08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 44 000 Odpočívajúci zbojník. Okolo 1940. Olej na plátne. 63 x 44 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 7 700 Muzikant. 1937. Olej na plátne. 36,4 x 24,4 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)
€ 5 800 Matka s dieťaťom. Okolo 1930. Olej na kartóne. 45 x 37 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
€ 5 000 € Oravský les. 1939. Olej na plátne. 37 x 41 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 3 800 € Na ceste. Okolo 1940. Pastel na papieri. 44 x 31 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012)
€ 3 200 Dedina pod Tatrami. 1944. Pastel na papieri. 43 x 61 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
Biografia: Narodil sa 3. 3. 1898 v Ujscie (Poľsko), 1945 zahynul v koncentračnom tábore, pravdepodobne v Sachsenhausene. 1913-1917 študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti (prof. Mátrai, Simai). 1917 prerušil štúdium, vojak na balkánskom a talianskom fronte. Od 1918 pokračoval v štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Berlíne. 1923 sa usadil v Dolnom Kubíne. Od 1934 žil v Martine. Samostatne vystavoval v Martine (1935), Banskej Bystrici (1936), Ružomberku (1936), Turčianskych Tepliciach (1936), Zvolene (1936), Žiline (1937). Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1957, 1957, 1981, 1989, Slovenská národná galéria), Banskej Bystrici (1977, 1984), Dolnom Kubíne (1970, 1984) a v Moskve (1975).
Literatúra: Vaculík, K.: Slovenské výtvarné umenie v boji o dnešok. Bratislava 1959; s. 12. Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960, s. 394; Ilečková, S.: Expresionizmus a moderné slovenské umenie (K dielu Arnolda Weisza-Kubínčana). ARS, Pramene moderného slovenského výtvarného umenia, 1990, s. 83-88; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 58 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1938
Technika: Pastel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 25,5 cm
Značené: Značené vpravo dole "Kubínčan"
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„Práca v horách“
je dokladom povahy expresionizmu predčasne ukončenej tvorby Petra Weisza-Kubínčana. Neznesiteľnú hmotnú situáciu v Dolnom Kubíne celkom osamelého oravského maliara sa snažili riešiť jeho slovenskí tútori Alexy a Bazovský a aj spisovateľ Ľudo Ondrejov. Na ich odporúčanie sa mohol presťahovať do Martina (1934). Nové umelecké priateľstvá, ale aj lepšie tvorivé podmienky podporili radikálnu zmenu Weiszovej maľby, črtajúcu sa už od začiatku tridsiatych rokov: "Mne život a rytmus našej Oravy učaroval. Vrchy aj ľudia... Mnohí nechápu, ako som mohol zakotviť v tejto oravskej tematike a chcú mi nahovoriť, že len podľa príkladu Benkovho, Bazovského a Alexyho maľujem slovenské motívy. Ale v inom som vyšiel vo svojej zrastenosti s rodným krajom ...Nechcem popisove prenášať vonkajší svet na svoje plátna, usilujem sa ho dramatizovať, vyjadrovať jeho hĺbku a vnútorný rytmus". Spôsob, akým Weisz obohatil expresionizmus o ľudový námet bol skutočne v mnohom podobný Alexyho a Bazovského alternatíve benkovskej romantickej patetiky zo začiatku tridsiatych rokov. Bol rovnako antifolklórny, neliterárny, modernisticky špekulatívny (Do poľa, 1930; Odchod, 1936; Kôň, 1937). Predsa však mala jeho maľba jednu podstatnú odlišnosť. Celkom postrádala zovšeobecňovanie do tendenčného výrazu "slovenskosti". Weiszov prístup bol predchnutý protichodným úsilím: snahou o navýsosť individuálne predvádzanie motívu, ktorý sa pred maliarom neodkrýval v jeho národnej, ale v univerzálnej tvárnosti, zdôrazňujúcej koexistenciu ľudského a prírodného. Weiszova modernistická abstrakcia žánrových klišé, oslobodená od akýchkoľvek romatizujúcich podtextov napovedá, že Weisz napriek úprimnej príchylnosti k ľuďom a kraju rodiska (od roku 1933 používal prídomok "Kubínčan") zostal i naďalej presvedčeným svetoobčianskym expresionistom. Potvrdilo to napokon aj vyvrcholenie jeho diela v rokoch štyridsiatych. Rasové prenasledovanie pre židovský pôvod (vtedy aj konvertoval na katolícku vieru a prijal krstné meno Peter) zahnalo umelca opätovne do bolestného osamenia. V tejto situácii -- bez vonkajšej usmerňujúcej opory a inšpirácie -- sa mu akoby v alúzii vracali štýlové i duchovné príklady berlínskych výtvarných východísk. Námetová stránka jeho žánru stráca akúkoľvek významovú dôležitosť. Je celkom prekrytá divokými, nekontrolovanými expresívnymi údermi štetca a agresívnou farebnou arabeskou. Weiszove posledné obrazy sú i akousi druhoplánovou významovou predpoveďou osobnej drámu životného konca umelca i ním vzývaného sveta čistých, nepoškvrnených vzťahov ľudového človeka a prírody (Pastieri koní, okolo 1940; Leto, po 1940; Protiveň, 1943).
Zoznam diel autora: