10. November 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 120 000 Akrobat (Artista). 1934. Olej na preglejke, 29,9 x 24,8 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
€ 49 790 Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
€ 30 000 Pastier s obcami. Okolo 1931. Olej na plátne, 47 x 40 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
€ 13 600 Tanier s hruškami. 1935. Olej na lepenke. 26 x 30 cm. (92. letná aukcia, 8. 6. 2010)
€ 13 000 Kytica tulipánov. Okolo 1930. Olej na plátne. 40 x 30 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
€ 12 115 Pastier. Okolo 1932-34. Olej na plátne. 44 x 36 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
€ 11 285 Kankán. Okolo 1933. Olej na preglejke. 29 x 33 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
Biografia: Narodil sa 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi), 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923-27 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia. 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1924 grafická úprava prvého čísla DAVu, v ďalších číslach tejto ľavicovo orientovanej revue reprodukované jeho grafické listy. 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla). 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. Okrem maliarstva sa rovnocenne venoval voľnej a knižnej kresbe a úžitkovej grafike. Samostatne vystavoval v Košiciach (1929 s Fullom), Martine (1929), Prahe (1931 s Fullom, 1935), Prostějove (1937). Najdôležitejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1939, 1948, UBS, 1963, Slovenská národná galéria, 1987, Galéria mesta Bratisolavy, 1995, Slovenská národná galéria), Budapešti (1968), Martine (1985, Turčianska galéria). 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Literatúra: Pospíšil, J. - Zatloukal, L.: Mikuláš Galanda. Monografia o slovenskom modernom maliarovi. Praha 1934; Kalmán, J.: Galanda (Línie tichého smútku) - bibliografický súpis. Bratislava 1944; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Obrazy, kresby, grafika. Bratislava 1963; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Aktuálnosť Galandovho umeleckého odkazu. In: Mikuláš Galanda 1895-1938. Stála expozícia zo života a tvorby. Kat. stálej expozície. Turčianske Teplice, Dom Mikuláša Galandu, Martin, Turčianska galéria 1989; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995.
Poradové číslo: | 52 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1928
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Obojstranne maľované. Na zadnej strane olejová skica sediacej ženy a štítok s popisom diela autorovou rukou.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 74,3 x 54 cm
Značené: Značené vľavo hore „Galanda vl“
Popis:
„Ráno“
je zberateľsky exkluzívnym dokladom toho, ako sa v maliarstve Mikuláša Galandu národné celkom bez problémov mohlo konfrontovať s civilistickým, vidiecke s mestským, žánrové so sociálnym. Zároveň je vzácnym príkladom ranej maliarskej tvorby autora. V doterajšej literatúre sa zvykla stavať do nezmieriteľného protikladu predvojnová, nedokončená študijná epizóda na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení (1914--1916) a povojnový pobyt na pražskej Umeleckopriemyselnej škole a na výtvarnej akadémii (1922--1925). Budapešť vraj znamenala pre Galandu len osudové zdržanie, pre ktoré tento rovesník Alexyho nastupoval do výtvarného diania so stratou drahocenných siedmich rokov až s generačne mladším Fullom. Napokon i toto legendárne umelecké priateľstvo sa datuje až začiatkom spoločných pražských štúdií. Praha dala Galandovi, okrem všeobecného rozhľadu aj rozhodujúce pochopenie príkladu -- tamojšou modernou už dávnejšie zbožšteného -- Muncha a tým aj východisko pre prvé obdobie umelecky svojprávnej výtvarnej práce. Keď však sústredenejšie skúmame výtvarné plody Galandových rokov štúdií (išlo výhradne o kresbu a grafiku) zistíme, že mnohé z toho, čo vytvoril v Prahe má prvotné zdôvodnenie ešte v budapeštianskych časoch. Spomeňme aspoň kresbové ilustrácie do časopisu HÁRMAN (1919), ilustrácie k Dobšinského Prostonárodným slovenským rozprávkam, ktoré vychádzali začiatkom dvadsiatych rokov, sedem grafických listov pre úvodné číslo ľavicového časopisu DAV (1924) a litografický cyklus Láska v meste (1924). Galandov začiatočnícky vývinový zdvih po línii secesia -- expresionizmus, rámcovaný budapeštianskym očarením secesnou rytmikou kresby Klingera, poznaním Hodlerovho symbolizmu a dovŕšený pražským stotožnením sa s melanchóliou Muncha i expresívnej kritickosti nemeckej novej vecnosti, má očividnú analógiu v časovo súbežných úsiliach nášho secesného expresionizmu, živeného najmä príkladom maďarskej moderny. I jeho vyústenie v prvých Galandových zrelých umeleckých pokusoch bolo podobné. Možno ho vcelku jednoznačne umiestniť na pozadie širokého prúdu sociálneho umenia dvadsiatych rokov (už spomínaný grafický cyklus Láska v meste, ale aj napríklad aj olejomaľba Milenci, 1926--1928). Pri hodnoteniach tejto sociálnymi poukazmi podmienenej periódy Galandových začiatkov sa obvykle zdôrazňuje, že bol prvým, ktorý na program dňa vyniesol civilizmus, mestskú tému, čím vytvoril potrebnú potiváhu postupne sa profanujúcemu dedinskému žánru a zároveň dal jasný signál pre námetovú inováciu mladším generačným vrstvám našej medzivojnovej maľby. I keď toto tvrdenie celkom nezodpovedá skutočnosti a možno ho prijať len v úzkych súvislostiach národnej línie našej moderny, predsa Galandovi v čomsi primát bezpochyby prináleží. Naše sociálne maliarstvo takmer bezvýhradne zakladalo svoje významové oprávnenie buď na priamočiarom naturalizme, či sentimentalite ikonografie (sociografický naturalizmus výjavov z proletárskych periférií) alebo na vnášaní jednoznačne politicky rozoznateľného rozprávačského prvku (epické dedinské grotesky Weinera, Prohászku a ďalších). S výnimkou novoklasicistu Foltýna sa nikto príliš nezaujímal o štýlovú stránku maliarskej výpovede. Galanda tomuto trendu podľahol len čiastočne a neskôr, v prechodnom období "sentimentálnej citovosti" rokov 1933--1936 (Žobranie, 1933; Šašo, 1934; Slepec, 1934). No v jeho počiatkoch dával jasne najavo, že v zásade mu nejde o spoločenskú kritiku. Nahradil ju všeobecnejším a pozitívnejším dôrazom na nenápadnú lyrickosť civilnej krásy všedného života všedných ľudí v duchu vtedy už doznievajúceho českého poetizmu. Toto odľahčenie námetu mu umožnilo realizovať hlavný zámer -- vyniesť na svet výtvarnú kvalitu maliarskej interpretácie zobrazovaného. A tak sa v duchu súdobej sociálnej maľby Čapka, Kremličku, Zrzavého mení tvrdá, ešte v podstate naturalistická modelácia Milencov alebo aj o trochu neskoršieho Harlekýna, 1927, na kresbovú striedmosť a zúženú farebnosť obrazu V krčme, 1927, či objemovú štylizáciu diela Pri kolíske, 1927. Posledné dva menované dôležité obrazy Galandových začiatkov sú už klasifikovateľné v oblasti ľudového žánru. To je ďalší dôležitý signál, ďalší východiskový bod Galandovej revolty voči tradičnej paradigme nacionalistickej moderny. Galanda vstupuje na posvätnú pôdu ľudovej problematiky s jednoznačným gestom odstupu moderného "mestského" človeka, ktorý pred nekritickýmn stotožnením dáva prednosť racionálnej analýze.
Zoznam diel autora: