146. aukcia výtvarných diel

18. Jún 2019, 18:00

146. aukcia výtvarných diel

Blogy | Ženský zákon (krátka správa o trhu s umením)

Rok 2018 sa v domácom trhovom prostredí opakovane niesol v takmer už tradičnej zotrvačnosti. Hoci priniesol personálne zmeny, niekoľko definitívne uzavretých projektov (Galéria Krokus, Galéria +-) a teda, dúfajme, tým pádom aj nové výzvy, v zásade ostáva zrejmé, že naše trhové prostredie stále stojí na niekoľkých vybraných kľúčových hráčoch – jedincoch a inštitúciách. Stále nám chýbajú silné synergické aktivity – užšie prepájanie inštitucionálneho a komerčného sveta –, aj keď v porovnaní s minulosťou je evidentná silnejúca vôľa komunikovať prítomnosť trhu aj na pôde verejných inštitúcií. Navyše to, čo bolo akosi cítiť vo vzduchu – že čoraz viac domácich zberateľov pociťuje voči verejnosti, občanom či „len“ milovníkom umenia akúsi nezáväznú povinnosť podeliť sa s výsledkami vlastnej akvizičnej činnosti, resp. celkového snaženia v tejto oblasti –, sa naozaj čoraz výraznejšie prejavuje aj v konkrétnych aktivitách. Nejde len o počin Petra Pašku a zriadenie galerijného priestoru v centre mesta či veľkorysý dar rodiny Zubaľovcov, ale napríklad aj o úzku spoluprácu so zberateľskou základňou pri príprave divácky mimoriadne úspešnej výstavy Filla – Fulla v Slovenskej národnej galérii, podporné aktivity združenia collective pri organizácii Ceny Oskára Čepana, Cenu Nadácie NOVUM, ale aj pripravované projekty viacerých zberateľov v Košiciach... Jednoducho budeme si musieť zvyknúť, že aj vzhľadom na podvýživené financovanie akvizičnej činnosti štátnych galérií sú vôľa a aj „výtlak“ neporovnateľne väčšie v súkromnom sektore. Ostáva veriť – a našťastie máme niekoľko svetlých príkladov (Galéria Nedbalka, ale aj galéria a múzeum Zoya), ktoré trvalo vykonávajú prezentačnú a aj edukačnú činnosť –, že tento trend smerujúci k filantropii bude v budúcnosti pokračovať a prinášať nielen inšpiráciu pre nové mená v trhovom prostredí, ale aj radosť pre „bežných“ milovníkov umenia.

Slovenské umenie volá domov

V minulosti sa v spojitosti s naším umením často uvádzalo, že jeho pomyselná (čítaj prehnaná) hodnota „platí“ len po prvé hranice. A teda že prechodom cez najbližší hraničný priechod Benka, za ktorého ste zaplatili milión slovenských korún, okamžite stratí na hodnote. Globalizácia priniesla popri rôznych vymoženostiach aj posun na viacerých úrovniach obchodovania, e-komercie, internetových predajov. Aj preto je dnes už takéto uvažovanie úsmevné. Potvrdzuje to aj niekoľko výnimočných predajov na hranici domácich autorských a dokonca aj svetových rekordov, ktoré boli v roku 2018 dosiahnuté za diela našich autorov na aukciách v zahraničí. Tu je, samozrejme, potrebné zdôrazniť, že by bolo naivné domnievať sa, že tieto nákupy realizovali výhradne zahraniční zberatelia. Naopak, dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich bola uskutočnená slovenskými či českými záujemcami. Dnes sú k dispozícii rôzne možnosti, ako sledovať ponuku aukčných siení na celom svete, a preto nie je problém v jednej chvíli dražiť po telefóne v Paríži a zároveň zvyšovať online príklep na internetovej aukcii v USA.

 

Asi najzaujímavejším minuloročným zahraničným predajom, ktorý sa týka aj nášho územia, bola aukcia súkromnej zbierky francúzskeho kritika Raoula-Jeana Moulina (1934 – 2014) a jeho manželky Jeanine, ktorá sa konala vo februári v parížskej aukčnej sieni Crait + Müller. Moulin bol rešpektovaný francúzsky umelecký kritik, ktorý sa významne angažoval ako kurátor výstav a v roku 1965 založil časopis Opus International. Vďaka svojim bohatým aktivitám na poli umenia sa v 60. rokoch priatelil aj s mnohými umelcami našej neo-avantgardy. Aj preto sa v aukčnej kolekcii objavilo niekoľko naozaj pozoruhodných a z pohľadu našej umenovedy významných artefaktov. V pestrej pozostalosti boli popri kľúčových menách francúzskeho umenia reprezentatívne zastúpení aj predstavitelia z nášho regiónu. Popri dnes už raritne sa objavujúcich dvoch „klasických“ anti-obrazoch Júliusa Kollera Bez názvu, ktoré sa vydražili za 14 000 (estimácia 800 – 1000 eur) a 10 000 eur (estimácia 500 – 700 eur), boli v kolekcii zastúpené serigrafie a letristická kompozícia Miloša Urbáska z cyklu Téma O z roku 1967, ktorá bola vydražená za 17 000 eur (estimácia 1000 – 1200 eur), koláž a grafiky Milana Dobeša, dva objekty Stana Filka vydražené po 8000 eur (estimácia 800 – 1000 eur). Rovnako aj asambláž Alexa Mlynárčika Čičmany z cyklu Slovenská krajina z roku 1989 s odhadom 2000 – 3000 eur vydražená finálne za 5 500 eur. Aj napriek tomu, že sa v súčasnosti opakovane proklamuje zvyšujúci sa záujem o náš geografický priestor, nastavenie odporúčaných cien daného francúzskeho aukčného domu pre kľúčových autorov nášho umenia 60. rokov prezrádza, že to s tou akceptáciou stále nie je úplne zrejmé. Ak sú galerijné diela Kollera, Dobeša, Filka či Urbáska zo 60. rokov estimované na hranici 1000 eur, je zrejmé, že pracovníci aukčného domu aj napriek tomu, že i v úvode katalógu uvádzajú, že Moulin mal úzke kontakty so strednou Európou, evidentne cenotvorbe diel z tohto regiónu nevenovali zásadnejší priestor. Práve vo virtuálnom prostredí medzinárodného trhu s umením môžeme odčítať reálne umiestnenie našich autorov v pomyselnom medzinárodnom rankingu. Presne tu, na hranici zahraničného odhadu sa končia naše predstavy o reálnej akceptácii slovenského umenia v zahraničnom prostredí.

 

Iným pozoruhodným precedensom je bezpochyby zaradenie koláže Miloša Urbáska do aukcie diel umenia 20. storočia A Different Perspective (Odlišná perspektíva) spoločnosti Sotheby's 13. novembra 2018 v Londýne. Predkladané dielo KÖNIGSSTADT sa vydražilo za rekordných 13 259 eur; pritom pre nás je zaujímavá aj zmienka o jeho proveniencii – v katalógu sa uvádza, že ho v roku 1975 získal jeho vlastník od Slovak Art Galleries Association, Bratislava. Oba Urbáskove zahraničné predaje sú mimochodom (svetovými) autorskými rekordmi.

 

Opakovane sa týmto typom predajov potvrdzuje, tak ako to zhodne zdôrazňujú naši kľúčoví kurátori, ale aj zástupcovia trhovej sféry, že je to najmä naše umenie 60. rokov, čo získava nielen na pozornosti zahraničných historikov umenia, ale aj na investičnej sile. Netreba však v tomto kontexte opomínať ani autorov, ktorých domáca kunsthistória takpovediac dlhodobo odborne podceňuje. Vo viedenskom Dorotheu sa napríklad koncom roka dražili dve olejomaľby Jozefa Theodora Moussona za ceny, ktoré rovnako konkurujú domácim rekordom. Charakteristické výjavy z trhu v Michalovciach sa z pôvodnej estimácie 6000 – 8000 eur vyšplhali vo viedenskej centrále až na sumu 20 482 resp. 17 151 eur. Aj tu odhad ďaleko zaostával za konečnou dosiahnutou cenou...

 

A Star Was Born

Ak sme minulý rok naznačovali, že Tomáš Umrian o konskú dĺžku predbieha svoju domácu „konkurenciu“, v roku 2018 tento svoj náskok ešte razantnejšie zvýšil. Jeho premiérové uvedenie na pravdepodobne najprestížnejšom svetovom veľtrhu Frieze so samostatnou prezentáciu diela Stana Filka bolo bezpochyby nečakaným úspechom. Vo svojej londýnskej premiére Umrian zopakoval výstavný projekt z prelomu rokov 2017/2018 From Earth to Pluto, ktorý v jeho galérii kurátorsky pripravila Nina Vrbanová. Umrian pre promo slovenského umenia, ako aj samotného Stana Filka prispel na veľtrhové pomery naozaj nápaditou a pre potreby Instagramu mimoriadne atraktívnou inštaláciou. Fotogenický stánok pútal pozornosť viacerých prominentných návštevníkov, objavil sa na mnohých reportoch z prehliadky a bol rovnako zaradený medzi top stánky podujatia. Úspech, ako sa opakovane potvrdzuje, praje pripraveným, uvidíme však, k akým ďalším výzvam bude smerovať ešte stále mladý a značne ambiciózny galerista.

 

Pre domáci trh sú aktívna účasť na najvýznamnejších veľtrhoch zástupcami galerijnej sféry, ako aj ich pôsobenie v prostredí medzinárodného obchodu mimoriadne dôležité. Renomované inštitúcie si diela neraz vyberajú a teda aj nakupujú práve na takomto type prehliadok. Účasť na nich prechádza viacerými schvaľovacími kolami a finálna podoba každého stánku býva pred zahájením prehliadky dokonca „kontrolovaná“ príslušnou komisiou. Prísne kritériá, ako aj viacnásobná odborná inšpekcia sú zárukou najvyššej, takpovediac nespochybniteľnej kvality. Je preto mimoriadne pozitívne, že Slovensko má na tomto fóre svojho agilného zástupcu. Otázne je, akým smerom sa Umrian bude profilovať ďalej a koho, v prípade, že si účasť na Frieze tento rok zopakuje, medzinárodnej verejnosti predstaví.

 

Dielo Stana Filka mohli návštevníci vidieť aj na ďalšom prestížnom veľtrhu Art Basel v stánku Galerie Emanuel Layr, ktorej ucelenú inštaláciu aktívne podporila – ako sa to uvádza v tlačových materiáloch – Zbierka Linea, ako aj Slovenská národná galéria prostredníctvom kurátorského vstupu Lucie Gregorovej Stach, umelcovej monografistky. Ambíciou rakúskeho galeristu bolo rekonštruovať jednu z miestností Filkovho „ateliéru“ na Snežienkovej ulici v Bratislave. Výsledkom bola bezpochyby pôsobivá a komplexná prezentácia, ktorá v spleti stánkov jednotlivých galérií zanechala aj na nezorientovanom návštevníkovi silný dojem.

 

Prirodzene, Stano Filko nie je jediným predstaviteľom nášho súčasného umenia, ktorý je pravidelne vystavovaný na medzinárodných veľtrhoch. Na minuloročnom Art Basel boli v „hlavnej“ sekcii zastúpení napr. Roman Ondák v dvoch jeho domovských medzinárodných galériách, rovnako aj Július Koller. Dielo Jara Vargu sme zasa mohli vidieť v stánku Ivan Gallery na Liste Art Fair Basel. Na prestížnom madridskom veľtrhu ARCO prezentovala Gandy Gallery dvojicu Denisa Lehocká – Boris Ondreička s projektom Picture 1Picture 2Picture 3 vizuálnym dialógom medzi oboma umelcami. Galéria Zahorian and van Espen sa opakovane predstavila na veľtrhoch Art Cologne, Volta Basel, ale aj Vienna Contemporary.

 

Aktívna účasť na prestížnych zahraničných prehliadkach je pozitívnou a nenásilnou formou udržiavania pozornosti medzinárodnej odbornej, ale aj zberateľskej verejnosti. Je to zároveň legitímna cesta – v posledných rokoch získavajú veľtrhy v systéme umeleckého sveta čoraz väčší vplyv. Spolu s medzinárodnými kurátorskými prehliadkami sa stávajú úspešnou alternatívou či vlastne skôr konkurenciou aukčného predaja. Plnia niekoľko kľúčových úloh – sú dôležitým prostredníkom pre trhovú komunikáciu, zdrojom informácií, zásadne pritom ovplyvňujú cenotvorbu. Nachádzajú sa v priesečníku komerčnej, kultúrnej a inštitucionálnej aktivity. Nárast ich vplyvu súvisí aj s priamou reakciou galeristov a dílerov na hybridné aktivity aukčných domov, ktoré sú z hľadiska trhovej štruktúry vnímané ako neadekvátne – komerčne motivované galerijné prezentácie, výstavné projekty a pod.

 

SOGA oživenie

Nedá sa krátko nespomenúť aj zmeny v domovskej inštitúcii. Aukčná spoločnosť SOGA zmenila po takmer dvoch desaťročiach svojho riaditeľa. Jána Abelovského nahradil na tomto poste koncom roka historik umenia Július Barczi, donedávna pôsobiaci ako riaditeľ Kaštieľa Betliar, ktorý spadá pod Slovenské národné múzeum. Presuny medzi štátnou sférou a súkromným sektorom a päť rokov aktívneho manažovania našej významnej kultúrnej pamiatky ho pravdepodobne dobre pripravili na vedenie našej najväčšej aukčnej spoločnosti. Mladý a bezpochyby ambiciózny riaditeľ je prísľubom zmien, novej programovej náplne, ale aj samotnej povahy predaja výtvarného umenia. Aj napriek istej stagnácii panuje všeobecný konsenzus medzi zberateľmi, historikmi umenia, ale aj obchodníkmi a galeristami, že dobre fungujúce aukčná spoločnosť je pre naše prostredie rovnako dôležitá ako aktívne štátne galérie...

 

V priebehu minulých rokov sa viditeľnejšie potvrdilo, že synergia obchodnej a inštitucionálnej bázy je pre zdarné napredovanie promovania nášho vizuálneho umenia nevyhnutná. Áno, záujem možno vzniká vo verejných galériách, ale pokiaľ sa neodráža na ponuke trhu, je tento interes kurátorov a historikov umenia sám osebe bezpredmetný. Je dôležité, aby diela našich kľúčových autorov boli zastúpené vo významných svetových zbierkach, aby sa objavovali na veľtrhoch – kde ich okrem zberateľov vidia aj zástupcovia významných múzeí a galérií. Na to, aby sa diela dostali do významných súkromných či verejných zbierok, je nutné, aby existoval solídny a akceptovateľný predajca, ktorý s týmito subjektmi môže komunikovať na relevantnej úrovni a ktorý má kompetencie dielo do ich zbierok napokon predať.

 

Ak má trh fungovať a cena diel rásť, resp. valorizovať sa, bez funkčného aukčného systému to nepôjde. Je pozitívne, že väčšina domácich hráčov si tento fakt jasne uvedomuje a v istom zmysle reštart SOGY podporuje. Rozhodujúce bude, do akej miery sa novému tímu podarí získať konkrétny záujem zberateľskej verejnosti; rovnako však aj spôsob, ako sa vyrovná s netransparentným trhom, nesprávnymi návykmi, ale aj so zlyhávaním vzájomnej koordinácie jednotlivých trhových hráčov.

 

Kiež by to spravil každý

Bezpochyby jedným z vrcholov uplynulého roku sa stalo spečatenie veľkorysého daru rodiny Zubaľovcov Slovenskej národnej galérii, v preklade občanom Slovenska. Venovanie kolekcie 150 diel v hodnote 3,5 milióna eur, ktoré obohatia zbierky našej najvyššej zbierkotvornej inštitúcie, je v novodobej histórii Slovenskej republiky bezprecedentným činom. Je potešiteľné, že v našom prostredí žijú nielen osvietení zberatelia, ktorí neraz prázdny pojem filantropia dokážu naplniť konkrétnym gestom, ale aj to, že náš priestor – konkrétnejšie trh s umením nášho malého priestoru – dokáže generovať v relatívne krátkom čase pár desaťročí mimoriadne kultúrne, ale aj finančné hodnoty. Väčšina z darovaných diel totiž pochádza z nákupov, ktoré členovia rodiny realizovali po roku 1989. To dokladá nielen obchodnú predvídavosť, ale bezpochyby aj jeden z najžiarivejších investičných príkladov v novodobých dejinách slovenského zberateľstva. Je potešujúce, že popri overených hodnotách – slovenskej moderne a hornouhorskom umení – v skutočnosti najväčšiu časť daru tvoria diela autorov z druhej polovice 20. storočia.

 

V samotnom umeleckohistorickom rozložení kolekcie pritom možno vidieť dôležitý generačný posun – v celkovej orientácii zbierky, ako aj v jej napredovaní. Vďaka osobnému angažovaniu všetkých troch synov, no zvlášť Romana Zubaľa, spoločná aktivita trojice mimoriadne dôstojne nadviazala na zberateľské snaženie zakladateľa zbierky Dr. Ivana Zubaľa. Logický posun záujmu smerom k umeniu po roku 1945 je dôležitým signálom aj pre iných, možno začínajúcich, ale aj „zavedených“ zberateľov. Veľkorysý dar pre Slovenskú národnú galériu totiž z veľkej časti obsahuje práve diela druhej polovice 20. storočia. – menovito kľúčové diela zo 60. až 80. rokov Jozefa Jankoviča, Rudolfa Filu, Alexa Mlynárčika, Júliusa Kollera, Jany Želibskej, Stana Filka, Vlada Popoviča, Petra Bartoša, Juraja Meliša, Alojza Klima, Tamary Klimovej, Pavla a Danuty Binderovcov, Milana Adamčiaka či Petra Rollera. Naša národná galéria v tomto súbore však získala aj konvolút diel súčasného umenia, napr. od Ivana Csudaia, Ilony Némethovej, Romana Ondáka, Borisa Ondreičku, Doroty Sadovskej, Svätopluka Mikytu, Emöke Vargovej a ďalších. Ostáva len veriť, že tento počin sa stane impulzom aj pre iných – či už v zmysle orientácie ich osobných kolekcií, ale aj pri uvažovaní o ďalšom narábaní s nimi.

 

Vek je len číslo alebo byť ženou je (konečne) úžasné...

Asi najviditeľnejšia tendencia medzinárodného trhu, ale aj inštitucionálneho prostredia je momentálny zvýšený záujem o tvorbu ženských autoriek, zvlášť tých skôr narodených. Jasne badateľné to bolo už na benátskych bienále v nedávnych rokoch, keď pavilóny Slovenska, Rumunska, Veľkej Británie či USA prezentovali tvorbu vybraných autoriek staršej generácie (Jana Želibská, Geta Bratescu, Phyllida Barlow, Joan Jonas). V roku 2013 získali v Benátkach za celoživotné dielo Zlatého leva rakúska maliarka Maria Lassnig (1919 – 2014) a talianska umelkyňa, predstaviteľka arte povera Marisa Merz (1926). Britská umelkyňa Lubaina Himid (1954) získala v roku 2017 Turner Price ako najstarší zástupca, resp. najstaršia zástupkyňa v histórii súťaže vôbec. V prípade rumunskej umelkyne Gety Bratescu (1926 – 2018) sa obratom aktivoval aj trh – začala ju zastupovať významná galéria Hauser & Wirth, ktorá, prirodzene, k promovaniu jej mena zásadne prispela.

 

V našom prostredí sa popri zvýšenom zberateľskom záujme o diela Jany Želibskej, ktoré sú viac-menej trvalo nedostupné – zberatelia (ako aj obchodníci s umením) len dúfajú, že sa niektoré z nich objaví na verejnom trhu s umením –, veľa diskutuje o pripravovanej samostatnej výstave Márie Bartuszovej v Tate Modern. V ostatnom období je to však aj dielo Anny Daučíkovej (1950), držiteľky Ceny Nadácie Schering pre rok 2018, ktorá sa v letnom termíne predstaví samostatnou výstavou v berlínskom KW Institute for Contemporary Art. Je pozitívne, že zvýšený zahraničný záujem podporilo aj vydanie monografie autorky Slovenskou národnou galériou pod editorským vedením Moniky Mitášovej. V máji 2018 sme mohli časť jej maliarskej tvorby z prelomu 80. a 90. rokov vidieť aj na samostatnej výstave v Gandy Gallery, v novembri zasa v rámci Mesiaca fotografie výstavný projekt V zornom poli v kurátorskej koncepcii Silvie Čúzyovej. Koncom roka sa navyše môžeme tešiť na samostatnú výstavu autorky v Slovenskej národnej galérii, v kurátorskej koncepcii Moniky Mitášovej.

 

Zaujímavým v tomto kontexte bolo aj zaradenie výstavného projektu Skupina 4 (1958 – 1966) umeleckej skupiny štyroch autoriek (Oľgy Bartošíkovej, Jarmily Čihánkovej, Viery Kraicovej, Tamary Klimovej) v kurátorskej koncepcii Ľuby Belohradskej do výstavného plánu Galérie mesta Bratislavy. Aj táto výstava ukázala, že domáci trh má stále nevyužité možnosti, polozabudnuté autorky, ale aj autorov, ktorí ostávajú trvalo mimo hlavného záujmu zberateľov i kurátorov. Kontinuálne „objavovanie“ nových mien by pritom malo patriť k bežným trhovým stratégiám, zvlášť v prostredí, kde sú ďalšie obchodné možnosti viac-menej vyčerpané.

 

Byť ženou je úžasné... :)

 

Publikované in: 365­­­­­° (magazín o umení)­, Slovenská národná galéria, 2018. č. 5, nepag.

Foto: https://i1.wp.com/ncclinked.com/wp-content/uploads/2017/03/feministlogo.jpg?fit=4167%2C3300&ssl=1

Diskusia

Ladislav Brida 18.06.2019 10:54

Z mojho pohladu uz dlhodobo dehonestuje trh s umenim na Slovensku moznost drazit podlimitne. Ak sa zrealizuje daky podlimitny predaj, malo by to byt mimo verejneho aukcneho trhu. Takto je majitel v podstate donuteny s tym suhlasit, lebo co mu ine ostava. Tymto myslim skor to, ze aj keby s tym nesuhlasil - co moze, uz je tam verejna stopa o tom, ze dielo islo pod ohodnotenu cenu a bude mat problem dalej ho predat. Ked sledujem okolite trhy, tak Slovensko je v tomto smere skor absolutna vynimka. A za tie dlhe roky to uz preslo z ojedinelej zalezitosti, na beznu prax na zivych aukciach. Mozno by to prinieslo aj zaujem predajcov viac ponukat veci do zivych aukcii.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť