15. November 2011, 19:00
Biografia: Narodil sa 8. 6. 1907 v Budapešti, zomrel 25. 5. 1972 v Prahe. Základy maliarstva získal u F. Gyurkovitsa v Lučenci. 1932-33 súkromné kurzy pozlacovania, návrhárstva plagátov a písmomaliarstva v Martine a Prahe. 1937-38 študoval v Paríži na Académie Julien. 1936-38 študijné cesty v Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Francúzsku. 1939-42 výtvarník v slobodnom povolaní v Lučenci, 1942-44 návrhár v továrni na výrobu hračiek v Šahách, 1947-48 v Nových Zámkoch. Člen Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti. Po 1945 sa okrem maľby rovnocenne venoval aj grafike.
Literatúra: Kubičková, K.: Július Szabó. Bratislava 1972; Kubičková, K.: Július Szabó, zaslúžilý umelec (1907-1972). Výtvarný život, 17, 1972, č. 6, s. 20-26; Kubičková, K.: Július Szabó - Maľba 1930-1945. Zápas I. Kat. výst. Lučenec, Novohradská galéria 1982; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997; Kubičková, K. a kol.: Szabó Gyula. 1907 – 1972. Dunajská Streda 2007.
Poradové číslo: | 49 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1967
Technika: tempera na drevotrieske
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 123 x 88 cm
Značené: Značené vpravo dole "Szabó Gy"
Ďalšie vlastnosti: Dražba nedosiahla garantovanú predajnú cenu. Proveniencia: Galéria Missionart, Budapešť.
Popis:
Július (Gyula) Szabó bol maliarsky samouk, ktorému v jeho zložitom zápase o dosiahnutie štatútu slobodného umelca v začiatkoch občas pomáhali len lučeneckí maliari Gyurkovits a Gerö. Jeho východiská boli podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála, maliarových kolegov a umeleckých tútorov z bratislavského Kunstvereinu a Masarykovej akadémie. Bol v mnoho príznačnou umeleckou osobnosťou, osudovo poznamenanou bezvýchodiskovým situovaním na pomedzí národných kultúr. Jeho otec bol predsedom revolučného Direktória v Lučenci počas Maďarskej republiky rád. Následkom toho on a ani jeho rodina nedostali štátne občianstvo v novej republike. Mladý maliar sa tak ocitol v bezvýchodiskovej občianskej i umeleckej situácii. Pod tlakom týchto okolností sa Szabó roku 1935 psychicky zrútil a zničil dovtedajšie výtvarné i literárne dielo. Ale onedlho potom, roku 1937 sa predstavil neobyčajne vyspelými maľbami na svojej prvej samostatnej výstave v Bratislave. Až z nich možno odvodiť maliarove východiská. Spočívali v naturalistickej maľbe podfarbenej sociálnym sentimentom, vyznačujúcej sa priamočiarym prehovorom "o svete chudoby, o svete tovární a nádenníkov, práčok, chudobných kuchýň a striedmych radostí, o krásach prírody, ktoré si mohli osvojiť jeho žiadostivé oči" (Klára Kubičková). Rok 1937 bol pre Szabóa prelomový. Po úspešnej výstave dostal štipendium a odcestoval do Paríža, videl výstavu van Gogha, dôverne spoznal dielo Cézanna, Gauguina, Rousseaua. Paríž nerozjasnil len maliarovu paletu. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho maľby. Možno preto sú najvýraznejším dokladom vtedajších maliarových úsilí autoportréty (Autoportrét v kuchyni, 1936; Vlastná podobizeň s rozhalenkou, 1935; Autoportrét, 1936). Čerpá z monumentality lapidárneho tvaru a zjednocujúcej farebnosti, ktorá dodáva prostému figurálnemu žánru nadčasové značenie. To sa týka i Szabóových odkazov k vojnovej dobe -- citová bezprostrednosť osobného zážitku je konfrontovaná s prízračným zovšebecnením, nadreálnymi víziami na pomedzí sna a skutočnosti (Traja, 1937; Benátky chudobných, 1938; Popoludňajší odopočinok, 1942; Starý rybár a jeho žena, 1942; Pieta maliara, 1942; Matka zem, 1943; Podobizeň mladého básnika, 1944; Don Quijote, 1944).
Zoznam diel autora: