133. jarná aukcia výtvarných diel

07. Marec 2017, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

133. jarná aukcia výtvarných diel

Blogy | O Krásnej Hôrke, extrémistoch a SNM-Múzeu Betliar

Rok po ničivom požiari na Krásnej Hôrke ma oslovil rožňavský žurnalista BELO HEFLER, či by som nedal na papier niekoľko svojich myšlienok o uplynutom období. Bohužiaľ na článok som čas nemal, ale na jeho otázky som odpovedal rád. Rozhovor bol uverejnený na inforoznava.sk http://www.inforoznava.sk/autorske-rubriky/rozhovory/na-andrassyovcov-mysli-kazdy-den .......................................... Na foto predstaviteľ ĽS-Naše Slovensko, v pozadí hrad Krásna Hôrka (foto: aktuality.sk)

1.    Po požiari hradu Krásna Hôrka si napísal blogy pre Sme, resp. infoRoznava.sk.  Zmenil si v niečom s odstupom času pohľad na vec?

To, čo som napísal, prakticky v deň, kedy hrad horel, si myslím aj teraz. Človek má predstavu, že rok je dostatočný čas na „upokojenie sa“, ale vývoj po tejto katastrofe na to dôvod nedáva. Nič sa nezmenilo, predovšetkým v postoji múzea, v správe ktorého Krásna Hôrka je. Veď čokoľvek od dňa požiaru sľúbili, v uvedenom termíne alebo vôbec nedodržali. Najviac ma však mrzí akási zlá atmosféra jednako v múzeu, medzi pamiatkarmi, ale aj v obci, kde nikto nič poriadne nevie, pritom Krásnohorčanov sa to týka najviac. Tiež mi nie je celkom jasné ako chcú hrad budúci rok sprístupniť verejnosti (tak to tvrdí SNM). V prvej fáze sa má opraviť strecha na dolnom a strednom hrade, pričom na zvyšku sa má pracovať potom. Do hradu sa dá vchádzať len cez jednu bránu a dosť dobre si neviem predstaviť, ako na stavenisku, kde je pohyb beztak nebezpečný a za vrčania vŕtačiek, bude prebiehať múzejná prevádzka!


2.    Téma požiaru hradu sa stala okamžite dominantnou aj pre extrémistov, ktorí si spravili pod hradom pútne miesto, v nedeľu tam boli už tretíkrát. Ako to hodnotíš z hľadiska renomé obce a tejto významnej kultúrnej pamiatky?

V prvom rade ma zaráža naivita ľudí, ktorí si mysleli (myslia), že im nejaký rasista a šovinista vyrieši problémy s Rómami. Bol som šokovaný, keď som videl, ako si Maďari z Krásnohorského Podhradia podávajú ruky s kotlebovcami, s tými kotlebovcami, ktorí  na nich pľujú rovnako ako na Rómov. Extrémisti s diktatorickými sklonmi sú len tupí populisti, ktorí v záujme vlastnej propagandy budú chváliť aj „nepriateľa“. Krásna Hôrka už čo to prežila, prežije aj ich, no obec a niektorí jej obyvatelia túto špinu len tak ľahko nezmyjú. Je tiež smutné, že Krásna Hôrka bola zneužitá miestnymi na snahu riešiť stav, ktorý, či chcú alebo nechcú, sami spôsobili svojou ľahostajnosťou. Teraz zasa, neuváženým konaním spravili svojimi susedmi ľudí, ktorí rovnako ako mnohí Rómovia z osady, nie sú pre túto spoločnosť ničím užitoční. Iste sa to nepočúva dobre, ale kto iní, ak nie generácia mojich rodičov mala šancu vplývať na čierne stavby či prisťahovalectvo? Viem, že to nie je jednoduché, ale myslím si, že je našou psou povinnosťou starať a zaujímať sa o miesto, kde žijeme a odkiaľ pochádzame. S veľkou ľútosťou som sledoval aj to, ako sa z tých dobrých ľudí z dediny stali nenávistní pomstychtivci, obviňujúci deti. Na ich mieste by ma viac trápilo to, že dlhé desaťročia im unikali peniaze tým, že ani Múzeum Betliar a obec už vôbec nie, neboli schopní využiť možnosti, ktoré ich obec z hľadiska turistického ruchu má. 

3.    Si po roku optimistom, že sa hrad naozaj poriadne opraví napriek problémom okolo verejného obstarávania a zbierky sa vrátia neporušené, resp. zrekonštruované na svoje miesta?

V tejto záležitosti človek nemôže byť ani optimistom a ani pesimistom, najlepšie urobí, ak sa na vec pozrie ako realista. To, že to bude mimoriadne komplikovaný administratívny proces, bolo zrejme asi každému. Komplikácie sa v takom prípade dajú predpokladať a aj nastali... Už sa neodstanú, dokonca mám pocit, že nejaké ešte môžeme očakávať. Samotné stavebné práce budú určite vykonané (otázne je, že kedy), no mám veľké pochybnosti o schopnosti Múzea Betliar zabezpečiť hradu takú odbornú – vedeckú „starostlivosť“ ako si vyžaduje. K tomu, aby sa zbierky mohli na svoje miesto vrátiť, je potrebné to miesto poznať a tiež nezaškodí, ak sa vie, o akú zbierku ide. Rekonštrukcia Krásnej Hôrky však nie je len o znovupostavení strechy a vrátení exponátov. Malo by ísť o komplexnejšie riešenie hradného areálu z hľadiska jeho prevádzky. Je podľa mňa nevyhnutné nanovo koncipovať a upgradnúť expozície, modernizovať ich obslužné priestory a konečne vytvoriť slušné zázemie pre turistov i zamestnancov.

4.    Už nejaké roky pracuješ v Bratislave, rožňavský región opúšťa množstvo šikovných mladých ľudí. Myslíš si, že je tu ešte potenciál, najmä z hľadiska množstva historických pamiatok, na to, aby mal tento región šancu na rozvoj cestovného ruchu?

Rožňavu a Gemer som nikdy neopustil. I keď doma nežijem, myslím si, že pre svoj rodný región aj na diaľku robím viac a hlavne ho poznám lepšie ako ktorýkoľvek môj krajan. Ani Andrássyovci nežili len v Betliari či v okolí Krásnej Hôrky, ale záležalo im na miestach, kde pochovávali svojich predkov a vychovávali potomkov a záujmy tejto lokality hájili nielen ako podnikatelia, ale aj ako poslanci v parlamente. Snažme sa nasledovať ich príklad a neničiť to, čo nám zanechali a vytvárali spolu s našimi starými rodičmi. Cestovný ruch mal v Rožňave vždy veľmi veľké možnosti, nikdy sa však nevyužívali naplno, zvlášť v posledných dvadsiatich rokoch nie. Veľký nedostatok je v osvete a v práci so školami. Napríklad na Krásnu Hôrku sa gemerské dieťa dostane v priemere raz za svoje základo- a stredoškolské štúdium. Aj to sa deje „schnelkursom“ s ani nie hodinovým neodborným výkladom brigádničky. Budovanie lokalpatriozmu, kultúrneho a historického vedomia sa takto jednoducho nerobí. Chýbajú programy múzea, ktoré by dali dôvod expozície Múzea Betliar navštíviť viackrát a absentuje aj spolupráca so školami. Keď si uvedomím, že mnohé bratislavské deti musia cestovať desiatky kilometrov (napr. do Viedne alebo do Budapešti), aby videli umenie, ktoré majú naše deti pod nosom v Betliari alebo v Krásnej Hôrke, nevychádzam z údivu, že to školy a samotné múzeum nedokážu využiť. Skrátka, najprv musíme náš región poznať, následne si ľahko osvojíme pocit jeho dôležitosti nielen pre nás (v prípade Gemera minimálne pre stedoeurópske dejiny a kultúru) a potom príde aj chuť preň pracovať. Máme na čo byť hrdí!

5.    Ako si Ty sám strávil deň prvého výročia od požiaru hradu - zapálil si sviečku, ako k tomu vyzýval starosta obce, alebo si ani nemal čas na to myslieť?

Nech to znie akokoľvek frázovito, na Krásnu Hôrku a Betliar či Andrássyovcov som myslel a myslím každý deň. Je jedno či to bolo pred alebo po 10. marci 2012. Prvé výročie katastrofy som prežil ako každý deň, s prácou, písal som a bádal... A áno, večer som sviečku zapálil, nie preto, že k tomu vyzýval starosta, ale som presvedčený, že by tak bola urobia aj moja stará mama, ktorá z Krásnej Hôrky pochádzala a aj preto, aby som symbolicky vyjadril to, že aj v „ďalekom“ svete sú Gemerčania, ktorým rovnako ako tým doma, záleží na kvalitnej obnove nášho hradu.

Diskusia

Igor Ondruš 14.03.2013 19:33

Dobrý deň, pán Barczi. Dobrý rozhovor ste dali. V Slovenskej republike mnohé záležitosti nefungujú tak ako by mali - mohli - keby kde bolo, tam bolo a piesok sa tu lial a voda sypala. Kotleba a jemu podobní sú hanbou Slovenska - o tom niet pochýb. Niektorí Rómovia sú problémom Slovenska - o tom niet pochýb. Zóna A po Nežnej revolúcii nehrá svoju skladbu ,,Cigánsky problém'', ktorú sme za socializmu mohli počúvať, lebo Zóna A je v čase demokracie a ľudských práv politicky korektná punková hudobná skupina. Tým čiernym stavbám nerozumiem všeobecne ani dnes, ani spätne do socializmu. Môj dedko za hlbokého socializmu si pristaval k svojmu legálnemu záhradnému domčeku na svojej legálnej záhrade garáž s kúpelňou a splachovacím záchodom (celkovo 7 x 3 metre´= 21 metrov štvorcových) a neunúval sa to oznámiť príslušnému úradu v BA, tak to oznámili (udali ho) susedia a musel zaplatiť pokutu vtedajších 3000 KČS, keď vtedy zarábal vtedajších cca 5OO KČS - a to bol vtedy ,,kráľ''. Ja neviem či ostatní mohli (môžu) prdieť na úrady a úrady prdia na nich, ako aj susedia, resp. udavači prdeli (prdia) na všetkých a na všetko. Je to divné. A k zapáleniu Hradu - kebyže ja, Igor Ondruš, teraz plnoletý, odhodím cigaretu v lete pod Bratislavským hradom do vysušenej trávy a Bratislavský hrad vyhorí, a polícia s hasičmi zistí, že som to bol ja, Igor Ondruš, tak sedím už v base, škody by som nevedel vynahradiť a príslušníci mojej rodiny by chodili po kanáloch od hanby a zmenili by si priezviská. Keby som bol neplnoletý, tak otec s matkou ak by ma nezabili, tak by ma asi minimálne zmrzačili, dali do polepšovne, zriekli sa ma a nepriznávali by sa ku mne už nikdy. A ja keby som si uvedomil, že čo som spravil, aký celospoločenský prúser som vykonal, tak by som si asi s plačom vzal život, lebo by som si nevedel predstaviť žiť s takou hanbou, že všetci by na mňa po zvyšok života ukazovali, že to je ten debil. Ale všetko je to vec výchovy. A aj správneho a spravodlivého fungovania štátu, kde na každého platí rovnaký meter.

Aukcie

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.