Madona na polmesiaci

Rok: Okolo 1508 - 15

Technika: Drevo, polychrómia

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: Výška 115 cm

Značené: Neznačené

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené expertné vyjadrenie dr. Zuzany Konopáskovej, renomovanej znalkyne starého domáceho i európskeho umenia.

„Madona na polmesiaci“
patrí do okruhu dielenskej tvorby Majstra Pavla z Levoče. Roku 1506 sa výrazne zmenil štýl Majstra Pavla. Typológia tvárí, drapéria odevu je dynamickejšia, charakterizuje ju väčšia individualizácia postáv a prítomnosť prvku dramatickosti. Predkladaná Madona sa dá zaradiť do dielenskej produkcie, ktorá priamo nadväzuje na toto obdobie a jej datovanie možno zaradiť medzi roky 1508 – 1515. V tomto období vytvoril Majster Pavol diela, ktoré môžeme typologicky priradiť k soche Madony na polmesiaci. Podlhovastá tvár s výrazne vystúpenou bradou a jemným podbradkom poukazuje na súvislosti so sochami svätíc Barbory a Kataríny z roku 1510, z kostola v Okoličnom. Príbuzná je modelácia nosa a úst, nasadenie a tvar očí a bočia. Spojitosť bude ešte výraznejšia po odstránení premalieb, ktoré čiastočne skresľujú rezbu tvárovej časti. Rezba vlasov, ktoré vytvárajú dekoratívne lokne, padajúce voľne na plecia Márie, má tak isto množstvo paralel, či už priamo na sochách z Levoče (farský kostol), ale výraznú spojitosť možno vidieť so sochou Archanjela Michala z Prešova, ktorá je datovaná do roku 1515. Paralelu s typológia Ježiška, jeho telom a gestikuláciou, ako aj jeho vlnitými vlasmi a výraznou lokňou nad čelom, ktoré sú charakteristické pre viaceré práce Majstra Pavla, možno nájsť taktiež na viacerých sochách (napr. oltár sv. Anny, v kostole sv. Jakuba). Všetky spomenuté znaky poukazujú na znalosť Pavlovej tvorby a na jej priamy vplyv na autora predkladanej sochy. Na rozdiel od typologických čŕt tváre Madony a tela malého Ježiša, drapéria Máriinho prezrádza rezba drapérie oveľa menšiu zručnosť, ktorú charakterizuje menšia dynamika a kompozičná nevyváženosť záhybového systému. Predpokladáme však, že autor našej sochy dielo Majstra Pavla dôkladne poznal a je viac ako pravdepodobné, že mohol byť členom jeho dielne. Z archívnych materiálov vieme, že produkcia dielne Majstra Pavla bola v tomto období mimoriadne veľká a je zrejmé, že najmä dielenská práca mohla mať nie vždy vyváženú kvalitu. Každopádne je predkladaná socha mimoriadne cennou ukážkou spišského rezbárstva prvej tretiny 16. storočia. Polychrómia a zlátenie, ktoré nesú znaky neskorších premalieb sa zachovali celoplošne. Až reštaurátorský prieskum ukáže, v akom rozsahu sú pod nimi najstaršie vrstvy. Koruna bola k soche pridaná sekundárne, podobne sa dá uvažovať aj o pravej ruke Madony, ktorá bola pravdepodobne dorezaná v neskoršom období. Socha je veľmi zaujímavá svojou ikonografiou. Madona na polmesiaci sa v umení objavuje až počas vrcholného stredoveku a naplno sa v sochárstve a maliarstve rozšírila až v období baroka. Základným prameňom tohto ikonografického zobrazenia P. Márie sú novozákonné verše zo Zjavenia sv. Jána (XII, 1-2), ktoré opisujú apokalyptickú ženu „veľké znamenie ukázalo sa na nebi: žena odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec 12 hviezd...“ Mesiac symbolizoval od čias cirkevných otcov cirkev. V karolínskom období sa vykladal (Alkuin) ako symbol pominuteľnosti všetkého pozemského. Ak je však umiestnený pod nohami Márie, vidíme priamu súvislosť s textom sv. Jána, čiže Máriu odetú do slnka, čo sa veľmi často vykladalo ako víťazstvo nad diablom. Niekedy sa diabol stáva priamo súčasťou takejto scény a je prítomný pri mesiaci pod nohami Márie, niekedy ho nahrádza drak. Od 12. storočia sa takáto socha považovala za alegóriu cirkvi. V spojitosti s malým Ježišom možno tento typ považovať aj za symbol víťazstva cirkvi. Na Slovensku sa zachovalo niekoľko stredovekých sôch madony na polmesiaci (napr. madona zo Šváboviec, z Krížovej Vsi, madona zo Spišského múzea v Levoči a pod.).

Zoznam diel autora:

Madona na polmesiaci