Ako išiel čas

Rok: 2004

Technika: Akryl, olej, asambláž na sololite

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 178 x 194 cm

Značené: Značené vlavo dole "M. Studený"

Popis: „Ako išiel čas“
je zvláštnou maliarskou sebareflexiou Michala Studeného. Bol jedným zo „zabudnutej generácie“, ktorá sa v strede 60. rokov pokúšala nanovo definovať funkciu obrazu, odpatetizovať a poetizovať témy aj vyjadrovacie prostriedky a zachovať si pritom odstup do súčasných medzinárodných trendov. Studeného experimenty s ozvláštňovaním fetišov „domova“, „národa“, „kresťanstva“, „zrodu a zániku života“ majú jeden zásadný význam. Najmä zdôrazňovaný naivizmus Studeného insitných relikvií, ale aj minimalizmus ich (ne)maliarskeho predvádzania by mohli viesť k domnienke, že sa tu až do nemožnosti, teda celkom „polopatisticky“, vyzdvihujú akési sentimentálne životné istoty. Zdá sa, že ide len o výron neodbytnej potreby kvázi freudovského úniku do bezproblémovosti - pred skutočným životom hermeticky uzavretého - materského lona domova, šťastnej naivity detstva, prednatálnej blaženosti žitia. Iva Mojžišová však upozorňuje aj na druhú stránku veci: „… pôvodná hravosť sa v priebehu rokov zmenila na ironický nadhľad a neskrývané moralizovanie…“. Skutočne: ikony maliarovho zlatého veku nevinnosti sa stávajú postupne objektom zvláštnej hry. Hry len sprvoti skôr nezáväznej, zľahka a nežne ironizujúcej, posúvajúcej a prevracajúcej prvoplánové asociácie, než smrteľne vážnej. Studeného skúmanie životných istôt tak časom nadobudlo osudový význam. Stalo sa médiom protestu proti duchovnej (ale i hmotnej) prázdnote nášho života. Sám kedysi napísal „... o životnom prostredí sa píše denne, ale je to takmer vždy o vonkajšej prírode. Málo sa zaoberáme vnútornou prírodou - životným prostredím interiérov – čiže svojho domova. V roľníckych domoch našich prarodičov a čiastočne rodičov na čestnom mieste, v záhlaví postele, visel obraz – zväčšená svadobná, farebne kolorovaná fotografia alebo oválny obraz – Kristus na hore Olivetskej – alebo korpus. Často nechýbala Madonka alebo Pieta z púte, pri dverách svätenička, v maľovanej truhlici plátna a kroje, na prostrednej povalovej hrade meno, letopočet a zasunutá svätá kniha, v prekrížení krovu i v cemente prahu mince a nad dverami každoročný trojkráľový kriedový nápis G. M. B. – a rok. Tento svet sa doslova roztopil ako sneh... Ale to, čo v nás – Slovákoch – zostalo v našej duši, je svedectvom toho, že interiér tvaruje. V ľuďoch, ktorí v ňom bývajú, v nevedomí detí a vnúčat sa odltláča ako do matrice.... Paneláky vynechám, lebo na Slovensku, žiaľ, len výnimočne si ich obyvatelia preniesli predmety svojich rodičov (čo i len ako fetiš – na pamiatku) do vnútorného prefabrikovaného priestoru...“.

Zoznam diel autora:

Slovenská krajinaSkalný nápis /Žena - Muž --- tehotná - matka - rodina/MnoženieStrom farieb II.Kyslé daždePriestorKrajina - 20. storočieCestaMuž a žena - skalný nápis (Tehotná žena - rodina - veľká rodina)Obraz I.Obraz v obrazeMotýľ v klietkeBez názvuObraz kytice II.Z cyklu Kresťanstvo IV.Kresťania z cyklu XSvetloKostolík /Domov/KyticaObraz (20. stročie)Kresťanstvo IIKresťanstvoSlovenská krajinaAko išiel časŽeny a dievčatá, stroje a prístroje na konci 20. storočiaPodstata jablkaObraz kytice II.Spektrum fariebSlovenskoSvetloMuž, žena, milenci, matka, rodinaKonvalinkyOzvenyPríbehZ cyklu "Denníky"Jedlo pre maliaraMuž, žena, milenci, matka, rodina, veľká rodinaSlovenskoDenníkyTvoje svetloVeselý cintorínVysťahovalciDokončený obraz sa stáva tovaromObraz ružeJablčný vzduchCintorínRománsky kostolíkRománsky kostolíkVysťahovalciJedlo pre maliara