13. November 2012, 19:00
Poradové číslo: | 78 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1975
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 70 x 80 cm
Značené: Značené vpravo dole "Jakoby"
Popis:
Slovenská súkromná zbierka.
“KORZO”
dokladá (na veľkorysom formáte) civilizmus neskorej tvorby Júliusa Jakobyho. A zároveň poodhaľuje svojráznu filozofiu maliara, ktorá sprevádza celé jeho dielo, naprieč jeho viacerým štýlovým premenám. Jeho myšlienkový pohyb totiž spočíval nie v zovšeobecňovaní do symbolu "človeka spoločenského", ale v zaujatí jedinečnosťou jeho individuality, grotesnosťou jeho všednodennej existencie. Tým "jediným" človekom je v konečných dôsledkoch sám umelec, ktorý je nielen stvoriteľom, ale často sa stáva aj priamym účastníkom diania svojich obrazov. Hlavné dejisko zrodu Jakobyho grotesky sa teda odohráva tam, kde by sme to čakali zo všetkého najmenej -- vo výbere maliarskych námetov a ich "prevrátenej", zosmiešňujúcej štylizácii. Jakobyho ikonografii celkom chýbala cielená sociálnosť, zámerná kritickosť. Zdanlivo mu šlo len o ľahostajné zachytávanie scén "života takého, aký je". Výstižne to charakterizoval Jaroslav Zemina: "Bylo by mylné zdůrazňovat v Jakobyho obrazech úlohu námětu... Mám dokonce za to, že narativnost a žánrovost, realismus Jakobyho obrazů byly vždy víceméně konvencí, daní odevzdávanou převládající místní tradici... konvencí a daní, kterou však Jakoby dlouho nepociťoval jako něco tíživého, protože námět vlastně nikdy nebyl jeho problémem... jeho realismus v tomto zmyslu není realismem záměrů, ale zvyku." Zároveň sa však žiada čiastočne so Zeminovým tvrdeniami polemizovať: ak Saučin hovorí o "maliarskom donchuanstve" Jakobyho štýlovo rôznorodej ranej maľby, my dodávame, že bol vtedy i akýmsi maliarskym voyeurom. Košice mu boli dejiskom nepretržitého predstavenia commedia dell arte a on so škodoradostnou záľubou pristihoval svojich blížnych (ale i samého seba) v situáciách čo najpikantnejších, pripomínajúci vystrihnuté políčka komického filmu života. Už dávnejšie sa objavila otázka, či Jakobyho postoj k vlastnej erbovej téme -- človeku a svetu košickej starej i novej, panelákovej periférie -- bol podmienený aristokratickým odstupom intelektuála alebo bol prejavom sentimentality dobrodincu, vžívajúceho sa do ľudí zmietajúcich sa na spoločenskom dne. Odpoveď môže byť len nejednoznačná: Jakoby bol tým aj oným. Rovnako je nejasné, či Jakobyho "sociálne cítenie" bolo dôsledkom radikálnych, utopických predstáv, alebo len tradičnou formou moralizovania. Náš pohľad dáva za pravdu tým, čo tvrdia, že nie je výsledkom toho ani onoho. Je len a len citovou maliarskou správou, výťažkom subjektívne prežitého poznania, z hľadiska politiky i bežnej morálky celkom neutrálneho. A v tom spočíval i najpodstatnejší Jakobyho rozdiel oproti košickým modernistom -- oni chceli život umením meniť, Jakoby ho chcel žiť v umení.
Zoznam diel autora: