10. November 2015, 19:00
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973).
Literatúra: Oláhová, A.: Výtvarná tvorba Martina Benku so sakrálnym zameraním. Zborník SNM 2002, s. 127.
Poradové číslo: | 48 |
Odhadovaná cena: | 45 000,00 – 55 000,00 € |
Konečná cena: | 45 000 € |
Rok: 1947
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok písaný rukou Martina Benku.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 43, 5 x 31, 5 cm
Značené: Značené vľavo dole "MB"
Popis:
„Matka božská - ustavičnej pomoci“
je galerijným dokladom „monumentalizačnej“ figurálnej tvorby Martina Benku štyridsiatych rokov. Od ich počiatku sa maliar sústavne zaoberal aj sakrálnou tematikou. Tieto aktivity sa dajú doložiť viacerými autorovými kresbami už zo začiatku štyridsiatych rokov, najmä však Procesiou k Madone (22 x 30, 2 cm. MMB Martin B 2502) a Matkou matiek (22 x 30, 2 cm. MMB Martin B 2504), ktoré vytvoril v súvislosti s tvorbou oltárneho obrazu pre kaplnku rímsko-katolíckej vysokej školy bohoslovenskej v Spišskej Kapitule. Námet dostal aj ďaľšiu realizáciu v olejovej skice (Matka matiek. Olej na lepenke, 48 x 66 cm. Súkromný majetok). Konečnú podobu sujetu nachádzame v olejomaľbe (v súkromnom majetku) Matka matiek. 1941 - 42. Olej na plátne, 60 x 96 cm. Podľa Anny Oláhovej sa vtedy Benka: " ... témou Madony ... skutočne výrazne zaoberal, o čom svedčia ... viaceré kresebné štúdie, uvádzané v ZF MMB pod rôznymi názvami - Procesia k Madone, Matka matiek, Madona Madon, Záhrada matiek, Kráľovná matiek. Benka si stanovil základnú figurálnu kompozíciu, ktorú vo viacerých podobách rozvinul. Najviac sa zaoberal rozmietňovaním postáv, a to madony s dieťaťom, stojacej v kruhu slovenských žien. Ústrednou postavou náročnej kompozície tohto oltárneho obrazu je Panna Mária s Ježiškom v náručí - medzi ôsmimi slovenskými ženami v tradičnom ľudovom odeve z jednotlivých regiónov Slovenska...". Ako uvádza ďalej A. Oláhová, z realizácie zákazky v dôsledku zmeny témy nakoniec zišlo - Benka vytvoril až roku 1943 oltárny triptych znázorňujúci patróna Spišského biskupstva sv. Jána Nepomuckého. Predkladané dielo Matka bžská – ustavičnej pomoci“ však zároveň zodpovedá štýlovým a myšlienkovým zámerom posledného dôležitého Benkovho tvorivého obdobia. Vrcholí v období slovenského štátu, kedy sa stáva prirodzenou súčasťou oficiálnej ideológie, patetickými, mnohofigurálnymi kompozíciami rokov 1942--1949. Príznačne rovnako dobre zodpovedali umeleckému vkusu kultúrtrégrov "farskej republiky", ako o čosi neskôr požadovaným kritériám socialistického realizmu (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žialov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947). Benka tak „udal tón“ jednej z línií nacionálnotendenčnej maľby, znamenajúca v rovine štýlu prerod secesnej ornamentálnosti do akéhosi žánrového nazarenizmu, v rovine významu zasa zámenu výrazovej štylizácie reality života národa za jej inotajnú tematizáciu. Túto Benkovu periódu možno teda považovať za posledný prejav nášho maliarskeho postromantizmu.
Zoznam diel autora: