13. November 2012, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 37 884,- € Dáma na balkóne. 1949. Olej na kartóne. 50x65 cm. Versailles 1996.
36 000,- € Kostol. 1940 – 1941. Olej na kartóne. 64x48 cm. Miláno 1998.
29 504,- € Cyklista. 1941. Tempera na plátne. 34x26. Paríž 1998.
29 568,- € Cyklista. 1947. Tempera na kartóne. 55x46 cm. Paríž 2001.
19 299,- € Kompozícia. 1944. Tempera na kartóne. 49x49 cm. Calais 1998.
18 144,- € Mesto. 1944. Olej na kartóne, 50x61 cm. Paríž 2001.
40 496,58,- € Galský kohút. 1949. Olej na plátne. 38 x 45,5 cm. (61. zimná aukcia, 29. 11. 2005)
32 400,- € Hlava z profilu (Číhajúci). 1948-9. Olej na plátne. 34 x 26 cm. (93. jesenná aukcia. 5. 10. 2010)
Biografia: Narodil 7. januára 1906 v mestečku San Cristóbal de La Laguna na ostrove Tenerife. Zomrel 31. 12. 1957 v Paríži. Matka mu zomrela skôr ao dovŕšil dva roky, otec bol veľkopodnikateľ, statkár. Detstvo strávil v La Laguna, v blízkosti historického Casa de la Alhóndiga u starej mamy Frederiky, ktorá ho odmalička podporovala v jeho úsilí maľovať. Domínguez v detstve prekonal vážnu chorobu, ktorá ovplyvnila jeho rast a zapríčinila vážnu deformáciu kostí tváre a končatín. 1926 maľuje svoj prvý obraz Autoportrét s fajkou.1927 ho otec posiela do Paríža, k svojej sestre Antonii a jej manželovi maliarovi Álvarovi Farinaovi, aby organizoval vývoz banánov z jeho plantáží. Vo voľnom čase navštevoval kabarety, kde hľadal inšpiráciu pre svoje prvé obrazy. Zároveň sa zapísal na štúdium na večernej umeleckej škole. Inšpiráciu hľadal v početných parížskych múzeách a galériách. Postupne sa oboznamoval s dielami popredných avantgardných maliarov svojej doby. V 30. a na začiatku 40. rokov Domínguez spolupracoval so surrealistami, s André Bretonom a Paulem Éluardom. Spoznáva sa s Man Rayom, Wilfredom Lamom ai. 1928 sa pre vojenskú službu vracia späť do Španielska. 1928 vystavoval na Tenerife, spolu s francúzskou maliarkou Lily Guetta. 1931 zomiera jeho otec. Oscar sa začína živiť reklamnými ilustráciami. Rokom 1932 sú datované jeho prvé surealistické plátna. Ikonografia jeho raných obrazov sa odvíjala od charakteru fauny a flóry Tenerife - prevládali sopky, jaskyne a typická vegetácia ostrovov; kombinovaná s plechovkami, zatváracími špendlíkmi, zbraňami, šípkami, levmi a býkmi, ktoré sú súčasťou aj jeho surrealistických objektov. 1934 sa pripojil k okruhu André Bretona a je plne ponorený do surrealizmom svojich súputníkov: Salvadora Daliho , Maxa Ernsta , Yves Tanguyho, Victora Braunera a Roberta Mattui. Aj v tomto obbodí ho inšpiruje krajina Kanárskych ostrovov - najmä nádherné jaskyne z Guanches (1935). 1935 sa podieľal na surrealistickej výstave v Santa Cruz de Tenerife, kde podpísal manifest Du temps aviaient raison surréaliste. V nasledujúcich rokoch, až do 1940 participuje na výstavách surealizmu. 1936 predstavil svoje surealistické objekty v Galérii Charles Ratton. 1936 rozvinul techniku dekalkománie – proces spočíval v nanášaní hrubej vrstvy gvašu na list papiera alebo sklo,ktoré boli následne nekontrolovateľne zlisované na iný povrch ako plátno a pod. Surealisti si túto techniku rýchlo prisvojili, neskôr tento proces ovplyvnil aj hnutie abstraktného expresionizmu. Počas okupácie Francúzska žije v Marseille. 1941 sa pripája v Paríži k svojmu priateľovi poetovi Robertovi Riusovi - tu sa zúčasťňuje na aktivitách skupiny La Main à plume a stáva sa jedným z jej popredných ilustrátorov. 1943 sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava v galérii Louis Carré (úvodný text Paul Éluard), jeho dielo je pod značným vplyvom Picassovej tvorby. V decembri 1945 na veľkej výstave "Surréalisme" v Bruseli vytvoril obrovský nápis: "Prajem si smrť 30.000 kňazov, každé 3 minúty". Po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa ukryl na rodnom ostrove. Neskôr sa mu podarilo s falošnými dokladmi, na lodi s ovocím, ujsť do Paríža. Nasleduje obdobie "vesmírneho času", ktorý je jedným z najzaujímavejších v jeho kariére, prvým dielom z nového cyklu je Podmorská krajina. Ďalší z jeho príspevkov do surrealistického hnutia bola teória petrifikácie času - jeho diela nadobudli novú formu sieťových štruktúr. Umelec strávil posledné roky svojho života v ťažkom utrpení a depresiách. Počas druhej svetovej vojny prebýval v Nemecku a Československu. 1949 samostatné výstavy v Bratislave a Miláne. V roku 1953 si poznamenal "Bol to strašný rok, stratil viac ako desať priateľov, ktorých som hlboko miloval". 1954 slávi veľký úspech so svojou samostatnou výstavou v Paríži. 31. decembra 1957 si v Paríži podrezal žily. Pochovaný je na cintoríne v Montparnasse.
Literatúra: Oscar Dominguéz 1926-1957. Centro Atlantico De Arte Moderno, Las Palmas de Gran Canaria, 1995. O. Dominguéz v Československu. Museum umění Olomouc, 1997.
Poradové číslo: | 70 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1949
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 16 x 22,2 cm
Značené: Značené na zadnej strane "Dominguéz 3 - 2 - 49"
Popis:
Významná slovenská zbierka slovenského a zahraničného umenia. Získané na aukcii Chriestie´s, Londýn (2007)
“BEZ NÁZVU (PARÍŽ)”
je komorné dielo Oscara Dominguéza, štýlovo patriace do významného “československého“ obdobia. Toto obdobie je v jeho tvorbe cenené najvyššie a má zvláštny význam aj pre naše súdobé československé maliarstvo. Udalosťou prvoradého významu sa totiž v rokoch po vojne stala výstava mladého československého výtvarného umenia v parížskej galérii "La Boétie" roku 1946. A práve vtedy do Paríža vtedy cestujú mladí Guderna, Semian, Zmeták -- a ako poslední zo svojej generácie -- premiérovo i Mudroch s Matejkom. Hlavný a trvalý výsledok cesty týchto mladých by sa dal stručne vyjadriť "znovuobjavením Piccasa" pre našu modernu. Mudrochove, Šimerovej, Želibského kubistické pokusy mladosti boli v tom čase už minulosťou, ku ktorej nebolo návratu. Pre viacerých mladších účastníkov výstavy bola však Piccasova výstava v parížskej Carriéovej galérii niečím nesmierne aktuálnym, zvláštnym spôsobom korešpondujúcim s ich maliarskym presvedčením. No Paríž roku 1946 nebol pre našu mladú modernu len miestom poznania Picassa, jeho novšej maľby rokov tridsiatych a štyridsiatych. Zoznámili sa aj s maliarstvom svojich generačných vrstovníkov, umelcov republikánskeho Španielska, okrem iných aj Oscara Domíngueza. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Ich tvorba druhej polovice štyridsiatych rokov bola v rámcoch parížskej školy radená do Picassovho okruhu. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska -- Špamielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy Petra Matejku, Eugena Nevana, Vincenta Hložníka, ale najmä Ladislava Gudernu, Ferdinanda Hložníka a niektorých ďalších z ich generácie.
Zoznam diel autora: