150. on-line aukcia výtvarných diel

17. Jún 2020, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

150. on-line aukcia výtvarných diel

Blogy | O stredoeurópskom kontexte nášho zberateľstva

Stojaté vody slovenskej aukčnej scény, akiste oprávnený pocit opakovania stále „toho istého“, nútia jej komentátora obracať sa – aspoň z času na čas – za inšpiráciami k najbližšiemu zahraničnému okoliu. Ktoré je nám rovnako historicky blízke, ako kvalitou a rôznorodosťou „prevádzky“ vzdialené. A táto vzdialenosť sa, žiaľ, ani náznakom neskracuje. Písal som napokon na túto tému už iks krát – primárnou príčinou nášho zaostávania je jednoduchá matematika: zdrojom aukčných hajlajtov je pre nás, čechov i maďarov predovšetkým klasická moderna 20. storočia. Na rozdiel od nich však „varíme“ z mimoriadne úzkeho autorského portfólia: Benka, Fulla, Galanda, Hála, Bazovský a Majerník.

Tým aj v podstate končí výpočet autorov, ktorých diela (najvyšších galerijných kvalít prirodzene) majú potenciu atakovať, či dokonca prekročiť snovú hranicu stotisíc euro. Ak aj znížime na bývalý korunový milión,  veľa mien nepribudne -  Šimerová, Mudroch, Nemes, Bauernfreund a z tých mladších možno ešte Vincent Hložník a Ladislav Guderna ... . Takto obmedzená ponuka sa skôr či neskôr musí vyčerpať. Ak sa tak už nestalo: za posledné dva - tri roky sa nám nepodarilo dražiť dielo domácej moderny nad 98 000 EUR – čo je spodná priečka vstupu do TOP 20 najvyšších predajov na aukciách SOGY.


Ako z tohto začarovaného kruhu von? Jednu z možností naznačila zaujímavá dražba v Čechách. Na tohoročnej aprílovej aukcii spoločnosti Adolf Loos Apartment and Gallery se predal obraz pražského, nemecko - židovského expresionistu Maxima Kopfa (1892 – 1958) „Zimní Praha“. Za nečakaných 1,74 milióna  českých korún. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ten istý obraz nezískal jeho predajca roku 2011 na aukcii pražského DOROTHEA za púhych 200 tisíc.  V pozadí násobného navýšenia ceny bola obchodná intuícia majiteľa diela – investičného fondu PRO ARTE. Záujem o „menšinových“ nemeckých modernistov totiž dramaticky stúpol zásluhou nedávnych, veľkoryso koncipovaných  výstav a knižných publikácií „Mladí lvi v kleci“ a „Oskar Kokoschka a Praha“.

 

Riaditeľ fondu Pavel Chalupa to všetko komentoval vskutku svojsky “... zbývá prosadit některé „lvy z klece“ na světovém poli. Protože jsme majiteli nejvýznamnějšího obrazu Maxe Kopfa (Svatá večeře, 1921), který jsme získali za milion korun, tedy za pakatel, před pár lety v Německu, nabízí se jedno férové řešení.  Prodat ho do Německa zpět za tu samou cenu. Ovšem v eurech. Vypadá to možná jako bonmot, ale zdá se mi, že nadešel čas nejen pro česko-německé vyrovnání, ale též vyrovnání cen...“.  K tomu treba len dodať, že doteraz najvyšší predaj Maxima Kopfa na svetových aukciách je „iba“ 56 tisíc eur (Mníchov 2014). To však teraz nie je náš problém...

 

Náš problém spočíva v tom, že obdobne „osvietených“ korporátnych investorov na domácom trhu predbežne niet. Lídri nášho zberateľstva zatiaľ iba váhavo a kompromisne reagujú na názorový pohyb umeleckej histórie, ktorý sa frontálne udial už v polovici 90. rokov minulého storočia. Totiž, na posun od „slovenskej moderny“ k „moderne Slovenska“. Spočívajúci  v odmietnutí predstavy,  že vývin našej moderny bol výhradne podmienený nachádzaním jej slovenskej identity.

 

Pritom celkom naopak - dnes  už treba považovať za dokázané, že moderna Slovenska mala vždy celkom prirodzené a v konečných dôsledkoch i určujúce prepojenia s internacionálnym modernizmom. Z jeho sprostredkovaných inšpirácií sa zrodila a na podloží križovatiek jej národne zmiešaných umeleckých úsilí sa svojbytne rozvíjala. Len z užšieho zreteľa možno tvrdiť, že jej povaha bola odleskom politických osudov slovenského národa, jeho zápasu o prekonanie historickej anonymity, boja o vystúpenie z nej. Táto nacionalistická predpojatosť sa stala dôvodom originality rozhodujúcich tvorcov jej programovo "slovenského" prúdu. V rovnakej miere však bola pre "slovensky" orientovaných umelcov i zábranou znemožňujúcou úplné prevzatie a udomácnenie modernizmu v jeho západoeurópskom poňatí. To však platí všeobecne – i pre našich maďarských, židovských, českých a nemeckých modernistov - výtvarná svojprávnosť ich tvorby nebola založená v prvom pláne na domestifikácii príkladov európskej moderny, ale na prelínaní jej periférnych, stredoeurópskych prúdení.

 

Niežeby sa neudialo v pochopení týchto faktov celkom nič: zberateľsky je už v zásade reflektovaný  prínos zlomového obdobia hornouhorského maliarstva rokov 1890--1910, v ktorom sa v strete stredoeurópskych, secesiou podmienených štýlových prúdení predpovedal zrod našej výtvarnej moderny v jej pravom zmysle. A to v predstihu pred Benkom, pred úsiliami jeho generácie, navyše bez jej nacionalistických komplexov. Akceptácia poznatkov umeleckej histórie je však len výberová – sústredená na dve mená – Ladislav Mednyánszky a Dominik Skutezky. Ostatní doboví koryfeji stredoeurópskeho  luminizmu – len námatkove: Halász-Hradil, Csordák , Lehotský, Duchajová-Švehlová, Rudnay, Gyurkovits, Mousson,  Rákosi, Kurth, Zemplényi, ale aj secesní symbolisti Andraškovič,  Mitrovský, Žabota....  ostávajú na okraji záujmu a v cenovej stagnácii.  Objavná retrospektíva v SNG IMPRESIONIZMUS SK na tejto skutočnosti (predbežne) nič nekorigovala.

 

Rovnako, zberateľská pozornosť voči košickej moderne je síce registrovateľná, ale v zásade spočíva len na dvoch menách – Anton Jasusch a Július Jakoby, ktorí sa už dávnejšie zaradili medzi autorov s pravidelnými top dražbami. Nič sa však nezmenilo na neistom obchodnom postavení  tvorcov národne nevyhranených, či rovno povedané – „neslovenských“ (židovských, nemeckých  a maďarských),  ktorí pokračovali od konca dvadsiatych rokov a začiatku tridsiatych rokov v secesno-symbolických a civilistických východiskách košickej moderny, bratislavského Kunstvereinu, komárňanského okruhu a ďalších secesných centier národnostne zmiešaného juhu Slovenska a stredoslovenských banských miest (Angyal,  Prohászka, Reichentál, Weisz-Kubínčan, Ruttkay, Flache, Palugyay, Koreszka, Oravecz, Kudlák, Čemický, Lörincz, Szabó a viacerí ďalší).

 

Národne ľahostajný senzualizmus týchto maliarov bol kvalitami nespochybniteľnou protiváhou nefolklórnych experimentov Alexyho, Bazovského, Mallého, či Galandu. V tejto súvislosti je  príznačné, že k najvyšším cenovým levelom sa z týchto maliarov priblížili len Imro Weiner a Edmund Gwerk, ktorí akoby „z druhej strany“ re-interpretovali klišéovité sujety slovenského mýtu.


Skrátka, nášmu zberateľstvu stále chýba jasne definovaný stredoeurópsky rozmer. Uznanie nedostatočnosti umeleckou históriou už dávnejšie odmietnutého,  zatiaľ však konkrétnymi súkromnými akvizíciami nespochybneného, nacionalistického centralizmu.

 

Prelomenie zberateľských stereotypov treba teda považovaťza vec zásadného významu. Otvorilo by, vo viacerých prípadoch  aj investične zaujímavú  a hlavne odborne zdôvodnenú perspektívu zbierania diel významných inonárodných umelcov na už spomínanom princípe kultúrnej dvojdomosti. Teda takých umeleckých osobností patriacich do nášho kultúrneho kontextu,  akými boli Pál Szinyei-Merse, Michal Teodor Csontváry-Kostka, Jóža Úprka, Jozef Arpád Murmann, Karol Harmos, František Foltýn, Vojtech Erdélyi, Július Schubert, Koloman Tichý, Július Tichý, Géza Szóbel, Gejza Schiller, Alexander Bortnyik, František Malý, Bertalan Pór, Peter Pálffy, Aurel Bernáth, Serge Charchoune a ďaľší.

 

Vidno teda, že portfólio „top“ autorov moderny Slovenska by nemuselo byť také chudobné, akým sa nateraz javí. A ani investične „jednosmerné“, vymedzené slovensko-českým  rozmerom. To by však naši korporátni investori do umenia našej moderny museli už konečne opustiť víziu budovania akejsi obdoby bývalých stálych expozícií Slovenskej národnej galérie. Ktoré -  ako vieme - už dlhú dobu chýbajú. Ale raz budú,  pevne verím (len neviem, či dožijem),  znova sprístupnené  a koncipované v súlade so skutočne aktuálnym názorom na ich podobu. Rád by som sa mýlil: ale mám také tušenie, že naši korporátni zberatelia sa pri ich prehliadke budú tak trochu „chytať za nos“. Samozrejme – vopred vzdávam česť výnimkám.

 

(Text je publikovaný v katalógu 123. letnej aukcie firmy SOGA, 9. 6. 2015)

Diskusia

J. Abelovský 09.06.2015 09:25

Ad: Dan. Predpokladám, že ste mali nejakú negatívnu skúsenosť na našich on-line aukciách. Konkrétne s pracovníčkou, ktorá má túto agendu na starosti. Ak je to naozaj tak – stačilo sa obrátiť na jej nadriadeného – teda na mňa (kontakty nájdete na našej stránke) a problém by sa – pokiaľ by to bolo len trocha možné – riešil. Bez zbytočného generalizovania o klientoch „druhej kategórie“, či o „celebritných“ živých aukciách . Lebo to naozaj nie je pravda. Pravdou je to, že každý segment našej ponuky má svoje objektívne limity. Klienti on-line aukcií nadovšetko očakávajú atraktívne vyvolávacie ceny. Inak nereagujú. V mene ich „podpory“ v tomto slova zmysle dohodujeme ceny s majiteľmi diel. Je azda jasné, že nejaké ďalšie „pružné jednania“ ohľadne dodatočného znižovania predajných cien sú potom dosť ťažké a nemusia byť úspešné. Naše „rigidné“ provízie? Sú v kontexte domáceho i zahraničného trhu celkom štandardné. A ešte – máte pravdu v tom, že mojimi článkami sa snažím „ohýbať“ trh. Upozorňovať z umelecko-historického hľadiska na jeho nevyužité rezervy. Je na tom niečo zlé?

Dan 08.06.2015 22:31

Pan Abelovsky, je celkom fajn cez zmienku velmi konkretnych autorov zvysit dopyt po nich respektive ozivit aukcie, nafuknut objemy. Vsetko je to prirodzene o marketingu, neuprosne zakony platia zial vsade, umenie nevynimajuc. Ale vy sami praktizujete trhove principy rovnako, a drazitelia na on line aukciach su u Vas, uprimne povedane, obcanmi druhej kategorie. Vzacnejsi Vam je drazitel jedneho obrazu na pompeznej live aukcii, ako drazitel mnohych obrazov maliarov "druhej a tretej ligy" na aukciach on line. To sa prejavuje na viacerych drobnostiach z aukcnej praxe, pocnuc ochotou slecny Kriskovej realizovat pruzne predaj nevydrazenych diel na on line cez operativne rokovanie s majitelmi diel, ak je zaujemca a drazbu on line z roznych dovodov nestihol, a konciac rigidnymi proviznymi sadzbami, nijako nepodporujucimi on line drazitelov. Aj tito "drobni" mravcekovia ale tvoria aukcnu atmosferu, a vplyvaju na ceny trhu. Clankami trh neohnete, toto nie je reklama na praci prasok, pristupom mozete trh vychovavat. Ale zacat treba priamo u Vas na pracovisku. Nemozete chciet vyspely trh, ked aplikujete sami u seba vo vnutri prisne objemove a smotankovsko-celebritne ponatie drazieb. Prajem vela zdaru !!!

J. Abelovský 26.05.2015 16:25

O úlohe golfu v dejinách nášej moderny toho teda veľa neviem. Podľa dostupných informácií za prvej republiky bolo jediné naše regulérne hrisko v Piešťanoch (v Čechách boli "až" tri – v Karlových Varoch, Mariánskych Lázňach a v Prahe). Hrali na ňom najmä zahraniční kúpeľní hostia. Členom klubu bol aj Alfonz Mucha. Galandu anály nezmieňujú. Takže - asi je to predsa len valaška...

Vladimír Havrilla 26.05.2015 14:45

a neslobodno zabudnúť na Gutfreunda. Toho uznávam. Galandoví, ako že kubistickí Zbojníci sa dajú ľahko zapamätať. A ešte k tomu, nie je jasné, či tam leží valaška, alebo golfová palica. V tých rokoch golf, podobne ako lawn tennis, jazz, tango, kino, rádio, dosť ovplyvňovali Slovensko. Možno aj preto tá pohodená valaška už začínala byť golfovou palicou. Ale kto si pamätá nejaký obraz "českého kubizmu?" Nula bodov. Fakt je, že rád si vybavím v mysli ilustrácie Smelý zajko, až potom Avignonské slečny, a už vôbec nie český kubizmus.

J. Abelovský 26.05.2015 12:59

Vlado, "český kubizmus" je už dávnejšie uznávaný európsky pojem ... a minimálne Kubišta bol od francúzov celkom svojprávny... a Emil Filla v neskorej tvorbe (keď Galanda bol už po smrti a Fulla sa obracal k sakrálnemu tradicionalizmu) vnášal do kubizmu "zurčiace slovenské potôčky". Ale ako! Skrátka nebude to také jednoduché... .

Vladimír Havrilla 26.05.2015 12:46

Českí kubisti len napodobňovali francúzskych kubistov, nič naviac do toho nevložili. Ako hovoria komiksoví kresliari "cross over". Galanda a Fulla do kubizmu vložili slovenskú idylu, takpovediac ten zurčiaci potôčik. Aj slovenské tango treba znovu objaviť. G. Dusík a K. Elbert sú skoro tak dobri ako Ježek, Voskovec a Werich. Ale keď porovnávate napríklad "Vítr vane pouští..." a zanôtite si pesničku "Maličká slzička nezaškodí, bez nej sa dievčatko nenarodí...", (text slovenský žid Neumann,) zistíte, že tá slovenská pesnička je krajšia, ako Vítr vane pouští, aj keď aj to je takpovediac nostalgická zàležitosť. Galanda a Fulla vyhrali aj ceny na Expo. Lebo tam bol ten zurčiaci potôčik zo slovenských hôr.

slovenská ovečka 25.05.2015 09:49

Kde sú hlasy a činy slovenských kultúrnych inštitúcií ako SNG, SNM,SND, Kunsthale, Matice slovenskej a iných štátom platených „MIENKOTVORNÝCH“ INTELEKTUÁLOV ale aj ostatných vzdelaných teoretikov, ktorí sa veľmi povýšenecky dívajú na nekultúrny plebs? Prečo nič nerobia proti konečnému rozhodnutiu SNR dostavať garáže priamo na Bratislavskom hrade uprostred legendárneho hradu Carnuntum, ktorý nemá obdobu medzi našimi umeleckými a historickými pamiatkami a až do našich dní sa zachoval? Každý deň sa tam betónuje. Prečo v celej veci burcuje verejnosť hŕstka laických nadšencov?

J. Abelovský 21.05.2015 11:53

Ad BB. Nejde ani tak o peniaze, či o snahu z druhej cenovej ligy robiť prvú. Skôr ide o spochybnenie konzervatívnych koncepcií našich „veľkých“ zberateľov. Ktorí podvedome sledujú cieľ akejsi ideálnej „SNG v malom“. Pritom však už je umelecká história niekde celkom inde, mimo klišé národne oktrojovaných dejín. Len to nie je vidieť. Čo tiež ukazuje, ako veľmi chýbajú (a ešte dlho chýbať budú) stále expozície národnej galérie... .

BB 20.05.2015 22:42

Problem tohto celeho je, ze Benkovi, Galandovi, Bazovskemu sa v danej dobe nikto nepriblizoval. Boli to tazke vahy za svojho zivota a tak to aj ostalo dodnes - preto ich ludia zbieraju. Nemozno teda cakat, ze ludia sa zacnu nahanat za Elemerom Halaszom Hradilom, Cemickom atd. a dojde k preskupeniu cenovych vah. Svojho casu neexistovala na webe ziadna zmienka o Weiszovi Kubincanovi a dodnes prakticky ani nie je: https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=weisz+kubincan+site:.sk&start=40 Vystavy v SNG ako Nove Slovensko, Moderna ukazali obdobie kedy Slovensko islo hore, industrializovalo sa a dani autori maju jednoducho historicke pravo byt v kategorii 100000+. A ten zbytok prace vyrobit hviezdu z autorov druhej vlny - to ostava na Vas :)

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť