale povedať, že aj Picasso nepredával v roku 1920 svoje obrazy za milióny ale tak, ako sa predávalo na tu dobu. M. Míčko (Expresionizmus, 1969) spomína list Albrechta Dürera, v ktorom žiada o zvýšenie honoráru za obraz nie z dôvodu pridanej vnútornej umeleckej hodnoty ale kvôli technickému zhotoveniu obrazu. L. Slavíček vj knihe „Sobě, umění , přátelum“ uvádza výmenu Švabinského grafík v dvadsiatych rokoch 20. storočia za obrazy svetovej moderny. Znamená to, že ceny vtedy boli založené na úplne iných kritériách ako sú dnes. Ak by sa aj u nás predával napr. Klimt, existuje možnosť aby bol kúpený domácim zberateľom? Sú maliari Benka, Galanda, Fulla, Mudroch, Pirner, Kaván, Košvanec, Janoušek, Willy-Novák globálnymi maliarmi? Nepochybne aukcia obrazov manželov Hoscoe na Londýnskej aukcii zdvihla ceny za obrazy českých maliarov. Filla, Kupka, Toyen, Štýrsky, Coubine, Kars, Mucha, sú maliari, ktorí tvorili dejiny umenia na starom kontinente v začiatkoch 20. storočia. Niekto si položí otázku, prečo sa uvedené obrazy nevydražili za vyššie ceny. Jednoznačná odpoveď snáď ani neexistuje. Je iné ak sa predáva Dali alebo Štýrsky. Budúcnosť ukáže, aký je ich význam v kontexte európskeho výtvarného umenia. Či im prináleží iné postavenie než zastávajú doteraz, že nie sú dostatočne docenení tak v európskom ako aj celosvetovom meradle, že ceny za ich obrazy nie sú konečné ukáže iba nasledujúce obdobie, nateraz ostáva všetko po starom. Z hľadiska súdnoznaleckého posudku je určenie ceny iba fikcia pre objednávateľa posudku. Znalec by mal byť odborník, ktorý vie dielo odobriť, uviesť autora, priradiť k niekomu, zaradiť do obdobia, porovnať s inými dielami, vyvrátiť všetky pre aj proti, byť vzdelaný v odbore, ale nikdy nebude vedieť jeho cenu. Znalecké posudky pre majiteľov obrazov, pre ktorých jediným určujúcim kritériom bola cena spred 5-10 rokov na obrazy od autorov: Grotkovský, Katona, Votruba, Kaššay, Kocka, Bokšay, Neogrády ... kde sa znalci pokúšali určiť ceny v rozmedzí 1000-30 000 € sú v súčasnosti pre majiteľa zdrapom papiera a zavádzajú jeho reálne ašpirácie na predaj. V súčasnosti sa ceny za obrazy od týchto autorov pohybujú do 5 000 €. To sú ceny, za ktoré sa obrazy od uvedených autorov ponúkajú avšak nie predávajú. Naopak, ak sa obrazy od M. Laluhu predávali pred desiatimi rokmi za 800-2000 € dnes sa za takéto ceny predávajú kresby. Ak by aj dnes znalec dokázal určiť cenu v budúcnosti bude jeho ocenenie irelevantné vzhľadom na vývoj na trhu s umením. ...Soudní znalci mají na trhu s uměním tak nízkou autoritu a tak špatnou pověst, že aukční síně s jejich posudky téměř nepracují. A pokud ano, jde o váhu jména konkrétního znalce, nikoliv o autoritu kulatého razítka.... „Ne, aby někdo posuzoval vše „od Vlacha po Bacha“. Dobrý znalec musí být nejen dokonalým teoretikem, ale především musí mít pro znalectví talent, cit pro věc i trochu výtvarné schopnosti, znát detaily a mít hodně „nakoukáno“,“ vypočítává Jiří Rybář z aukční síně 1. Art Consulting...Za více jak dvacet let, co tento stav trvá, se s ním trh s uměním naučil žít a soudní znalce již dnes téměř nepotřebuje. Obchodníci i sběratelé se naučili spoléhat na konkrétní „nesoudní“ znalce – historiky umění či zkušenější sběratele, kteří se na určitého autora či období specializují, a pokud k dílu potřebují expertní posudek, obracejí se na ně. Stát a jím určení znalci v tom nehrají vůbec žádnou roli. Problémem tohoto systému je, že je ryze neformální a člověk zvenku, který trh dlouhodobě nesleduje, do něj bude jen obtížně pronikat. (Skřivánek, J.) Aká je vlastne cena za umelecké dielo? Záver v tomto príspevku je jednoduchý a krátky. Každé umelecké dielo stojí presne toľko koľko ste ochotný za neho zaplatiť. Ak sa nájde niekto, kto dá viac, nič nekúpite. Naopak každé umelecké dielo predáte presne za toľko, koľko za umelecké dielo niekto vyplatí. Ak budete chcieť viac, nič nepredáte. S umením je to rovnaké ako s inými tovarmi ponúkanými na trhu. Ak existuje ponuka a dopyt cena sa vygeneruje na základe týchto dvoch prvkov trhu. Použiť ekonomické klišé, že nič iné zatiaľ nikto nevymyslel neplatí. Niekedy je cenou za umelecké dielo strata slobody, tej slobody o ktorú sa už 20 rokov snažíme. Možno je smiešne ak mladý umelec pýta za svoje dielo veľa peňazí, ale vyplatiť ho väzením už nie je o obchode, to už hraničí s absenciou zdravého rozumu... Umenie sa predávalo a bude sa predávať. Niekto si kúpi obraz za málo niekto za veľa, rovnako sa predávajú autá, knihy, domy, chlieb, aj pivo. Spoločnosť určuje čo sa dnes nosí a čo sa cení. Každý z nás skáče vždy len do výšky svojich príjmov, a právd a slobôd máme toľko koľko máme peňazí.

Čo však potom vlastne vyjadruje „cena“? Stále viac a viac si myslím, že je to z veľkej, prevažujúcej časti akási DPH za „kvalitu“ konkrétneho geografického miesta na trhu, či dokonca konkrétnej aukčnej siene, v ktorej sa cena určila... . Nuž a nie je tá cena dana tým, aký mal konkrétny umelec vplyv? Z remeselného hľadiska môžu byť rovnaké. Ale spoločenský a kultúrny dopad je v týchto dvoch prípadoch asi pomerne značný-

Pan Abelovsky...s dovolenim sa pokusim dat odpoved na Vasu otazku v texte hore...o " priemernosti"...Slovami Roberta Rauschenberga...jasne v suvislosti s Warholom... :-) ..." NIE KAZDY WARHOL JE DOBRY WARHOL... ZLY NIE JE !".... Myslim si, ze master works nemusia byt prave tie predane (na aukciach) najdrahsie a vedel by som si vybrat aj TIE " NIE ZLE" ... a za dobru ( lepsiu ? ) cenu... NO V POSLEDNOM CASE MAM " KRCE V ZALUDKU" OD BEZDUCYCH " ODBORNYCH" KOMENTAROV NA ISTYCH VYCHODNYCH " SELF BLOGOCH", KTORE SILOU RAKETY S NIZKOU DRAHOU LETU PRESNE ZASAHUJU MNOHYCH NASICH " ZBERATELOV" S NIZKYM MENTALNYM SYGNALOM...ALE S TUCNYM " MESCOM"... Prosim pritomnych...aby setrili vajickami .... :-)....