147. večerná aukcia

22. Október 2019, 19:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

147. večerná aukcia

Aktuality

Top dielo 147. aukcie - Vincent Hložník (1919 - 1997)

Top dielo 147. aukcie - Vincent Hložník (1919 - 1997)

(22) VINCENT HLOŽNÍK (1919 - 1997): Vyhnaní vojnou.  1944. Olej na kartóne. 68 x 97 cm.  Značené vpravo dole „V. Hložník 44”

 

„Vyhnaní vojnou“ je galerijné dielo Vincenta Hložníka z krátkeho, prechodného obdobia rokov 1944 – 1945. Pripravuje vtedy súbornú výstavu v Žiline, ktorú nazval príznačne: „Storočie malomocných“. Azda najvýraznejším spôsobom z celej svojej generácie sa tak Vincent Hložník prihlasuje k nadrealistickej poetike vlastných literárnych súbežcov (neskôr nazvaných Avantgardou 38). Literárny nadrealizmus reprezentovaný Bunčákom, Fabrym, Rakom, Reiselom, Žárym a ďalšími, chcel nečasové slovenské literárne pomery narúšať zdanlivo protikladnými prostriedkami: oproti racionalite vedcov postavil iracionalitu využívania surrealistických princípov automatizmu analógií, symbolickej reči podvedomia. No na pôde zborníkov, ktoré vydávali básnici a literárni vedci v rokoch 1938-1942, dochádzalo aj k stretaniu, vzájomnej konfrontácii a vyhraňovaniu dvoch posledných generácií nášho maliarstva: osobností bratislavskej a pražskej vetvy “Generácie 1909” - Mudrocha, Majerníka, Kostku, Matejku, Nevana, Želibského, Hoffstädtera, Šimerovej a ďalších s najmladšími maliarmi, práve v tom čase vojny študujúcich, alebo končiacich akademické štúdiá. Táto nastupujúca vlna býva nazývaná “pokolením druhej svetovej vojny”. Patria sem najmä Vincent Hložník, Viliam Chmel, Ladislav Guderna, Ervín Semian, Ernest Zmeták -- všetko maliari narodení okolo roku 1919. Podľa teoretika Avantgardy 38, Jaroslava Dubnického, sa ekvivalentom k nadrealistickému básnictvu, “poetické” maliarstvo a sochárstvo. “Štruktúra štruktúr” sa porovnávala s poetizujúcou, “literárnou” a tematickou štruktúrou obrazu či sochy. “Poetickosť” bola pre neho hlavným poznávacím znamením nového maliarstva. Realizovala sa “torzálnosťou”, fragmentárnosťou”, náčrtkovitosťou,” rozšírením okruhu námetov, v ktorom okrem dedinskej témy nachádzala miesto i problematika mesta (portrét, zátišie) robotnícka téma, ba aj “chmúry hrôz vojny”. No pre Dubnického bolo najpodstatnejšie, že všetky tieto výrazové prostriedky napomáhajú k tomu, “… aby sa výtvarné dielo cítilo ako znak skutočnosti. Ak sa takto zoslabuje dojem realistickosti zobrazenia, na druhej strane sa zase umožňuje poetické účinkovanie takéhoto diela… “. Okrem Gudernu spĺňal takéto kritériá najmä Vincent Hložník. Jeho variácie už známeho, majerníkovského motívu potreby “úniku zo sveta” sa v Hložníkovom umení tých čias síce objavujú celkom zákonite, ale ich existencialita je ešte prehĺbenejšia, už celkom neverbalizovateľná. Vždy tie isté neľudské priestory - hrozivé, varovné, katastrofické - a vždy ten osamelý dav rútiaci sa hrôzou. Je to útek “odkiaľsi” a nie “kamsi”, únik do nevysloviteľna, do nekonečna, smerom k večnosti. Alebo k ničote. Scenéria týchto šialených útekov je rámcovaná nocou. To má nesporné podobnosti v poézii jeho nadrealistických súbežcov. Podľa R. Matuštíka: “… Ak Bunčákovi splýva zloba čias s nocou, ktorá sa “valí tam dolu”, Reisel sa nostalgicky túla nocou a Žáry otvára ešte Zasľúbenú zem podobou noci… “. Ale aj noc je pre Hložníka viac, než len priamočiarou alegóriou. Jej tajomnosť je transcendentná. Podstatnú dôležitosť má Hložníkovo poňatie priestoru, ktorý sa správa ako nadľudský organizmus, vťahujúci človeka do svojho chaotického víru.

Aukcie

146. aukcia výtvarných dielNa aukcii bolo vydražených 73 diel (44%) v celkovej hodnote 269 990 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.146. aukcia výtvarných diel

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť