Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Značené: Značené vpravo dole "Orkucany. 23/8 932 M. Benka"
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„Pod Šarišským hradom (Orkucany)“ je dielo z obdobia „syntézy“ maliarstva Martina Benku konca dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov. Vo väčšine obrazov tej doby viac, ba rozhodujúcim spôsobom zdôraznil úlohu figúry: "... ich spoločnou črtou je motív jednej alebo viacerých postáv vynárajúcich sa z neviditeľnej priehlbne smerom dopredu, k divákovi... Touto skladbou figurálneho výjavu dosiahol organickú zrastenosť ľudskej postavy s terénom, ktorého prudké zvlnenie zapríčiňuje kontrast "vystupujúcich" a "ponárajúcich sa" figúr v pomerne plytkom priestore...." (M. Váross). Navyše, maliarsky tvar sa stáva celkom neosobný, zbavený predchádzajúcej záľuby v arytmických, samoúčelných odbočkách. Všetko sa sústreďuje na jednoznačnosť obrazového celku. Zdalo by sa, že Benka dospel až k pomedziu modernistickej autonómnosti obrazu. Ba dokonca, najmä v pastelových kresbách zo začiatku tridsiatych rokov, veľký figuratívny detail v prvom pláne celkom prekrýva, významovo potiera pozadie, stáva len obrazovým a nie už symbolickým "fragmentom", časťou iba vzdialene upomínajúcou na kedysi určujúcu a nespochybniteľnú znakovú dispozíciu človeka a krajinného rámca jeho existencie (Fragment jari, 1931; Pastierik -- fragment, 1931; Fragment s konskou hlavou, 1931, ale aj olejomaľby -- Trhačky ľanu, 1931; Na trh -- S kohútom, 1932). Takto dosiahnutú obrazovú suverenitu novej maliarskej reči však Benka nakoniec v profilujúcich prácach obodobia syntézy využil v duchu starých, už poznaných symbolických ctižadostí. Stala sa mu prostriedkom priam nadľudskej monumentalizácie krojovanej figúry, jej kompozičnej adorácie v celkom ideálnom, nadčasovom svete akéhosi mýtického slovenského Parnasu (Na zákrute, 1931; Trávnice, 1931; S batohmi (Dve ženy s batohmi), 1931; Drevorubači pod Salatínom, 1931; Cestou na salaš, 1933; Matkina pieseň, 1933; Zo žatvy (Lôm), 1934; Dve ženy, 1933--1934; Na pole, 1934; Horské ženy liptovské, 1936; Zo žatvy (Sliače), 1937; Krajina z Terchovej, 1937).
