Niké 4

Rok: 1971

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 105 x 160 cm

Značené: Značené vzadu "Vladimír Popovič"

Ďalšie vlastnosti: Proveniencia: významná súkromná zbierka v Bratislave. Získané na aukcii SOGY (2007).

Popis: „Niké 4“ je galerijnou ukážkou tvorby Vlada Popoviča zo začiatku sedemdesiatych rokov, kedy sa „...základom Popovičovho maliarskeho prejavu stala línia. Jej dominantná úloha v obraze spôsobila, že v nasledujúcich rokoch maľba oscilovala madzi figuratívnym a abstraktným znakovým vyjadrením. Nedopovedanosť a rýchla práca spôsobom „al prima“ dodala figuratívnym prvkom vzhľad odhmotnených kresbových ozvien reálnych tvarov…“. (Z. Rusinová). Sám maliar vo svojráznom životopise uvádza: “… Vladimírove detstvo na východnom Slovensku, na úpätí Vysokých Tatier, jasne rezonuje jeho tvorbou: zriedkavo krajinkou, častejšie však cez paletu farieb šedého kameňa, žltého kvetu ohnice, hranatých tvarov úskalí, vzorkovnice polí a či hadiacich sa ciest a alejí… V Bratislave sa Vladimír ponoril do umeleckého a vzrastajúceho bohémskeho života mesta, a v roku 1959 bol prijatý na štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení. V 60-tich rokoch sa rozvíja Vladimírov tvorivý talent a jeho tvorba sa presadzuje v rámci slovenskej i zahraničnej avantgardy … Uvoľnovanie politického ovzdušia v Československu, ktoré sa pričiňovalo k rastu slobodného umenia, sa skončilo v auguste 1968 okupáciou republiky Sovietskou armádou a zmenou vládnych činiteľov. Otvorila sa prevažne temná kapitola vo Vladimírovej tvorbe, zo súkromnými dielami plnými emócií, ale aj verejnými projektami ako bola obrovská socha „Gumipuška“ (1970), symbol zápasu Dávida s Goliášom - Československa so Sovietskym zväzom… Vladimír pomaly nachádzal svoju cestu, jeho tvorba sa delí na občasné, ale finančne nutné, výtvarné doriešenia pre verejné budovy, schválené, aj keď nie vždy pochopené režimom, a súkromnú tvorbu vo svojom ateliéri. Nikdy sa však ideológií režimu nezapredal a tým pádom existoval na periférií oficiálneho kultúrneho života. Aby si udržoval svoju perspektívu, využil každú príležitosť na cestu do zahraničia a čerpal inšpiráciu z Juhoslávie, Grécka, Francúzska, Nemecka, Japonska i z Kuby. Keď nastúpili 80. roky, totalita už bola neznesiteľná ale koniec režimu bol ťažko predstaviteľný. Vtedy sa prejavili tie najviac monochromatické a beznádejné prvky vo Vladimírovej tvorbe… „Nežná revolúcia“ 1989 všetko obrátila na hlavu a Vladimír bol čoskoro pozvaný učiť na Vysokú školu výtvarných umení. Jeho prínos k umeniu bol ocenený publikáciou monografie „Vladimír Popovič“ a individuálnou výstavou „Veĺká retrospektíva“ v Slovenskej národnej galérií v roku 2002, i titulom profesora…” .

Zoznam diel autora:

Dvojica, z cyklu Betónové sonátyNa plážiHuslista na koniFenomén II.Fenomén I.Na plážiKompozíciaSlnečný deňLetoMexický zápisníkBetónová sonátaSurfujem po ateliériAlejaNocVíkend storyLetoNiké 4Biela okenica (Z cyklu Tropické pásmo)Krajina s hviezdami.Kráčajúce krucifixy.MrakMilenciSpáčMíľnik (Monštrá pre Danubius)OknoVajce, ktoré nelevitujeAleja s rebríkomMilenciZnamenie nevidímNa plážiBetónová sonáta II.NocErotický motívRebríkOknoZ cyklu "Pred a po".MilenciKresba ako fenoménHelene - bielemu zjaveniuCestaSliepočkaPlavciKeď odchádza kapelaKeď odchádza muzikaOknoÚsta dcéry SionskejCancún (Mexiko)Stopárka