Pri práci

Rok: Okolo 1940 - 45

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 31 x 23 cm

Značené: Značené vpravo dole "B. Hoffstädter"

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku.

„PRI PRÁCI“
je dokladom civilizmu Bedricha Hoffstädtera. Tento maliar pražského krídla „Generácie 1909“ od počiatku presvedčoval, že v orchestrácii generačných prístupov stavia na pozitívne, dobový život prijímajúce polohy, bez inak obvyklého a z mnohých dôvodov pochopiteľného skepticizmu. V jeho pražskom vojnovom "azyle" sa mu k tomu napokon ponúkal mimoriadne príťažlivý príklad tvorby českých rovesníkov z Umeleckej besedy -- civilistický program Skupiny 42 (s jeho súvislosťami s tvorbou tejto a nasledujúcej generácie sa budeme ešte podrobnejšie zaoberať). Podobne ako Lhoták, Gross a Hudeček, aj Hoffstädter sa vo svojej zrelej maľbe stal umelcom "vrúcne uchváteným pohľadom na scenérie moderného života, ihriská, cvičiská, arény, ulice, a brehy rieky, s rušným zhlukom postáv...“. Základom sa v konečných dôsledkoch stalo to, čo si maliar už vyskúšal v začiatkoch. Najmä Daumierova schopnosť celostného "typizovania" okamžitých (pri maliarstve zvlášť obťažná úloha) extrémnych pohybových afektov figúr, sa stala poznávacím znamením Hoffstädterových obrazov so športovou tematikou, ktoré sú kvalitatívnym jadrom maľby rokov 1942--1948 a napokon i celého jeho maliarskeho diela (Pred bránou -- Cvičný zápas, 1942; Basketbal, 1942; Zápasníci, 1942; Futbalisti, 1942; Šermiari, 1942; Krasokorčuliari, 1943; Boxeri, 1943; Zápasníci, 1945; Basketbalisti, 1945). Hoffstädterove obrazy sa tak stávajú odrazom jednej stránky generačne príznačnej, vyslovene individualistickej filozofie moderného života, pre ktorú už "civilizácia" nie je skrytým ohrozením duchovných hodnôt, ale ich prirodzeným zdrojom. Pre mestského človeka typu Hoffstädtera šport neznamenal len obyčajnú zábavu, ale bol napínavým divadlom, nezáväzne napodobňujúcim drámy skutočného života. Tento zámer však u Hoffstädtera platil aj pre významové vrstvenie jeho diel. Najmä v intímnych obrazoch vlastných zážitkov, obrazoch z divadelného prostredia, či v svadbách a koncertoch uprednostnil komornosť, vychutnávanie zrakového zážitku štylizáciami (Svadba, 1942; Speváčka, 1942; Svadobná fotografia, 1943; Ateliér, 1943; Basisiti, 1945; Rečník, 1946). Dokonca i najznámejší obraz tohto typu -- V električke (1943) je skôr situačnou anekdotou, než symbolom protektorátneho spôsobu ľudskej komunikácie. Zvecňovanie, intelektualizácia citových významov je aj tu dané štýlovou prísnosťou, obmedzujúcou rozprávačské vlastnosti témy a odkazujúcou k finesám jej obrazového prevedenia. Tieto hodnoty v povojnovej Hoffstädterovej tvorbe napokon celkom prevládli. Univerzalizovali námet do tej miery, že sa stal viac zámienkou, než dôvodom vzniku obrazu. Platí to rovnako pre také odľahlé námety, ako sú narážky na vojnu (Poprava, 1947; Partizánska hliadka, 1947), ľudový žáner (Vynášanie moreny, 1948; Máčanie ľanu I--III, 1948), či civilizačné motívy (Geometer, 1946; Krajina s mostom, 1948; Kolkáreň, 1949).

Zoznam diel autora:

OslavaPracovný motívTrenčiansky hradPohľad na Trenčiansky hradPri práciAkt v ateliériPortrét dámyLežiaci aktBeckovMost nad riekouPohľad na Trenčiansky hradMotív z Trenčianskeho hradu