Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY FIGURÁLNYCH DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 62 000,- Spútaný (štúdia mužského aktu). 1895-1895. Olej, plátno. 120 x 60 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 61 000,- Stromy pri rieke v zime. Okolo 1890-1900. Olej, plátno. 80 x 100 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 54 000,- Trpiaci (Alegorická scéna).. Okolo 1895.. Olej, plátno, kartón. 73 x 62 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) €54 000,- Alegória smrti a nového života.. Okolo 1895. Olej, plátno. 95 x 62 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 54 000,- Starena. Okolo 1880.. Olej, plátno, drevo. 130 x 109 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 34 853,61,- Sediaci tulák. Okolo 1895. Olej na plátne, dublované. 59 x 73 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006) € 34 000,- Smrť starca - Smrť umelcovho otca (štúdia). 1895-1900. Olej, plátno. 50 x 60 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 34 000,- Starec a smrť I. 1895-1900. Olej, plátno. 70 x 43 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012)
Významná súkromná zbierka v Maďarsku. Dielo pochádza zo zbierky dr. Lea Ringwalda. Aukcia Dreweatt ´s 2009, č. 345. Publikované: Artmagazin 2009, Kállai, č. 173. Na zadnej strane náčrt ceruzou – hlava muža v šiltovke.
„ŠACH SO SMRŤOU“ je dielom makabristického obdobia Ladislava Mednyánszkeho. V jeho pozadí boli i traumatizujúce osobné okolnosti -- najmä ťažké ochorenie a potom smrť otca v roku 1895. Duševná rozorvanosť, sebaspytovanie na existenciálne, posledné veci človeka, priam chorobné zaujatie naturalistickými obrazmi umierania, ale aj fantasmagorické vízie ťaživých snových výjavov celkom prevládli v motívoch maliarovej neskorej tvorby. Predchádzajúci, aristokratickým odstupom korigovaný záujem o život dedinského a mestského proletariátu -- cigánov, tulákov, pastierov a sedliakov vystriedali podstatnejšie metafyzické ambície. Záujem o typických spoločenských outsiderov čoraz viac prekrýval zovšeobecňujúci akcent, poukazujúci viac na existenciálny, než sociálny údel človeka, na individuálne zložitosti jeho tajomného vnútorného života. V istom zmysle sa maliar týmto spôsobom projektoval do dvojznačného osudu vydedencov spoločnosti, ktorí napriek tomu (či práve preto), že boli opustení všetkými a zbavení všetkého zostali duchovne slobodnými, od triviálnych vecí života nezávislými individualitami: "... Dnes cítim po prvý raz, že uprostred života, pohybu aktivity môžem zostať sám a že mi nebude problémom privyknúť si na samotu. Jasne cítim, ako a do akej miery súvisím zo všetkým a že musím vyhýbať všetkému, čo mi je cudzie a čo ma vyrušuje. Všade a predsa nikde, nenávidiaci cudzotu, a predsa všade bez vlasti". Kult prirodzenej morálky nenarušeného, patriarchálneho života dedinskej chudoby tak prerastá do vízie možnosti vlastného oslobodenia zo zväzujúcich spoločenských, duchovných a tým aj umeleckých konvencií. Manifestačným výrazom tejto skrytej nutkavej túžby umelca je zvýšený výskyt záhadných motívov anonymného ľudského davu zmietaného neznámymi silami, sputnaných mužských figúr a najmä michelangelovských motívov zviazaných, či oslobodzujúcich sa otrokov. Prvotnú inšpiráciu neskorých mystických diel nachádzal umelec vo vtedy veľmi módnej teozofii. Uprednostňovanie vnútornej skúsenosti človeka, intuície ako spôsobu pochopenia boha, pred autoritou oficiálnych cirkevných dogiem, spájanie prvkov východných (najmä budhizmu) a západných náboženstiev (ktoré našiel i u raného Tolstého) vyjadrovalo nielen krízové pocity stredoeurópskej spoločnosti konca storočia, ale plne vyhovoval duševným poryvom starnúceho, najbližšími opusteného maliara. Mystické vzopätie makabristického obdobia zostalo už trvalým príznakom maliarovho umenia a plne prevážilo nad prvotnou sociografickou nazeravosťou obrazov života dedinskej chudoby.
