13. November 2012, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 40 000,- € Kytica poľných kvetov. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 72 x 51 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
21 000,- € Kytica v modranskej váze. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 52 x 36 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
16 596,96,- € Kytica. 1940-43. Olej na kartóne. 72 x 43 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1909 v Senici-Sotinej, zomrel 4. 2. 1968 v Bratislave. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1930-31 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Hofbauer), 1931-37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský, Nowak). 1938-39 učiteľ na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-41 vyučoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1942 zbavený miesta docenta a vylúčený zo Spolku slovenských výtvarných umelcov pre nonkonformné politické a názory. Na SVŠT opätovne vyučoval v období 1945-47. 1948-49 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1933 premiérovo vystavoval na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Samostatne debutoval výstavou v pražskej sieni Elánu 1937. V tom istom roku žil krátko v Šuranoch, po maďarskej vojenskej okupácii južných častí Slovenska sa odsťahoval do Bratislavy. Od 1938 člen pražskej Umeleckej besedy. V rokoch vojny vedúca osobnosť bratislavskej avantgardy (spolupráca pri vydávaní nadrealistických zborníkov). Po 1945 spoluzakladateľ Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, predseda prípravného výboru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 jej prvý rektor, 1949-68 vedúci odboru figurálneho maliarstva).
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Mudroch. Kolorista slovenskej moderny. Bratislava 1944; Volavka, V.: Ján Mudroch. Výber z diela. Bratislava 1958; Peterajová, Ľ.: Ján Mudroch. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1970; Kostrová, Z.: Ján Mudroch. Bratislava 1974; Orišková, M.: Národný umelec Ján Mudroch. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria Bratislava 1989;
Poradové číslo: | 61 |
Odhadovaná cena: | 25 000 – 27 000 € |
Konečná cena: | 12 000 € |
Rok: Okolo 1942
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 62 x 44 cm
Značené: Neznačené.
Popis:
Slovenská súkromná zbierka. Dielo pochádza z pozostalosti po významnom slovenskom básnikovi, osobnom Mudrochovom priateľovi Rudolfovi Fábrymu (1915 – 1982). Bol jednou z kľúčových osobností našej vojnovej nadrealistickej avantgardy (neskôr nazvanej AVANTGARDA 38). Fabryho básnickú prvotinu “Uťaté ruky” dnes literárna historiografia právom pokladá za nástup surrealizmu (nadrealizmu) v slovenskej literatúre. V básnickej skladbe “Ja je niekto iný” vyvrcholilo Fabryho umelecké hľadačstvo. Úryvky z nej uverejnil ešte počas druhej svetovej vojny v nadrealistických zborníkoch “Sen a skutočnosť” (1940) a “Pozdrav” (1942) a v časopise Elán. Literárny nadrealizmus reprezentovaný okrem Fabryho, ešte Bunčákom, Rakom, Reiselom, Žárym a ďalšími, chcel nečasové slovenské literárne pomery narúšať zdanlivo protikladnými prostriedkami: oproti racionalite štrukturalistických vedcov (Bakoš, Dubnický, Hrušovský, Melicherčík, Novák, Považan a viacerí ďalší) postavil iracionalitu využívania surrealistických princípov automatizmu analógií, symbolickej reči podvedomia. No na pôde zborníkov, ktoré vydávali básnici a literárni vedci v rokoch 1938--1942, dochádzalo aj k stretaniu, vzájomnej konfrontácii a vyhraňovaniu dvoch posledných generácií nášho maliarstva: osobností bratislavskej a pražskej vetvy "Generácie 1909" -- Mudrocha, Majerníka, Kostku, Matejku, Nevana, Želibského, Hoffstädtera, Šimerovej a ďalších s najmladšími maliarmi, práve študujúcich, alebo končiacich akademické štúdiá. Táto nastupujúca vlna býva nazývaná "pokolením druhej svetovej vojny". Patria sem najmä Orest Dubay, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Ladislav Guderna, Ervín Semian, Ernest Zmeták -- všetko maliari narodení okolo roku 1919.
“ČIERNA KYTICA”
je emblematickým dielom Jána Mudrocha (i zo zreteľa jeho pôvodu). Možno ho datovať do okolia roku 1942. Dovtedy ta trochu tažkopádne kolísanie medzi rukopisnou štylizáciou "skutočnosti" a dodatočne vkladanými "literárnymi" obrazovými symbolmi už Mudrocha neuspokojovalo. Posledným a zároveň vrcholným ozvukom ranej Mudrochovej maľby je obraz Nešťastie z roku 1941. Hľadal výraz maliarsky priamočiarejší a zároveň významovo mnohoznačnejší. Riešenie mu poskytla zhoda životných okolností. Roku 1937 sa zoznámil s Mikulášom Galandom, neskôr prevzal jeho úväzok i miestnosť na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Organizoval i Galandovu posmrtnú výstavu v bratislavskej Umeleckej besede. Mudrochova úcta a obdiv k dielu poprednej osobnosti našej medzivojnovej moderny neboli pritom len formálnym výrazom vedomia domácej modernistickej tradície. Začas sa odrazili i v Mudrochovej maľbe analogizujúcej posledné Galandovo obdobie rokov 1936--1938 (Ženský poloakt, 1939; Strach -- Poprsie ženy, 1939) a predznamenali jej búrlivý vývinový prerod. Jeho súradnice sú dané na jednej strane spresňovaním obrazovej kompozície, prejavujúcim sa onou, Vaculíkom pripomínanou vertikálnosťou a monofigurálnosťou, na strane druhej poetizáciou významovej vrstvy obrazu, sprostredkovanou magickou inotajnosťou vzájomnej hry svetla a farby. Kým v pozadí výrazovosti predchádzajúcich katastrof a bombardovaní bol príklad Goyu, teraz prevládla dávne Mudrochovo okúzlenie Rembrandtom. Prvý obraz tohto radu -- Zvestovanie smrti (1939) bol inšpirovaný zlomkom Rembrantovho "Zvestovania", ktoré Mudroch ešte ako študent obdivoval v pražskej Národnej galérii. Najznámejšie diela "šerosvitnej" epizódy Mudrochovej maľby: imaginárne portréty a akty (Madona s čiernou svätožiarou I--III, 1939; Ležiaci akt pred zrkadlom, 1942; Ležiaci akt s kvetmi vo vlasoch, 1942--1943) i kytice a zátišia (Cudzia ruža, 1940; Zátišie s jablkami, začiatok 40. rokov; Kvety zla, 1941) sú zároveň vyvrcholením Mudrochovho umenia. Ak dovtedy budoval na mnohoznačnej literárnej symbolike ľudskej figúry a zvieraťa, sprostredkovanej jej vzrušeným maliarskym podaním, teraz sa celkom spoľahol na priamočiaru čitateľnosť inotajnej štylizácie všednej reality. Mondénna podobizeň, či kytica vynárajúca sa z tmavého neutrálneho pozadia, žiariace farby orámované čiernou, dodávajú jedinečnému obrazu skutočnosti hodnotu nadčasovosti a zároveň vzrušujúcu príchuť poodhalenia magického tajomstva bytia. Toto tajomstvo sa však odkrýva len cez pochopenie tragickej dočasnosti individuálnej existencie -- odtiaľ pochádza všeovládajúci pocit melanchólie a smútku.
Zoznam diel autora: